Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Kľúč (hudba) - Wikipédia

Kľúč (hudba)

Z Wikipédie

Kľúč označuje v hudbe grafický symbol, ktorý sa nachádza na začiatku každého riadku notovej osnovy, alebo niekedy aj vo vnútri riadku. Kľúč definuje, akú výšku tónu reprezentujú jednotlivé riadky (linajky) notovej osnovy. Každý kľúč definuje jeden konkrétny tón, ktorý nazývame referenčný tón.

Obsah

[úprava] Druhy kľúčov

[úprava] Husľový kľúč

Husľový kľúč je najčastejšie požívaným kľúčom. Jeho referenčný tón je , ktoré sa nachádza na druhej linajke zospodu (linajky notovej osnovy sa vždy počítajú zospodu), preto sa niekedy nazýva aj G kľúč. Ukazuje naň jeden koniec kľúča.

Historický vývin husľového kľúča
Historický vývin husľového kľúča

Husľový kľúč sa vznikol niekedy na prelome 12. a 13. storočia. Jeho grafická podoba sa postupne vyvíjala z písmena "G". Svoj ozdobný hák získal možno z písmena "d".

Husľový klúč sa používa na zápis nôt huslí, dychových nástrojov, pre pravú ruku klávesových nástrojov a aj vo väčšine nôt pre spevácke hlasy. Prípadne sa môže požiť aj pre ľavú ruku klávesových nástrojov, alebo nástrojov, ktorých partitúra je zvyčajne notovaná v nízkych tónov - a to v prípade, že tieto hrajú dlhšiu dobu pomerne vysoké tóny. Znižuje to počet použitých pomocných linajok čím je notový zápis prehľadnejší.

[úprava] Francúzsky husľový kľúč

Francúzsky husľový kľúč je v podstate husľový kľúč posunutý o jeden riadok nadol, čiže referenčné je na prvej linajke.

Kľúč sa používal hlavne v 17. a 18. storočí vo Francúzsku pre husle a flautu. V súčasnosti sa používa len veľmi zriedka pre klarinet či trubku.

[úprava] Basový kľúč

Basový kľúč má referenčný tón "malé f", ktoré sa nachádza v tomto kľúči na štvrtej linajke a jeho poloha je označená dvoma bodkami.

Basový kľúč vznikol v 11. storočí. Pôvodne sa označoval písmenom F a ukazoval na tretiu linajku (baritonový kľúč). Až neskôr sa posunul o linajku vyššie. Zriedka sa používal aj tvz. subbasový kľúč', ktorý je naopak posunutý o linajku vyššie ako bežný basový klúč, takže "malé f" sa nachádza na najvrchnejšej, piatej linajke.

A

-porovnanie baritonového, klasického basového a subbasového kľúča

Basový kľúč sa používa na zápis nôt pre veľké sláčikové nástroje, violončelo a kontrabas, niektorých dychových nástrojov (napr. fagot, tuba ...), pre ľavú ruku klávesových nástrojov a tiež pre najnižší mužský hlas bas.

[úprava] C kľúče

C-kľúč má refrenčný tón , ktorého polohu označuje stred kľúča.

Kľúč zaviedol Guido von Arezzo okolo roku 1025 (a). Stred kľúča mohol ukazovať na ktorúkoľvek linajku. Tón má tú výhodu, že ho dokáže zaspievať ktorýkoľvek spevácky hlas. Kľúč sa potom prispôsoboval výške hlasu tak, aby bolo potrebné použiť čo najmenej pomocných linajok. Takto sa potom rozlišoval Sopránový kľúč (b), Mezosopránový kľúč (c), Altový kľúč (niekedy nazývaný tiež violový kľúč) (d), Tenorový kľúč (e) a Baritonový kľúč (f):

V súčasnosti sa ešte niekedy používa Altový kľúč (napr. pre tombón, a violu), prípadne aj Tenorový kľúč (napr. pre tombón, violu a violončelo).

[úprava] Oktávové kľúče

Ide o klúče posunuté o jednu, alebo viac oktáv, čo sa označuje číslom 8, alebo 15, ktoré sa píše nad, alebo pod kľúčom.

Husľový kľúč s notami transponovanými o oktávu nižšie sa používa pre gitaru. Niekedy sa však označenie vynecháva a noty sa píšu v bežnom husľovom klúči, aj keď sa hrajú o oktávu nižšie. Podobne sa noty pre kontrabas zapisujú v basovom kľúči, ale hrajú sa o oktávu nižšie. Podľa správnosti by takéto noty mali byť zapísané s basovým kľúčom s osmičkou dole, ibaže takýto zápis sa nepoužíva.

[úprava] Tabulatúra

Tabulatúra sa niekedy pozžíva namiesto kľúčov. V tom prípade nepredstavuje klasické hudobné linajky, ale napr. struny na gitare (taká tabulatúra má 6 linajek). Do tabulatúry sa nezapisujú noty, ale čísla, ktoré vyjadrujú na ktorom pražci sa má nota hrať.

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu