Sanskrit

Z Wikipédie

Sanskrit (iné názvy: sanskrt, stará indoárijčina, stará indičtina; ak sa védčina považuje za samost. jazyk: staré indoárijské jazyky, staré indické jazyky), v sanskrite संस्कृत, je najstarší známy indoárijský jazyk.

Delí sa na:

• védčina
• klasický sanskrit

[úprava] Védčina

Pozri védčina

[úprava] Klasický sanskrit

Text z Nového zákona (Jn 3,16) z roku 1863 v sanskritskom preklade Biblie vytlačenom v písme Grantha

Klasický sanskrit sa používa už 2500 rokov až dodnes v dielach najrozličnejších žánrov, pričom slúži ako prameň obohacovania indických jazykov. Kodifikoval ho v 5. stor. pred Kr. gramatik Pánini. Niektorí jazykovedci (najmä v 19. stor.) ho stotožňovali s indoeurópskym prajazykom (praindoeurópčina) a nazývali "matka všetkých jazykov". Tento názor bol však mylný.

Sanskrit je jazykom jednej z veľkých svetových literatúr - indickej literatúry. Známym sanskritským textom je napríklad Mahábhárata.

Sanskrit je dnes liturgickým jazykom hinduizmu, budhizmu a džinizmu, ako aj jedným z 22 úradných jazykov Indie. V Indii a juhovýchodnej Ázii má sanskrit podobnú úlohu ako gréčtina a latinčina v Európe, je ním písaná významná časť indickej filozofie a hinduistickej tradície. Sanskrit sa často používa aj dnes - napr. v terminológii jogy a iných indických vedách.

Vokalizmus sanskritu sa vyznačuje zmenou PIE e, o, a na a. Sanskrit má osem pádov, v súčasnosti sa zapisuje najčastejšie zľava doprava pomocou písma dévanágarí, ktoré má 34 spoluhlások a 12 samohlások.