Cyrilika
Z Wikipédie
Cyrilika alebo cyrilské písmo je:
- písmo používané na zápis viacerých slovanských jazykov (ruského, ukrajinského, bieloruského, bulharského, srbského a macedónskeho) i neslovanských jazykov Strednej a Východnej Ázie (kirgizský, turkménsky, uzbecký, mongolský atď.),
- upravená podoba hlaholiky
[úprava] Ruská Abeceda
Znak - Meno - Zvuk
А а - a - /a/
Б б - be - /b/
В в - ve - /v/
Г г - ge - /g/
Д д - de - /d/
Е е - je - /je/
Ё ё - jo - /jo/
Ж ж - že - /ž/
З з - z - /z/
И и - i - /i/
Й й - j - /j/
К к - ka - /k/
Л л - el - /l/
М м - em - /m/
Н н - en - /n/
О о - o - /o/
П п - pe - /p/
Р р - er - /r/
С с - es - /s/
Т т - te - /t/
У у - u - /u/
Ф ф - ef - /f/
Х х - cha - /ch/
Ц ц - ce - /c/
Ч ч - če - /č/
Ш ш - ša - /š/
Щ щ - šča - /šč/
Ъ ъ - tvrdý znak
Ы ы - y - /y/
Ь ь - mäkký znak
Э э - e - /e/
Ю ю - ju - /ju/
Я я - ja - /ja/
[úprava] Dejiny cyriliky
Cyrilské písmo vzniklo z hlaholiky a gréckej abecedy a dnes sa používa v modernej podobe, ktorá sa v slovenčine nazýva aj azbuka. Pôvodne bolo vytvorené pre zápis staroslovienskeho jazyka.

V starom Bulharsku (pokrývajúcom vtedy väčšie územie ako dnes), kam po vyhnaní z Veľkej Moravy (885/886) utiekli niektorí z vyhnaných Metodových žiakov, sa popri hlaholike rozšírila praktickejšia cyrilika. Cyriliku vytvoril pravdepodobne buď ešte svätý Cyril alebo Metodov žiak Kliment Ohridský alebo iný Metodov žiak v bulharskej Preslavi z veľkých písmen gréckej abecedy, pričom ale minimálne 10 písmen charakteristických pre slovanské jazyky je odvodených z hlaholiky. Svoj názov cyrilika dostala na počesť Cyrila, ktorý bol prehlásený za svätého. Cyrilika vznikla koncom 9. storočia v Bulharsku ako súčasť snáh o jeho osamostatnenie od Byzantskej ríše: duchovní mali namiesto byzantského úradného jazyka gréčtiny prejsť na jazyk slovanský, k čomu potrebovali vhodné písmo. Cyrilika je jednoduchšia a praktickejšia ako hlaholika. Zavedenie cyriliky oficiálne potvrdil až knieža Simeon (893-927).
Z Bulharska sa šírila do Chorvátska a Čiech hlaholika a do Srbska, na Ukrajinu a do Ruska hlaholika a hlavne cyrilika. V Čechách sa hlaholika ojedinele používala asi po 11. storočie. Najprv paralelne s latinskou abecedou, neskôr sa od jej používania upustilo.
Moderná typografická podoba cyrilskej abecedy, tzv. azbuka, pochádza zo začiatku 18. storočia a je výsledkom úprav v Rusku za cára Petra Veľkého. Používa sa dodnes na Ukrajine, v Rusku ako aj v mnohých ďalších krajinách na území bývalého Sovietského zväzu a jeho vazalských štátov (mongolčina), ako aj v Bulharsku, Srbsku, Čiernej Hore a Macedónsku. Azbuku/cyriliku používali do 18. stor. aj valašskí a sedmohradskí Rumuni.
[úprava] Cyrilika vs. azbuka
V mnohých jazykoch (napr. angličtine, nemčine) sa aj azbuka označuje ako „cyrilské písmo“. Ani v slovenčine terminológia nie je ustálená:
- Jedna definícia je uvedená hore
- Iná definícia azbuky je, že je tu treba chápať ako poslednú „podformu“ cyriliky
- Ďalšia definícia zas hovorí, že cyrilika je písmo, ktorým dnes už píšu len Bulhari, Srbi, Čiernohorci, Macedónci a rum. Moldavci (do 18. stor. aj Rumuni), kým ostatní píšu azbukou (Rusi od 11. storočia).