Mohamed
Z Wikipédie
| Súčasť seriálu Islam |
| Viera a praktiky |
|
Jedinosť Boha |
| Hlavné osobnosti |
|
Mohamed |
| Texty & zákony |
| Vetvy islamu |
| Sociopolitické aspekty |
|
Umenie • Architektúra |
| Pozri aj |
|
Slovníček islamských pojmov |
Mohamed (po arabsky محمد Muhammad) (* asi 570, Mekka – † 8. jún 632, Medína) je zakladateľ a prvý organizátor islamu, autor jeho posvätnej knihy Koránu. Mohamed je posledným prorokom islamu a moslimovia ho považujú za posledný krok zjavovania monoteistického náboženstva. Predchádzali mu okrem iných proroci Abrahám, Mojžiš a Ježiš. Väčšina nemoslimov ho všeobecne pokladá za zakladateľa náboženstva islamu.
Obsah |
[úprava] Prehľad
Predpokladá sa, že Mohamed ibn Adullah bol obchodníkom, ktorý, vzhľadom na svoju prácu, bol široko scestovaný. Ranné moslimské zdroje podávajú správu o tom, že v roku 611, keď mal Mohamed približne štyridsať rokov, mal počas meditácie v jaskyni neďaleko Mekky videnie. Sám Mohamed svojim súkmeňovcom popísal svoju skúsenosť ako návštevu Archanjela Gabriela, ktorý mu prikázal zapamätať si a recitovať verše, neskôr usporiadané do Koránu. Gabriel mu mal zjaviť, pretože si ho Boh (Allah) vybral ako posledného proroka pre ľudstvo. Neskôr rozvinul svoje poslanie proroka verejným prednášaním o striktnom monoteizme a predvídaním Súdneho dňa pre hriešnikov a neveriacich modloslužobníkov, akými boli napríklad členovia jeho kmeňa a jeho mekkanskí susedia. Mohamed bol úspešným náboženským i politickým vodcom. Nezavrhol úplne judaizmus a kresťanstvo - dva ďalšie monoteistické systémy, známe v Arábii už skôr - tvrdil, že bol Bohom poslaný, aby zdokonalil a dokončil ich učenie. Medzi niektorými ľuďmi získal rýchlo svojich stúpencov, napriek tomu, že väčšina jeho učenie zamietala, pokladajúc ho za podvodníka a klamára. V roku 622 bol prinútený k úteku z Mekky (takzvaná Hidžra) a usadil sa spolu so svojimi stúpencami v meste „Jathrib“ (dnes známom ako Medina), čo mu umožnilo stať sa vodcom prvej otvorenej moslimskej komunity. Nasledovala vojna medzi Mekkou a Medinou, v ktorej nakoniec moslimovia zvíťazili. Vojenská organizácia, ktorá získala skúsenosti z týchto potyčiek, sa stala základom k dobytiu ostatných arabských pohanských kmeňov. V čase Mohamedovej smrti už bola Arábia zjednotená novým náboženstvom a prebehlo aj niekoľko výprav na sever, smerom k Sýrii a Palestíne.
Islamská ríša, pod vedením Mohamedových bezprostredných nástupcov, sa rozšírila do Palestíny, Sýrie, Mezopotámie, Perzie, Egypta, Severnej Afriky (Magreb) a Španielska. Neskoršie výboje, obchodné kontakty moslimov s nemoslimami a misijná činnosť, rozšírili islam do veľkej časti sveta.
[úprava] Pramene týkajúce sa Mohameda
Nám dostupné zdroje o Mohamedovi sú predovšetkým korán, biografie zvané „sira“ a zbierky hadíth. Korán síce nie je Mohamedovým životopisom, napriek tomu poskytuje niektoré informácie o jeho živote. Najstaršími zachovanými životopismi sú „Život Božieho apoštola“ od Ibn Išaqa (z roku 768), editovaná Ibn Hišamom (833) a Mohamedov životopis od al-Waqidiho z roku 822. Ibn Išaq spísal svoje dielo približne 120 až 130 rokov po Mohamedovej smrti. Posledný zdroj, zbierky hadíth, nie sú rovnako ako korán, skutočnými životopismi. Sú to príbehy o slovách a činoch Mohameda a jeho spoločníkov.
