Litovčina

Z Wikipédie

Litovčina je baltský jazyk; úradný jazyk v Litve (menšiny žijú aj v štátoch USA, Rusko, Kanada, Uruguaj, Argentína) a EÚ. Rozpráva ňou asi 3,5 mil. ľudí. Používa latinku doplnenú o diakritiku.

Litovčina je doložená už v 16. stor. v literatúre náboženskej proveniencie. Slovník litovčiny bol dlho pod vplyvom slovanských jazykov (najmä poľštiny a ruštiny). Dnes je litovčina jeden z najarchaickejších indoeurópskych jazykov.

Obsah

1 Hlásky
- 1.1 Samohlásky
- 1.2 Spoluhlásky
2 Gramatika
3 Slovníček

[úprava] Hlásky

[úprava] Samohlásky

Litovčina používa 12 písaných samohlások, ktoré sú podobné latinským, chvostík (nosinė) historicky označoval nosovky, teraz sa tieto samohlásky väčšinou vyslovujú dlho.

Veľké písmená	A	Ą	E	Ę	Ė	I	Į	Y	O	U	Ų	Ū
Malé písmená	a	ą	e	ę	ė	i	į	y	o	u	ų	ū
Približná slovenská výslovnosť	a	á	e	é	é	i	í	í	o	u	ú	ú

[úprava] Spoluhlásky

V litovčine existuje asi 20 spoluhlások, ktoré sa píšu latinkou. Navyše sa tu vyskytuje zložka CH ako v slovenčine.

Veľké písmená	B	C	Č	D	F	G	H	J	K	L	M	N	P	R	S	Š	T	V	Z	Ž
Malé písmená	b	c	č	d	f	g	h	j	k	l	m	n	p	r	s	š	t	v	z	ž
Slovenčina	b	c	č	d	f	g	h	j	k	l	m	n	p	r	s	š	t	v	z	ž

[úprava] Gramatika

Litovčina je syntetický jazyk.

Rozlišujú sa dva gramatické rody – mužský a ženský, stredný rod sa prakticky nevyskytuje. Má 5 vzorov podstatných mien a 3 vzory prídavných mien. Všetky slovesá majú prítomný, minulý, budúci a zvláštny minulý opakovaný čas; oznamovací, podmieňovací a rozkazovací spôsob (v prípade dvoch posledných spôsobov sa nevyjadrujú časy). Litovčina má a používa najviac druhov prechodníkov zo všetkých indoeurópskych jazykov, prechodníky existujú vo všetkých časoch a rodoch.

Podstatné a prídavné mená sa skloňujú siedmimi pádmi - tými istými ako v slovenčine, aj vokatív je produktívny pád. V starej litovčine sa používali ďalšie tri pády: illatív (používa sa aj dnes v hovorovej reči), adessív a allatív.