Vodíková väzba
Z Wikipédie
Vodíková väzba alebo vodíkový mostík je druh slabej interakcie medzi molekulami. Je silnejšia ako väčšina ostatných medzimolekulových síl, ale je podstatne slabšia ako iónová väzba alebo kovalentná väzba.
[úprava] Vznik vodíkovej väzby
Pretože atóm vodíka má iba jeden elektrón, dochádza pri vytvorení väzby k elektronegatívnemu prvku k značnému odhaleniu atómového jadra. Vzniknutý parciálny kladný náboj na atóme vodíka viaže neväzbové eletrónové páry okolitých molekúl (v prípade intramolekulových väzieb ide o eletrónové páry rovnakej molekuly).
Vznik vodíkovej väzby je možný iba u veľmi elektronegatívnych prvkov, ako je napríklad flór, kyslík a dusík. Jedine tieto tri prvky sú schopné v dostatočnej miere odčerpať elektrónovú hustotu od atómu vodíka.
[úprava] Energia vodíkovej väzby
Najslabšie vodíkové väzby majú energiu 1 - 2 kJ.mol-1, najsilnejšie dosahujú energiu okolo 40 kJ.mol-1 (u aniónov HF2-). Diaľka vodíkovej väzby závisí na energii väzby, teplote a tlaku. Typická diaľka vodíkovej väzby vo vode je 1,97 Å.
[úprava] Zmeny fyzikálnych vlastností látok v dôsledku vodíkovej väzby
Vodíková väzba spôsobuje zväčšenie medzimolekulových príťažlivých síl, čo silne ovplyvňuje fyzikálno - chemické vlastnosti systému (teplota varu a teplota topenia, hustotu, viskozitu, atď.). Vďaka vodíkovej väzby má voda teplotu varu 100 °C, zatiaľ čo sulfán (ktorý vodíkové väzby nevytvára) vrie pri teplote -86 °C.