Niektorí skeptickí bádatelia (Goldhizer, Schacht, Wansbrough, Cook, Crone, Rippin, Berg a ďalší) majú silné pochybnosti o pravdivosti týchto zdrojov, špeciálne zbierok hadíth. Ich argumentom je, že v dobe, keď boli zozbierané ústne tradície , boli moslimské komunity roztrieštené na rivalské sekty a rôzne myšlienkové školy. Každá zo siekt a škôl mala svoje vlastné, často protikladné tradície toho, čo Mohamed a jeho spoločníci vykonali a povedali. Počet tradícií narastal a moslimskí učenci vyvinuli značné úsilie za očištenie od príbehov, ktoré považovali za podvrhnuté. Tradicionalisti sa spoliehajú na úspech ich snažení, skeptici usudzujú, že táto otázka musí byť znovu otvorená použitím moderných metód.
Moslimskí a rovnako aj nemoslimskí bádatelia súhlasia, že v zbierkach hadíth je mnoho neautentických tradícií zameraných na Mohamedov život. (Pravdaže, väčšina týchto tradícií je moslimskými klerikálnymi autoritami považovaná ako „slabá“, iba pár zbierok hadíth sa berie ako vierohodné - „sahih“). Veľmi malá menšina, zvaná Koránski Moslimovia, považuje všetky zbierky hadíth za nevierohodné.
Životopisné údaje, uvedené v chronológii, nie sú napriek tomu všeobecne napádané. Tradicionalisti, moslimovia ale aj nemoslimovia vytvárajú oveľa detailnejší obrázok Mohamedovho života, ako je popísané nižšie.
[úprava] Mohamedov život
[úprava] Mohamedov rodokmeň
Podľa tradície, Mohamedov pôvod siaha späť až k Adnanovi, ktorého severní Arabi považovali za svojho spoločného predka. Naopak, Adnan by mal byť potomok Išmaela, syna Ibrahima (Abraháma); napriek tomu presný Mohamedov rodokmeň je sporný. Mohamedov rodokmeň po Adnana je nasledujúci:
Muhammad ibn Abd Allah ibn Abd al-Muttalib (Shaiba) ibn Hashim (Amr) ibn Abd Manaf (al-Mughira) ibn Qusai (Zaid) ibn Kilab ibn Murra ibn Ka`b ibn Lu'ay ibn Ghalib ibn Fahr (Quraish) ibn Malik ibn an-Nadr (Qais) ibn Kinana ibn Khuzaimah ibn Mudrikah (Amir) ibn Ilyas ibn Mudar ibn Nizar ibn Ma`ad ibn Adnan. (ibn = „syn“ v Arabčine; alternatívne mená ľudí s dvomi menami sú uvedené v zátvorkách).
Jeho priezvisko bolo „Abul-Qasim“, „otec Qasima“, po narodení jeho len krátko žijúceho prvého syna.
[úprava] Detstvo
Mohamed sa narodil do zámožnej rodiny (pochádzajúcej z rodu Hášimovcov, málo významnej vetvy kmeňa Kurajšovcov), usadenej v severoarabskom meste Mekka. Niekto určuje jeho narodenie na 20. apríl 570, šiiti veria, že to bol 26. apríl a niekto posúva rok narodenia až na 571; tradícia ho umiestňuje do Roku slona. Mohamedov otec Abdullah zomrel ešte pred jeho narodením, takže malý chlapec bol vychovávaný svojím dedom z otcovej strany, Abd al-Muttalibom. Tradícia vraví, že bol ako dieťa odovzdaný beduínskej dojke Halime, nakoľko sa verilo, že púštny život je pre deti bezpečnejší a zdravší. V šiestich rokoch Mohamed stratil matku Aminu a v ôsmich aj svojho deda. Z toho dôvodu Mohamed prešiel do starostlivosti svojho strýka Abu Táliba, nového vodcu Hášimovcov.
Mekka bola prosperujúcim komerčným centrom, z veľkej časti vďaka kamennej svätyni zvanej Kaaba, ktorá slúžila mnohým rôznym modlám a bôžikom. Obchodníci z najrôznejších kmeňov mohli počas pútnickej sezóny navštevovať Mekku a v bezpečí obchodovať, pretože v tom období boli všetky medzikmeňové konflikty zakázané.
Už ako mladík začal Mohamed sprevádzať svojho strýka na obchodných cestách do Sýrie. Stal sa tak na pomery svojej doby veľmi scestovaným a znalým cudzích pomerov.
[úprava] Stredné roky
Jednou z Mohamedových zamestnávateliek bola Chadídža, zámožná, vtedy štyridsaťročná vdova. Mladý, dvadsaťpäťročný Mohamed na ňu natoľko zapôsobil, že mu roku 595 ponúkla manželstvo. Až touto svadbou sa z neho stal zámožný muž. Podľa arabských zvykov totiž dedili iba prvorodení, takže Mohamed nezískal žiadne dedičstvo ani po svojom otcovi, ani po starom otcovi (dedovi).
Ibn Išhaq zaznamenáva, že Chadídža Mohamedovi porodila päť detí, jednoho syna a štyri dcéry. Všetky ich deti sa narodili ešte predtým, než Mohamed začal kázať islam. Syn Qasim zomrel ako dvojročný. Mohamedove dcéry sa pravdepodobne volali Zainab, Ruqayyah, Umm Kulthum a „Fatima“. Šiiti tvrdia, že Mohamedova je iba dcéra Fatima, a že ostatné dievčatá sú buď Chadídžine deti z predchádzajúceho manželstva, alebo deti jej dcéry.
| Chronológia Mohamedovho života | |
|---|---|
| Dôležité dáta a miesta v Mohamedovom živote | |
| asi 570 | Možné narodenie (20. apríl): Mekka |
| 570 | Koniec starej vyspelej kultúry Južnej Arábie |
| 570 | Neúspešný habešský (etiópský) útok na Mekku |
| 576 | Smrť matky |
| 578 | Smrť deda |
| asi 583 | Vydáva sa na obchodnú cestu do Sýrie |
| asi 595 | Stretáva a žení sa s Chadídžou |
| 610 | Prvé správy o koránskom zjavení: Mekka |
| asi 610 | Objavuje sa ako prorok Islamu: Mekka |
| asi 613 | Začína verejne kázať: Mekka |
| asi 614 | Začína zhromažďovať svojich stúpencov: Mekka |
| asi 615 | Emigrácia moslimov do Habeša (Etiopia) |
| 616 | Začína bojkot klanom Banu Hašima |
| asi 618 | Medinská občianska vojna: Medina |
| 619 | Končí bojkot klanom Banu Hašima |
| asi 620 | Isra a Miraj |
| asi 620 | Konverzia kmeňov na islam: Medina |
| 622 | Emigrácia do Mediny (Hidžra) |
| 622 | Prevzatie vedenia v Medine (Jathribu) |
| asi 622 | Kázanie proti Kaabskému panteónu: Mekka |
| 622 | Mekkančania napádajú Mohameda |
| asi 622 | Konfederácia moslimov a ďalších klanov |
| asi 623 | Ustanovenie Mediny |
| 624 | Bitka pri Badre, moslimovia porážajú Mekkančanov |
| 625 | Bitka pri Uhude |
| asi 625 | Vyhnanie židovského kmeňa Banu Nadir |
| 626 | Napádanie Dumat al-Jandal: Sýria |
| asi 627 | Neúspešné nepriateľské obliehanie: Medina |
| 627 | Bitka pri Trench |
| 627 | Zničenie židovského kmeňa Banu Qurayza |
| asi 627 | Podrobenie Bani Kalb: Dumat al-Jandal |
| asi 627 | Spojenie islamu: Medina |
| 628 | Dohoda z Hudaybiyya |
| asi 628 | Získaný prístup k mekkanskej svätyni Kaaba |
| 628 | Dobytie židovských oáz: Bitka pri Khaybar |
| 629 | Prvá púť do Mekky |
| 629 | Neúspešný útok na Byzantskú ríšu: Bitka pri Mu'te |
| 630 | Útok a dobytie Mekky bez krvipreliatia |
| asi 630 | Bitka pri Hunayn |
| asi 630 | Obliehanie al-Ta'if |
| 630 | Ustanovená teokracia: Mekka |
| asi 631 | Podmanenie kmeňov na Arabskom polostrove |
| asi 632 | Útok na Ghassanids: Tabuk |
| 632 | „Rozlúčková“ púť do Mekky |
| 632 | Zomiera (8. júna): Medina |
| asi 632 | Kmeňová rebélia naprieč Arábiou |
| asi 632 | Abu Bakr obnovil teokraciu |
[úprava] Prvé zjavenie
Mohamed mal rozmar premýšľať. Bežne trávil noci v jaskyni Hira, blízko Mekky, meditáciami a premýšľaním. Okolo roku 610 mal počas meditácie videnie Archanjela Gabriela a počul hlas, ktorý mu, podľa Koránu, oznámil toto: „Prednášaj v mene Pána svojho, ktorý stvoril človeka z kvapky prilnavej! Prednášaj, veď Pán Tvoj je nadmieru štedrý, ten, ktorý naučil perom, naučil človeka, čo ešte nepoznal.“ (Korán 96:15: Kvapka prilnavá; český preklad: Ivan Hrbek, 1972).
