Kartágo
Z Wikipédie
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
Kartágo leží na severnom pobreží Stredozemného mora - dnešné Tunisko ako predmestie hlavného mesta Tunis. Kartágo sa rozprestieralo na východnom brehu jazera Tunis.
Obsah |
[úprava] História
Kartágo bolo staroveké, pôvodne fenické mesto, založené vysťahovalcami z Týru v roku 814 p.n.l.. Mesto sa rozkladalo na severnom pobreží Afriky na dnešnom území Tuniska. Patrilo k obchodným mestám fenického typu.
V rokoch 500-300 p.n.l. viedlo časté vojny s Grékmi žijúcimi v osadách na Sicílii. Tu narazili Kartáginci aj na Rimanov, s ktorými neskôr viedli tri púnske vojny.
[úprava] Púnske vojny
Prvá púnska vojna (264 p.n.l. - 241 p.n.l) vypukla kvôli nadvláde nad Stredozemným morom a nad Sicíliou na ktorej sa pestovalo množstvo obilia. Rimania porazili Kartágo a tým získalo aj vplyv nad Sicíliou - dovtedajšou najväčšou obilnicou. Kartágo sa teda zameralo na iné územie. V Hispánií (dnesšné Španielsko) si vytvorilo provinciu Nové Kartágo. Táto oblasť bola veľmi bohatá na striebro. Mohlo tak vyrovnať vojnové reparácie, čo sa stalo opäť tŕňom v oku Rimanov.
Druhá púnska vojna (218 p.n.l. - 202 p.n.l.)Príčinou vojny boli udalosti v meste Sagunto, ktorého časť obyvaťeľstva utiekla z mesta a požiadala o pomoc Hanibala. Súčasťou 2. púnskej vojny bol prechod Hanibalovho vojska so slonmi cez Alpy až sa objavil pred Rímom a tým prekvapil Rimanov. Aj keď po prechode bola Hanibalova armáda zdecimovaná a sám prišiel o oko, našliel podporu miestnych kmeňov a po zrážke a rozprášení nepripravenej rímskej armády sa dostal až k Rímu. Ten však nikdy nedobil. Rím však zmenil taktiku a vylodil sa v Afrike. Preto sa Hanibal musel vrátiť do Afriky a aj túto vojnu prehral. Kartáginci boli nútení podpíať mier v ktorom sa zaviazalo že bude platiť Rímu reparácie, že nebude mať bojové loďstvo (len 10 obranných resp. strážnych lodí), všetky kolónie prepadli v prospech Ríma (v Španielsku, na Sardínii a Sicílii) a Kartágo nesmelo začať vojnu.
Tretia púnska vojna (149 p.n.l. - 164 p.n.l.). Rím podplatil Númidského kraľa Masinissa aby vyprovokoval vojnu s Kartágom. V predchádzajúcich vojnách a v následnom uzavretí mieru si Rimania vynútili požiadavku, aby Kartáginci mohli viesť vojnu len s ich súhlasom. Kartágo nezaútočilo v skutočnosti a ani nezačalo vojnu ako prvé, len odpovedalo na pohraničné provokácie kráľa Masiinisa. Urobili tak, bez súhlasu Ríma. Ten ako arbiter zasiahol pod zámienlou porušenia mierivej zmluvy a opäť vyhral. Už však dávno predtým sa aj senátor Cato po každej svojej reči vyjadroval: "Kartágo musí byť zničené!" Po tretej púnskej vojne bolo Kartágo roku 146 p.n.l zrovnané zo zemou, vypálené a pôda, kde predtým stálo, bola pooraná na znak toho, že sa nemá nikdy viac stáť mesto. No i napriek tomu tam okolo roku 50 začal sám Július Cézar s osídľovaním.
[úprava] Provincia Africa
V roku 44 p.n.l. bola na podnet Gaia Iulia Ceasara založená Colonia lulia Concordia Carthago. V 1. storočí sa Kartágo stalo hlavným mestom novo vybudovanej rímskej provincie Africa. V roku 429 bolo mesto dobyté východogermánskym kmeňom Vandalov a v roku 698 Arabmi.
[úprava] Súčasnosť
Dnes je Kartágo súčasťou hlavného mesta Tunis ako jedno z jeho predmestí. Najväčšou atrakciou sú ruiny resp. zvyšky základov Antóniových kúpeľov postavených okolo roku 160 s rozlohou okolo 18 000 m2, ktoré sú zo severnej strany obkolesené prezidentským palácom.
