Peter Veľký

Z Wikipédie

Peter I. Veľký. Obraz namaľoval v roku 1838 francúzsky maliar Paul Delaroche.

Peter I., nazývaný Veľký, celým menom Peter Alexejevič z rodu Romanovcov (* 9. jún 1672, Moskva – † 8. február 1725, Petrohrad) bol ruský až do svojej smrti od roku 1682 ruský cár a od roku 1721 ruský imperátor.

Fakticky však vládol až od roku 1689. Najskôr formálne vládol spoločne so svojím chorým nevlastným bratom Ivanom V., v roku 1689 sa ujal skutočnej vlády, samotným vládcom sa stal až po Ivanovej smrti roku 1696. Roku 1724 sa spoluvlády nad Ruskom ujala jeho žena Katarína I. Peter Veľký sa preslávil svojou snahou poeurópčiť Ruskú ríšu, a to v politickom, ekonomickom ako aj kultúrnom smere. Rusko za Petra Veľkého vstúpilo medzi skutočné európske veľmoci.

[úprava] Mladosť

Peter Veľký sa narodil ako syn ruského cára Alexeja Michajloviča (Alexeja I.). V roku 1682 bol ruskou šľachtou prehlásený ruským cárom a jeho matka Natália určená za regentku. Skutočnej moci v Rusku sa ale chopila Petrova nevlastná sestra Sofia (Sofia Alexejevna), ktorá sa opierala o podporu elitných vojenských jednotiek, tzv. strelcov. Peter bol medzitým formálne spoluvládcom so svojim nevlastným, ťažko chorým bratom Ivanom V. Detstvo Petra Veľkého bolo vyplnené mnohými traumatizujúcimi zážitkami, jeho príbuzní, priatelia i on sám sa ocital v neustálom fyzickom ohrození. Keď Peter Veľký dospel, mal na svoju dobu impozantnú postavu, meral vraj cez dva metre.

[úprava] Začiatok vlády

Petrova matka prinútila v roku 1689 svojho syna k sobášu s Jevdokiou Fjodorovnou Lopuchinovou, manželstvo však bolo nešťastné. V tom istom roku sa proti Sofii sprisahala časť jednotiek strelcov a Peter sa prostredníctvom prevratu stal skutočným vládcom Ruska ako Peter I. Do smrti svojej matky roku 1694 bol na nej značne závislý, potom sa osamostatnil, no i tak stále formálne zdieľal vládu s Ivanom V., a to až do Ivanovej smrti v roku 1696. Svojho chorého brata mal údajne veľmi rád.

Peter Veľký pokračoval po Sofii vo vojenských kampaniach namierených proti Osmanskej ríši, Krymskému chanátu a Tatárom obývajúcim stepi pri severnom pobreží Kaspického mora. Po skončení dvoch ťažení získalo Rusko strategický prístav Azov neďaleko ústia rieky Don.

V roku 1697 sa v utajení vydal na cesty do západoeurópskych krajín. V priebehu ciest sa zoznámil s technickým pokrokom v západnej Európe. Kontaktoval sa s významnými vojenskými a politickými osobnosťami, vedcami, umelcami, technikmi a pozval ich do Ruska, kde sa mali podieľať na celkovej modernizácii krajiny. Potom sa k nemu dostala správa o vzbure strelcov, odišiel teda späť do Ruska, kde vzbúrencov kruto potrestal. Jednotky strelcov nakoniec rozpustil a nevlastnú sestru Sofiu vykázal do kláštora. Ukončil tiež svoj manželský zväzok s Eudoxiou.

[úprava] Severná vojna

Expanzívnu politiku Peter Veľký zahájil prípravou na konflikt so Švédskom, ktoré v tejto dobe zaujímalo popredné postavenie medzi severskými aj všetkými európskymi krajinami. Zaistil vybudovanie silnej námornej flotily. Uzatvoril spojeneckú zmluvu s odporcami švédskeho vplyvu Poľskom a Dánskom. V roku 1700 bola začatá severná vojna. Vojská Petra Veľkého boli v bitke pri Narve najskôr porazené Švédmi. Potom Peter Veľký využil oslabenie švédskej armády v dôsledku bojov s Poliakmi, urobil organizačné zmeny medzi ruskými oddielmi a prenikol do Livónska, kde sa zmocnil významných oporných bodov, Švédsku potom zabral aj niektoré severnejšie položené územia, okrem iného tiež ústie rieky Nevy do Fínskeho zálivu, kde nechal roku 1703 založiť budúcu novú ruskú metropolu – Petrohrad. Toto mesto sa malo stať výstavnou skriňou Ruskej ríše, symbolom nastávajúceho pokroku v Rusku. (Hlavným mestom Ruskej ríše sa Petrohrad stal roku 1712.)

Švédi uskutočnili po ruských úspechoch v Livónsku nový pokus o porážku nepriateľa. Peter Veľký sa v bitkách pri Lesnej a Poltave dokázal ubrániť a výsledok vojny začal byť priaznivejší pre ruskú stranu. Severná vojna ale bola ukončená až roku 1721, kedy Peter Veľký k Ruskej ríši pripojil celé územie sporného Livónska.

[úprava] Nová vojna s Turkami

Roku 1711 začal Peter Veľký novú vojnu s Osmanskou ríšou s cieľom zmocniť sa severného pobrežia Čierneho mora (potom, ako od Švédov vybojoval prístup k Baltu). Bol ale tureckou armádou porazený na rieke Prut a donútený vzdať sa skôr dobytých území vrátane prístavu Azov. Ruská ríša stratila aj kontrolu nad Záporožím.

[úprava] Reformátor

Roku 1721 si zmenil titul na „imperátor“. Na čele ruskej pravoslávnej cirkvi nechal ustanoviť svätú synodu, zbor najvyšších duchovných predstaviteľov. Nasledujúceho roku vytvoril systém zvláštnych hodností, do ktorých zaradil ruskú šľachtu. Týmto krokom si zabezpečil jej poslušnosť a oddanosť cárovi. Absolutistickou krajinou s vládou samoderžavia ale Ruská ríša zostala aj napriek Petrovým reformám v štátnej a súdnej správe (vzniklo deväť kolégií vykonávajúcich vlastnú štátnu správu, samospráva bola posilnená vytvorením gubernií). Dôležitou mocenskou podporou pre Petra Veľkého bola aj tajná polícia. Ďalej zaviedol juliánsky kalendár (nie však moderný gregoriánsky), používanie cyriliky nahradil azbukou (odmietol zavedenie latinky). Ruskej šľachte prikázal holiť sa a nosiť európsky šat. Čo sa väčšine spupných bojarov nepáčilo.

[úprava] Posledné roky

Ešte v roku 1718 nechal Peter Veľký umučiť svojho vlastného syna Alexeja, ktorý sa odmietol podriadiť otcovej vôli. Peter Veľký tak týmto krokom ukázal aj odvrátenú tvár veľkého ruského reformátora – bol nemilosrdný k akýmkoľvek náznakom odporu voči jeho absolútnej vláde. Petrova druhá manželka Katarína začala so svojim manželom spoluvládnuť Rusku ako cárovná v roku 1724. Keď o rok neskôr Peter Veľký zomrel, stala sa jeho nástupkyňou ako Katarína I.