Toto prvé zjavenie Mohameda silne rozrušilo, ale jeho žena Chadídža ho uistila, že išlo o pravdivú víziu a stala sa jeho prvým stúpencom. Čoskoro ju nasledoval jej desaťročný syn Ali ibn Abi Talib a Abu Bakr, ktorého Sunniti vyhlasujú za najbližšieho Mohamedovho priateľa.
Až do svojej smrti Mohamed prijímal časté ďalšie zjavenia, jednako len je tu pomerne veľká medzera medzi prvým zjavením a ďalšími. Toto ticho ho znepokojovalo, dokonca sa obával o svoje duševné zdravie, a to až do zjavenia súry 93 (Denný jas), ktorého slová mu priniesli povzbudenie a uistenie.
Okolo roku 613 Mohamed začal šíriť svoje slovo medzi ľuďmi. Väčšina ľudí, ktorí ho počuli, ho jednoducho ignorovala, časť sa mu vysmiala. Napriek tomu, niektorí mu uverili a pripojili sa k jeho nepočetnej skupine.
[úprava] Odmietnutie
S tým, ako sa počet Mohamedových prívržencov zvyšoval, začínal byť nebezpečím pre miestne kmene a vládcov mesta. Koniec koncov, ich bohatstvo spočívalo v Kaabe, svätostánku mnohých rôznych bohov, ústrednom mieste duchovného života Mekky. Pokiaľ by zavrhli svoje modly, ako kázal Mohamed, znamenalo by to koniec pútnikom, obchodu a nakoniec aj ich bohatstvu. Jeho kritika mnohobožstva bola zvlášť útočná voči jeho vlastnému kmeňu Kurajšovcov, pretože práve oni boli strážcami Kaaby. Mohamed bol spolu so svojimi stúpencami prenasledovaný. Niektorí z nich ušli do Habeša (dnešnej Etiópie) a založili tam malú kolóniu.
Niekoľko súr je datovaných z tohoto obdobia a ukazuje vtedajšiu situáciu – napríklad časť 111. (názov je Zhyňte, alebo tiež Palmové vlákna), a 104. (Ohovárač) a časti 19. (Mária), 21. (Proroci), 109. (Neveriaci) a 80. (Zamračil sa). V tej dobe sa tiež odohral príbeh tzv. Satanských veršov. Tie mali obsahovať ústupok voči mekkanskému polyteizmu, pretože v nich bola zahrnutá možnosť príhovoru „nižších bohov“ u Allaha. To by Mohamedovi umožnilo zachovať mier so svojimi susedmi, jednako ale tieto verše Mohamed neskôr odvolal a vyhlásil ich za Satanovo vnuknutie. Neskôr boli taktiež rozpracované teórie veršov zrušených a zrušujúcich. Niektorí bádatelia však pochybujú, že tieto verše vôvec boli súčasťou koránu a moslimovia spochybňujú vierohodnosť tohto príbehu. Pri tom všetkom sa príbeh objavuje už veľmi skoro, a nie je pravdepodobné, že by si bezprostrední následníci Mohameda takýto prejav slabosti Proroka vymysleli.
Roku 649 zomiera Mohamedova žena Chadžídža aj strýko Abu Talib - tento rok je známy ako „rok trúchlenia“. Nový vodca Mohamedovho klanu zrušil ochranu nad jeho strýkom. Moslimovia boli nútení trpieť, znášať hlad a prenasledovanie.
[úprava] Isra a Miraj
Okolo roku 620 mal Mohamed podniknúť nočnú výpravu na Isru a Miraj. Isra je arabský výraz pre údajnú zázračnú nočnú púť z Mekky do Jeruzalema, presnejšie na horu Masjid al-Aqsa, odkiaľ mal vystúpiť na Nebesia, navštíviť raj a peklo, a prehovoriť s Allahom a staršími prorokmi.
[úprava] Hidžra
Do roku 622 sa život v malej mekkanskej moslimskej komunite stával nielen ťažším, ale aj nebezpečnejším. Moslimská tradícia hovorí o niekoľkých pokusoch o Mohamedovu vraždu. Mohamed sa teda rozhodol emigrovať do Mediny (Jathribu), veľkej poľnohospodárskej oázy, kde už žilo isté množstvo moslimských konvertitov. Rozbitím spojenia so svojím vlastným kmeňom Mohamed demonštroval, že rodinná a kmeňová lojalita je nepodstatná v porovnaní so zväzkom Islamu, čo bola v Arábii, roztrieštenej na kmeňovú spoločnosť, revolučná myšlienka. Hidžra, teda emigrácia do Medíny, sa stala počiatkom islamského kalendára. Samotný výraz doslovne znamená „prerušenie kmeňových a rodových zväzkov a nadviazanie nových“.
