Static Wikipedia February 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu

Web Analytics
Cookie Policy Terms and Conditions Cyrilika - Wikipédia

Cyrilika

Z Wikipédie

Cyrilika alebo cyrilské písmo je:

  • písmo používané na zápis viacerých slovanských jazykov (ruského, ukrajinského, bieloruského, bulharského, srbského a macedónskeho) i neslovanských jazykov Strednej a Východnej Ázie (kirgizský, turkménsky, uzbecký, mongolský atď.),
  • upravená podoba hlaholiky


[úprava] Ruská Abeceda

Znak - Meno - Zvuk

А а - a - /a/

Б б - be - /b/

В в - ve - /v/

Г г - ge - /g/

Д д - de - /d/

Е е - je - /je/

Ё ё - jo - /jo/

Ж ж - že - /ž/

З з - z - /z/

И и - i - /i/

Й й - j - /j/

К к - ka - /k/

Л л - el - /l/

М м - em - /m/

Н н - en - /n/

О о - o - /o/

П п - pe - /p/

Р р - er - /r/

С с - es - /s/

Т т - te - /t/

У у - u - /u/

Ф ф - ef - /f/

Х х - cha - /ch/

Ц ц - ce - /c/

Ч ч - če - /č/

Ш ш - ša - /š/

Щ щ - šča - /šč/

Ъ ъ - tvrdý znak

Ы ы - y - /y/

Ь ь - mäkký znak

Э э - e - /e/

Ю ю - ju - /ju/

Я я - ja - /ja/


[úprava] Dejiny cyriliky

Cyrilské písmo vzniklo z hlaholiky a gréckej abecedy a dnes sa používa v modernej podobe, ktorá sa v slovenčine nazýva aj azbuka. Pôvodne bolo vytvorené pre zápis staroslovienskeho jazyka.

Cyrilika okolo roku 900.

V starom Bulharsku (pokrývajúcom vtedy väčšie územie ako dnes), kam po vyhnaní z Veľkej Moravy (885/886) utiekli niektorí z vyhnaných Metodových žiakov, sa popri hlaholike rozšírila praktickejšia cyrilika. Cyriliku vytvoril pravdepodobne buď ešte svätý Cyril alebo Metodov žiak Kliment Ohridský alebo iný Metodov žiak v bulharskej Preslavi z veľkých písmen gréckej abecedy, pričom ale minimálne 10 písmen charakteristických pre slovanské jazyky je odvodených z hlaholiky. Svoj názov cyrilika dostala na počesť Cyrila, ktorý bol prehlásený za svätého. Cyrilika vznikla koncom 9. storočia v Bulharsku ako súčasť snáh o jeho osamostatnenie od Byzantskej ríše: duchovní mali namiesto byzantského úradného jazyka gréčtiny prejsť na jazyk slovanský, k čomu potrebovali vhodné písmo. Cyrilika je jednoduchšia a praktickejšia ako hlaholika. Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až knieža Simeon (893-927).

Z Bulharska sa šírila do Chorvátska a Čiech hlaholika a do Srbska, na Ukrajinu a do Ruska hlaholika a hlavne cyrilika. V Čechách sa hlaholika ojedinele používala asi po 11. storočie. Najprv paralelne s latinskou abecedou, neskôr sa od jej používania upustilo.

Moderná typografická podoba cyrilskej abecedy, tzv. azbuka, pochádza zo začiatku 18. storočia a je výsledkom úprav v Rusku za cára Petra Veľkého. Používa sa dodnes na Ukrajine, v Rusku ako aj v mnohých ďalších krajinách na území bývalého Sovietského zväzu a jeho vazalských štátov (mongolčina), ako aj v Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku. Azbuku/cyriliku používali do 18. stor. aj valašskí a sedmohradskí Rumuni.

[úprava] Cyrilika vs. azbuka

V mnohých jazykoch (napr. angličtine, nemčine) sa aj azbuka označuje ako „cyrilské písmo“. Ani v slovenčine terminológia nie je ustálená:

  • Jedna definícia je uvedená hore
  • Iná definícia azbuky je, že je tu treba chápať ako poslednú „podformu“ cyriliky
  • Ďalšia definícia zas hovorí, že cyrilika je písmo, ktorým dnes už píšu len Bulhari, Srbi, Čiernohorci, Macedónci a rum. Moldavci (do 18. stor. aj Rumuni), kým ostatní píšu azbukou (Rusi od 11. storočia).
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu