Melilla
Z Wikipédie
|
|
|
| Rozloha – Stav 2003 |
20 km² |
| Počet obyvateľov – Stav 2003 – Hustota |
69,184 3459.2/km² |
| Zákon o autonómnom postavení | 14. marec 1995 |
| Kreslá v špan. parlamente – Kongres – Senát |
1 2 |
| Prezident | Juan José Imbroda Ortíz (Ľudová Strana) |
| Ciudad Autónoma de Melilla | |
Melilla, (po arabsky: مليلة, a po tamazightsky (berberský jazyk): Tamlit) je španielska enkláva a prístav v severnej Afrike, v Maroku. Územie je sučasťou španielskej provincie Málaga. Pred vstupom Španielska do EÚ bola Melilla slobodný prístav.
Obsah |
[úprava] Geografia
Melilla susedí len s Marokom (dĺžka hranice 9,6 km) a Stredozemným morom. Mesto pozostáva zo starého mesta s hradbami, ktoré je na polostrove, a modernej časti na juhu a západe.
[úprava] Súčasnosť
Melilla, rovnako ako Ceuta, sú jedinými európskymi územiami priamo na africkom kontinente. Melilla je pred utečencami chránená trojmetrovým dvojitým plotom v dĺžke sedem kilometrov so strážnymi vežami. Napriek tomu sa množstvo Afričanov každoročne pokúša do nej dostať a odtiaľ priamo do Európy.
[úprava] História
Mesto bolo založené Feničanmi (Rusadir), neskôr patrilo fenickým Púnom (Kartágo), Rímskej ríši (provincia Mauretania Tingitana), Vizigótom, Byzantskej ríši, Vandalom, Arabom a Berberom a od roku 1497 Španielsku. Vzbura španielskych dôstojníkov v tunajšej pevnosti v roku 1936 bola začiatkom španielskej občianskej vojny.
Keď Maroko získalo nezávislosť od Francúzska a Španielska (2. marec 1956, španielske enklávy: mesto Tanger 29. október 1956, enkláva Ifni v roku 1969) požadovalo aj pripojenie enkláv Melilla a Ceuta a niekoľkých malých ostrovov (Perejil, Penon de Velez de la Gomera, Penon de Alhucaimas, Ostrovy Chafarina), čo však Španielsko odmietlo, napriek tomu, že samo požaduje britskú enklávu Gibraltár od Spojeného kráľovstva.
[úprava] Národnosti a náboženstvá
80% obyvateľov sú Španieli, zvyšok väčšinou Maročania. Španieli sú prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania, Maročania sú moslimovia.
[úprava] Ekonomika
Hlavným zdrojom obživy je rybárstvo, lodiarstvo, pílenie dreva, ale aj turistika a európska a španielska podpora.
[úprava] Externé odkazy
Administratívne členenie Španielska  |
|
|---|---|
| Prvá úroveň | |
|
Autonómne spoločenstvá: Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Kanárske ostrovy - Kantábria - Kastília-La Mancha- Kastília-León - Katalánsko - Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia |
|
| Druhá úroveň - provincie | |
|
Álava | Albacete | Alicante | Almería | Astúria | Ávila | Badajoz | Baleáry | Barcelona | Burgos | Cáceres | Cádiz | Kantábria | Castellón | Ceuta | Ciudad Real | Córdoba | La Coruña | Cuenca | Gerona | Granada | Guadalajara | Guipúzcoa | Huelva | Huesca | Jaén | León | Lérida | Lugo | Madrid | Málaga | Melilla | Murcia | Navarra | Orense | Las Palmas | Palencia | Pontevedra | La Rioja | Salamanca | Santa Cruz de Tenerife | Segovia | Sevilla | Soria | Tarragona | Teruel | Toledo | Valencia | Valladolid | Vizcaya | Zamora | Zaragoza |
|
| Krajiny Afriky | |||
Severná Afrika |
Alžírsko · Egypt · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara |
Južná Afrika |
Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko |
Západná Afrika |
Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo | Východná Afrika |
Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe |
Stredná Afrika |
Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš |
Závislé územia: |
Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion | Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta · Melilla · Chafarinas · Peñón de Vélez de la Gomera · Peñón de Alhucemas · Perejil · Kanárske ostrovy | Spojené kráľovstvo: Svätá Helena · Britské indickooceánske územie |