Mohamed do Medíny prišiel ako sprostredkovateľ, pozvaný kvôli vyriešeniu krvnej pomsty medzi arabskými frakciami Aws a Khazraj. To sa mu skutočne podarilo tým, že obidve znepriatelené skupiny zjednotil do svojej moslimskej komunity a zakázal krvnú pomstu medzi moslimami. Medina bola pri tom všetkom tiež domovom niekoľkých židovských kmeňov (hoci otázkou ostáva, či išlo o etnických Židov). Mohamed dúfal, že ho tiež uznajú za svojho proroka, jednako sa tak nestalo. Naopak, Židia jeho učenie spochybňovali, pre rozpory medzi jeho učením a ich Písmom svätým. Niektorí akademickí historici sa domnievajú, že už v tom čase Mohamed stratil nádej, že sa mu podarí získať Židov ako nasledovníkov alebo spojencov, a tak zmenil qiblu, smer moslimských modlitieb, od pôvodného chrámu v Jeruzaleme ku Kaabe v Mekke.
Nemoslimskí osadníci na moslimskom území bývali zvyčajne skôr zdanení, ako vypovedaní. Mohamed totiž navrhol dokument, ktorý dnes poznáme ako „Medínska konštitúcia“ (cca 622-623), kde vyložil pravidlá, podľa ktorých môžu rozdielne frakcie, a špeciálne Židia, žiť v novom Islamskom štáte. V tomto systéme mali Židia a ostatné „Národy Knihy“ povolené udržať si svoje náboženstvo tak dlho, pokiaľ budú platiť poplatok. Tento systém predurčil ďalšie vzťahy medzi moslimami a neveriacimi a stal sa tak základom budúcej stability moslimských kalifátov. Vo svojej dobe bola Islamská ríša tolerantnejšia, ako ďalšie dve veľké mocnosti v regióne - Byzantská a Sasádovská ríša, ktoré aktívne vystupovali nepriateľsky voči všetkým ostatným náboženstvám, aj proti štátom protežovanému ortodoxnému kresťanstvu, respektíve zoroastrizmu.
[úprava] Vojna
Vzťahy medzi Mekkou a Medínou sa rýchlo zhoršovali (viď 2. súra; Krava). Mekkančania skonfiškovali všetok majetok, ktorý v Mekke moslimovia zanechali. Naproti tomu Mohamed uzavrel dohody o aliancii a vzájomnej pomoci s okolitými susedmi.
Mohamed sa uchýlil k nájazdom na karavány smerujúce do Mekky. Napádanie karaván bola stará arabská tradícia, neskorší moslimovia ospravedlňovali tieto útoky reálne existujúcim vojnovým stavom medzi Mekkančanmi a moslimami. Bádatelia tiež môžu dodať, že to bola pro moslimov otázka prežitia, pretože im v Medine nepatrili žiadne pozemky a bez prepadov by sa museli spoľahnúť na dobročinnosť.
V marci roku 624 viedol Mohamed približne 300 vojakov pri prepadnutí mekkanskej obchodnej karavány. Mekkančania sa úspešne ubránili a rozhodli sa, že uštedria Medinčanom lekciu a vyslali proti nim malú armádu. 15. marca 624 prišlo neďaleko miesta zvaného Badr k bitke. Hoci mala Mekka presilu asi 800 ku 300 vojakom, moslimovia zvíťazili, zabili najmenej 45 Mekkančanov a asi 70 ich zajali pre výkupné. Moslimov zomrelo iba 14. Táto bitka je počiatkom veľkých moslimských vojenských úspechov.
[úprava] Mohamedova ako zjednotiteľ
Moslimom sa víťazstvo pri Badre javilo ako božská obhajoba Mohamedovho proroctva. Víťazstvo upevnilo Mohamedovu pozíciu natoľko, že si mohol dovoliť, po niekoľkých menších potýčkach a porušeniach dohody ohrozujúcich bezpečnosť Medíny, vyhostiť židovský klan Banu Qainuiqa. V podstate všetci ostatní Medinčania konvertovali a Mohamed sa tak stal de facto vládcom mesta.
Po Chadžídžinej smrti sa Mohamed opäť oženil s Aišou, dcérou svojho priateľa Abu Bakra, ktorý sa po jeho smrti stal jeho prvým nástupcom. V Medine sa oženil s Hafsou, dcérou Umara, ktorý sa stal následníkom Abu Bakra. Tieto svadby spečatili väzby medzi ním a jeho vysokopostavenými súkmeňovcami.
