Max Bruch
Z Wikipédie
| Max Bruch | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 6. január 1838 Kolín nad Rýnom |
| Úmrtie | 2. október 1920 Friedenau |
| Pozri aj Biografický portál | |
Max Christian Friedrich Bruch (* 6. január 1838, Kolín nad Rýnom – † 2. október 1920, Friedenau) bol nemecký hudobný skladateľ a dirigent.
[úprava] Životopis
Hudobné vzdelanie získal v Kolíne nad Rýnom u skladateľa a klavíristu Ferdinanda Hillera. Bruch bol činný ako učiteľ hudby, skladateľ a dirigent v mnohých nemeckých mestách: Mannheime (1862-1864), Koblenzi (1865-1867), Sondershausene (1867-1870), Berlíne a v Bonne (1870-1878). V čase, keď bol na vrchole svojej slávy pôsobil tri sezóny ako dirigent Liverpool Philharmonic Society (1880-1883). Od roku 1890 do konca svojej hudobnej činnosti v roku 1910 vyučoval kompozíciu na berlínskom konzervatóriu Berlin Hochschule für Musik.
[úprava] Dielo
Bruchova hudba pokračuje v nemeckom štýle hudobného romantizmu a vyznačuje sa tradičnou štruktúrou hudobných foriem. Tým sa Bruch radí k skladateľom romantického obdobia klasicizmu, podobne ako napríklad Johannes Brahms, v kontraste s predstaviteľmi „Novej hudby“ (Ferenc Liszt, Richard Wagner). Vo svojej dobe bol Bruch známy predovšetkým ako autor zborovej hudby.
Bruchove dielo zahrňuje viac ako 200 opusov z ktorých najznámejšie sú:
- husľový koncert č. 1 g moll
- Škótska fantázia pre husle a orchester
- Col Niderei - variácie pre violončelo a orchester
- tri symfónie.
