Parížska komúna (1871)
Z Wikipédie
Parížska komúna bola socialistická vláda, ktorá vládla Parížu od 18. marca (formálnejšie od 26. marca) do 28. mája 1871.
Parížska komúna bola len lokálna vláda („commune“ po francúzsky znamená obec, čiže najmenšiu správnu jednotku, alebo obecnú radu), ktorá mala v Paríži moc dva mesiace na jar v roku 1871. Ale podmienky za ktorých vznikala, jej kontroverzné dekréty a koniec z nej urobili známu a dôležitú politickú epizódu.
[úprava] Predohra
V prusko-francúzskej vojne bol porazený cisár Napoleon III., preto bol zvrhnutý a 4. septembra 1870 bola vyhlásená Tretia republika. Vojna však pokračovala. Nová tzv. Vláda národnej obrany na čele s Adophom Thiersom bola nepopulárna, lebo kapitulovala Nemcom vo Versailles 28. januára 1871, zastavila výplatu žoldu Národnej garde (ľudové milície vytvorené počas fr. revolúcie, potom rozpustené a naposledy vytvorené roku 1831), znova zaviedla exekúcie nájomného, zrušila odklad platieb splatných záväzkov a podobne.
[úprava] Komúna
18. marca sa vládne jednotky pokúsili zmocniť delostrelectva Národnej gardy. Národná garda však zatlačila vojská do Versailles, kde obsadila vládne budovy a vytvorila vládu. V Paríži moc prevzal Ústredný výbor Národnej gardy. Obdobné vlády v tom čase vznikali aj v iných francúzskych mestách, ale boli rýchlo potlačené.
26. marca sa konali voľby do tzv. Rady Komúny (zákonodarného a výkonného orgánu) a po nich bola 28. marca Parížska komúna definitívne vyhlásená. Podporovala ju aj parížska sekcia I. internacionály, odbory a osobitný ženský zväz na obranu Paríža. Rada Komúny sa skladala z robotníkov a maloburžoázie. Jej opatrenia boli:
- zrušenie stálej armády a polície a zavedenie všeobecného ozbrojenia ľudu (29.marca) tak proti Nemcom stojacim pred bránami Paríža, ako aj proti francúzskym „kontrarevolučným“ silám
- odovzdanie podnikov opustených majiteľmi robitníckym družstvám
- zákaz nočnej práce
- odpustenie nájomného na 9 mesiacov
- bezúročné prdĺženie obchodných zmeniek na tri roky
- odlúčenie štátu od cirkvi
- zavedenie bezplatnej školskej dochádzky, založenie prvých odborných škôl vo Francúzsku
Thiersova vláda sa spojila s nemeckými vojskami, nahuckala časť roľníkov a vidieckej maloburžoázie proti Parížskej komúne a 28. mája Paríž dobyla. Vyše 30 000 komunardov bolo zavraždeých a desaťtisíce deportovaných alebo uväznených.
Parížska komúna zohráva významnú úlohu v marxizme a leninizme, výdatne sa jej ako „prvej diktatúre proletariátu“ vo svojich dielach venovali Karl Marx, Friedrich Engels a Lenin.