Mohamedova dcéra Fatima sa vydala za Aliho. Podľa sunnitov sa jeho ďalšia dcéra vydala za Uthmána. Každý z týchto mužov sa v neskorších rokoch stal následníkom Mohameda a politickým vodcom Mediny. Tak sú prví štyria kalifovia spojení s Mohamedom pokrvne, manželskými zväzkami, alebo obojím. Sunniti považujú týchto kalifov za „Rašidun“, teda „Správne vedených“.
[úprava] Pokračujúci boj
Roku 625 tiahol mekkánsky generál Abu Sufjan s 3000 mužmi proti Medine. Nasledujúca bitka pri Uhude sa odohrala 23. marca a skončila patom. Mekkánčania ohlásili víťazstvo, ale sami stratili príliš veľa mužov na to, aby moslimov prenasledovali do Medíny.
V apríli 627 Abu Sufjan viedol ďalšiu silnú armádu proti Medíne. Lenže Mohamed nechal vybudovať okolo Medíny priekopu a vďaka tomu úspešne mesto ubránil v bitke pri Trench. Veľa moslimov verilo, že Abu Sufjanovi pomáhali niektorí Medínčania, konkrétne židovský kmeň Banu Qurajza. Ihneď po odvrátení hrozby zo strany Mekkančanov sa moslimovia obrátili proti tomuto kmeňu. Potom, ako ich porazili, všetkých mužov a jednu ženu popravili z rozhodnutia Saada ibn Muadha, ktorého si sami Židia vybrali ako arbitra. Zostávajúce ženy a deti vzali do otroctva, alebo ako výkupné. Kritici islamu toto považujú za nespravodlivé, moslimovia veria, že to bolo nevyhnutné. Následne po bitke pri Trench boli moslimovia schopní, prostredníctvom konverzií a dobytí, rozšíriť svoju vládu do okolitých miest a kmeňov.
[úprava] Dobytie Mekky
Roku 628 už bola pozícia moslimov natoľko silná, že sa Mohamed rozhodol vrátiť do Mekky, nateraz ešte iba ako pútnik. V marci sa vydal na cestu, sprevádzaný 1 600 mužmi. Po vyjednávaní bola uzatvorená dohoda na hraniciach mesta al-Hudajbijah. Mohamed síce nemal dovolené dokončiť svoju púť v tomto roku, jednako ale malo byť nepriateľstvo ukončené a moslimom malo byť povolené vykonať púť v nasledujúcom roku. Táto dohoda však platila iba dva roky a v roku 630 prepukla vojna znova. Mohamed pochodoval na Mekku s obrovskou armádou, v počte okolo 10 000 mužov. Mekkančania, v túžbe uzmieriť sa so silnými moslimami a v úsilí znovu získať lukratívne kmeňové aliancie, sa poddali bez boja. Mohamed na revanš sľúbil všeobecnú amnestiu (z ktorej však boli niektorí špecifikovaní ľudia vylúčení). Väčšina Mekkančanov konvertovala na islam a Mohamed zničil modly v Kaabe. Od toho času mala byť púť moslimskou púťou a svätyňa moslimskou svätyňou.
[úprava] Zjednotenie Arábie
Kapitulácia Mekky a porážka aliancie nepriateľských kmeňov pri Hunajne priviedla väčšiu časť arabského sveta pod Mohamedovu autoritu. Tá nebola podopretá žiadnou formálnou vládou, napriek tomu, ako sa sám rozhodol, vládol prostredníctvom osobných vzťahov a kmeňových zmlúv.
Do svojej smrti roku 632, Mohamed ustanovil svoju vládu nad celým Arabským polostrovom. Moslimovia boli úplne dominantnou silou v Arábii a väčšina ostávajúcich kmeňov a štátov sa podrobila Mohamedovi.
[úprava] Mohamed ako bojovník
Väčšinu zo svojich 63 rokov života bol Mohamed obchodníkom, potom prorokom. Meč vo svojom živote podvihol až neskoro, bojovníkom bol iba desať rokov. Mnoho kritiky bolo na neho namierenej za účasť na prepadávaní karaván a na dobyvačných vojnách. Kritici vravia, že jeho vojny zašli ďaleko za hranicu sebaobrany. Moslimskí komentátori naopak argumentujú, že bojoval jedine pre obranu svojej komunity proti Mekkančanom a že zdôrazňoval ľudské pravidlá vedenia vojny.
[úprava] Mohamedov rodinný život
Od roku 595 do 619 mal Mohamed iba jednu manželku - Chadídžu. Po jej smrti sa oženil s Aišou, a ďalej s Hafsou. Neskôr sa oženil ešte s ďalšími manželkami, celkom s jedenástimi (9 alebo 10 žijúcich v čase jeho smrti). Niektorí vravia, že sa tiež oženil s otrockou dievkou Máriou al-Qibtiyya, ale iné zdroje tvrdia opak.
Chadídža bola Mohamedova prvá manželka a matka jediného dieťaťa, ktoré ho prežilo, dcéry Fatimy. S ostatnými manželkami sa oženil až po smrti Chadídži. Niektoré z týchto žien boli nedávne vdovy po bojovníkoch z bitiek. Ďalšie boli dcéry jeho blízkych spojencov a kmeňových vodcov. Výsledkom jednoho z neskorších spojení bol syn, ktorý ale zomrel ako desaťmesačný.
Jeho manželstvo s Aišou je dnes často kritizované, pretože podľa tradičných zdrojov mala v čase svadby iba deväť rokov. Kritici poukazujú na jeho manželstvo s ex-manželkou svojho adoptovaného syna Zajnaba bint Jahshe a na porušenie koránskeho zákazu mať viac ako štyri manželky.
Mohamedove ženy a ženské otrokyne: Aiša, Hafsa bint Umar, Jamilah* Juwayriya bint al-Harith, Chadídža bint Khuwaylid, Maria al-Qibtiyya*, Maymuna bint al-Harith, Ramlah bint Abu Sufyan, Rehana bint Zaid*, Safiyya bint Huyayy, Sawada bint Zama, Umm Salama Hind bint Abi Umayya, Zaynab bint Jahsh Zaynab bint Khuzayma (*) = sporné
[úprava] Mohamedovi spoločníci
Výraz „spoločník“ určuje každého, kto spĺňa tri podmienky. Po prvé, musí to byť Mohamedov súčasník. Po druhé, musel aspoň raz vidieť alebo počuť Mohamedov prejav. A po tretie musel konvertovať na islam. Spoločníci sú zodpovední za prednesenie „hadíthu“, každý „hadíth“ musí mať na začiatku niektorého zo spoločníkov. Okrem zoznamu, uvedeného tu, je samozrejme ešte veľké množstvo iných.
Zoradený podľa abecedy (uvedení sú v anglickom prepise):
- Ámir
- Abdulláh ibn Abbás
- Abdulrahmán
- Abú Bakr
- Alí
- Hamza
- Sa`d
- Sa`íd
- Sad Ibn Abi Wakkas
- Salmán al-Fárisí
- Talha
- Omar
- Osmán
- Zubair
[úprava] Mohamedova smrť
Mohamed zomrel okolo poludnia v pondelok 8. júna 632, po krátkej chorobe, v Medíne. Mal 63 rokov. Podľa šiitského islamu mal Mohamed určiť svojho nevlastného syna Aliho ako svojho nástupcu na verejné kázanie v Ghadir Khom. Jednako ale Abu Bakr a Umar intrigami vytlačili Aliho a vodcom čiže kalifom urobili Abu Bakra. Väčšina sunnitov toto zpochybňuje a vraví, že sa komunita radila a slobodne zvolila Abu Bakra, ktorý bol jedným z popredných následníkov Mohameda. Určite sa tak stalo a Abu Bakr sa stal novým vodcom. Väčšinu svojho krátkeho vládnutia strávil potlačovaním vzbúrených kmeňov.
So zjednotením Arábie se moslimovia začali rozhliadať smerom von a začali dobývanie, ktoré malo prípadne zjednotiť celý Stredný východ pod vládu kalifov.
[úprava] Mohamedovi následníci
Mohameda prežila jedine jeho dcéra Fatima a jej deti. (Niektorí tvrdia, že mal ešte jednu dcéru Zainab, ktorá porodila dcéru Ammu, alebo Umamu, ktorá ho tiež prežila.) Šiiti veria, že Fatimin manžel Ali a jeho nasledovníci sú jediní legitimní vodcovia viery. Sunniti tento názor odmietajú, ale napriek tomu si ctia Mohamedových potomkov. Mohamedovi potomci sú známi pod mnohými menami, ako napríklad Sajíd سيد, či šarif شريف (množné číslo: ِأشراف Ašráf). Mnoho vládcov a významných osobností v moslimských zemiach sa, v minulosti i teraz, vyhlasuje za Mohamadových potomkov, s väčšou či menšou vierohodnosťou. Napríklad Fatimidská dynastia v Severnej Afrike, súčasná jordánska a marocká kráľovská rodina Idrisov a Agha Khan, imám išmaelskej vetvy islamu. V mnohých moslimských štátoch existujú rôzne dôveryhodné spoločnosti, ktoré predkladajú prehlásenia o potomstve Mohameda.
[úprava] Historický význam Mohameda
Mohamed, pred svojou smrťou v roku 632, vytvoril islam ako sociálnu a politickú silu, ktorá zjednotila väčšinu Arábie. V niekoľkých obdobiach po jeho smrti prišlo k zjednoteniu celej Arábie a k dobytiu Iránu, Iraku, Egypta, Palestíny, Sýrie, Arménska a veľkej časti severnej Afriky. Do roku 750 sa už islam stal duchovným náprotivkom dvoch veľkých monoteistických náboženských systémov - judaizmu a kresťanstva - a geopolitickým nástupcom Rímskej ríše. Pod moslimskú kontrolu sa tak dostal zvyšok severnej Afriky, južná časť Španielska a veľká časť strednej Ázie, zahŕňajúc Sindh v údolí Indu. Pod vládou Ghaznavidov sa islam v 10. storočí v dôsledku dobyvačných vojen rozšíril do hinduistických kniežactiev na východ od Indu, teda do oblasti dnešnej severnej Indie. Ešte neskôr islam mierovou cestou expandoval do veľkej časti Afriky a juhovýchodnej Ázie. Dnes je islam druhé najrozšírenejšie náboženstvo, ktoré vyznáva viac ako miliarda ľudí po celom svete.
[úprava] (Ne)uctievanie Mohameda moslimami
 Meno Muhammad napísané arabskou kaligrafiou. Mnohí moslimovia veria, že islam zakazuje zobrazovať ľudí či zvieratá - islamské umenie zobrazuje dekoratívne kaligrafie alebo arabesky (abstraktné vzory). |
 Perzská miniatúrna kresba z 13. storočia oslavujúca Mohamedovo vystúpenie na nebesá, cestu známu ako Miraj. Tvár Mohameda je zastretá. |
Väčšina moslimov voči Mohamedovi cíti veľkú úctu a lásku a vyjadrujú ju mnohými spôsobami. Nie je to však uctievanie. Jedinou osobou v islame, ktorá je hodná uctievania je jediný a všemocný Boh(arabsky Allah). Boh je všemocný a vševediaci, nepotrebuje preto žiadneho prostredníka medzi ním a ľuďmi. Mohamed bol ním vyvolený aby ľuďom zprostredkoval Korán a aby sa pre nich stal vzorom dokonalého moslima. Stále však bol len človek. Uctievanie hocikoho a hocičoho iného ako Boha je v islame najťažším hriechom(širk), a platí to aj v prípade Mohameda. Moslimovia sa k nemu, rovnako ako k nikomu inému okrem Boha nemodlia, ani ho o nič neprosia. Vážia si ho však ako dokonalého človeka a príklad hodný nasledovania. Jeho výroky a činy sú základom sunny, po Koráne najdôležitejším zdrojom islamskej právnej vedy(fikh).
- Pri vyslovovaní či písaní Mohamedovho mena sa pred ním umiestňuje titul Prorok a za ním nasleduje fráza Nech je mier pri ňom.
- Koncerty moslimskej a zvlášť súfíjskej liturgickej hudby zahŕňajú piesne velebiace Mohameda.
- Niektorí moslimovia slávia deň narodenia Mohameda (Mawlid) prepracovanými sviatkami. Ostatní naopak veria, že takéto sviatky sú čírou modernou inováciou.
- Kritizovanie Mohameda je v niektorých moslimských štátoch považované za rúhanie a trestá sa smrťou.
- Mohamedovo meno sa často uvádza s pochvalnými titulmi.
- Mohamedove relikvie, ako napríklad hrob, meč, oblečenie, ale tiež pramienky vlasov, niektorí moslimovia uctievajú.
- Dokonca aj od neikonických zobrazení Mohameda sa obyčajne odrádzalo. Napriek tomu, od 16. storočia perzské a otomanské umenie často zobrazuje Mohameda v miniatúrach, i keď je jeho tvár buď zastretá, alebo zakrytá vychádzajúcou žiarou.
- Okrem príbehov, uznaných islamskými bádateľmi hadíthu za kanonické, a ústnych tradícií, existuje mnoho povestí zvelebujúcich Mohameda a rozprávajúcich zázračné príbehy o jeho narodení, výchove a živote.
