Arménsko
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: Մեկ Ազգ , Մեկ Մշակույթ (Mek Azg, Mek Mshakouyt - Jeden národ, jedna kultúra) |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Հայաստանի Հանրապետություն |
||||
| - Krátky | Հայք | ||||
| Úradné jazyky | arménčina (úradný), ďalšie rozšírené ruština, kurdština | ||||
| Hlavné mesto | Jerevan | ||||
| Najväčšie mesto | Jerevan | ||||
| Hlava štátu | Robert Kočarjan (prezident) | ||||
| Predseda vlády | Andranik Margaryan | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Azerbajdžan, Irán, Turecko, Gruzínsko | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2006 |
133. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2006 |
neznáme. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
115. miesto |
||||
| Vznik |
21. september 1991 (rozpad ZSSR) |
||||
| Forma štátu | republika | ||||
| Mena | dram (= 100 luma) | ||||
| Gramotnosť | 90,3 % | ||||
| Časová zóna |
UTC +4 |
||||
| Štátna hymna | Մեր Հայրենիք | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | |||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | ARM | ||||
| Internetová doména | .am | ||||
| Smerové telefónne číslo | 374 | ||||
Arménsko, dlhý tvar Arménska republika, (Hajkakan Hanrapetuthjun) je horská krajina v juhozápadnej Ázii, kde okolo 90% územia leží vyššie ako 1000 m n. m. Väčšinu územia vypĺňa Arménska vysočina (Aragak, 4090 m n. m.), na severe sú pásma Malého Kaukazu, na juhozápade medzihorská Arakská rovina. Rieky Araks (tvorí hranicu s Iránom), Arba, Vorotan, jazero Ševan. Podnebie suché, subtropické až chladné, vysokohorské. Pestujú sa obilniny, okopaniny, bavlník, tabak, vinič, ovocie, zelenina; chov dobytka, oviec, kôz a hydiny.
Doprava železničná, cestná, potrubná, letecká.
Obyvateľstvo: 90% Arméni, Azerbajdžanci, Rusi, Kurdi, väčšina obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu (arménskej cirkvi).
Obsah |
[úprava] Prírodné podmienky
Povrch Arménska je hornatý. Priemerná nadmorská výška je 1800 m nad morom. Prevažná väčšina územia leží vo výškach nad 1000 m. Republika sa rozprestiera v Arménskej vysočine, obkolesenej horami Malého Kaukazu. Horské chrbty sa striedajú s plošinami ležiacimi vo výške 1400-2000 m n. m., respektíve s nižšie položenými rovinami. Celé územie patrí do pásma alpsko-himalájskeho vrásnenia. Nerastné bohatstvo predstavujú hlavne medené a medeno-molybdénové rudy, nefelíny (surovina na výrobu hliníka) a pyrity. Bohaté sú aj zásoby stavebných surovín. Podnebie je kontinentálne a suché. Poľnohospodárska pôda sa musí umelo zavlažovať. Hlavnou riečnou tepnou je rieka Araks, tvoriaca hranicu s Tureckom. Významné jazero Sevan je dôležitým rezervoárom vody pre priemysel a poľnohospodárstvo.
[úprava] História
Arménska vysočina patrí k dávnym centrám ľudskej civilizácie. Bola trvale osídlená od paleolitu. V najstarších písomných pamiatkach z dôb Chetitov sa spomína národ Chajasa v 2. tisícročí pred n. l. V tomto období ovládli územie Arménska Asýrčania. Meste Jerevan bolo najstarším písomne doloženým mestom na území ZSSR. Spojením arménskych kmeňov v 9. stor. pred n. l. vznikla ríša Urartu v oblasti Vanského jazera. V tomto období boli založené mnohé opevnené mestá, rozvíjali sa remeslá a vinohradníctvo. V 6. storočí pred n. l. Urartská ríša zanikla po vpáde Médskych vojsk. V Malom Arménsku a v Araratskej rovine vniklo Arménske kráľovstvo a začal sa formovať arménsky národ.
V 4. storočí ovládli Arménsko satrapovia Alexandra Macedónskeho – Seleukovci. Po oslabení ich moci sa v 2. storočí pred n. l. obnovil arménsky štát, ktorý trval až do 4. stor. nášho letopočtu. V tomto období sa rozvinul obchod, remeslá, poľnohospodárstvo a kultúra. Arménsko ako prvá krajina v histórii prijala roku 301 kresťanstvo. Koncom 4. storočia si Arménsko rozdelili Rimania a Peržania. Od 7. do 9. storočia ho ovládali Arabi. Arménsky štát sa obnovil v 9. storočí. Arméni vynikali ako obchodníci, zakladali kolónie po celej Prednej Ázii ale i v Kyjeve a Novgorode. Od 11. stor. ovládali krajinu Seldžukovia, od 13. storočia Mongoli. V 17. storočí bolo Arménsko rozdelené medzi Turecko (pripadlo mu Západné Arménsko) a Perziu (Východné Arménsko). Národnú identitu im v tomto období pomohla udržať ich kultúra, ktorá žila prevažne v zahraničí. Až začiatkom 19. storočia pripadla časť Východného Arménska spolu s Východným Gruzínskom cárskemu Rusku. Ruské vojská a arménsky dobrovoľníci roku 1827 ovládli celé Východné Arménsko. Arménov žijúcich v Turkami spravovanom Západnom Arménsku postihol ťažký osud. V rokoch 1890 – 1922 boli systematicky vyvražďovaní, pričom pri genocíde ich prišlo o život zhruba 1,5 milióna, ďalších stotisíc utieklo pred prenasledovaním do Ruska ako aj iných krajín. Rozvíjalo sa fakticky už len Východné Arménsko. Po prvej svetovej vojne sa dostalo na krátku dobu pod správu štátov Dohody. No roku 1920 sa začalo komunistami podporované povstanie, ktoré vyhnalo zahraničné vojská z krajiny a naopak na svoje územie privolalo Červenú armádu. 29. novembra 1920 bola vyhlásená sovietska vláda a o dva roky neskôr Arménsko vstúpilo do Zakaukazskej federácie a stalo sa členom ZSSR. Arménsko v roku 1988 začalo boje so susednou Azerbajdžanskou republikou o oblasť Náhorného Karabachu, ktoré sa ešte rozšírili po rozpade ZSSR. Od roku 1994 dodržujú obidve krajiny oficiálne prímerie. Turecko na protest proti obsadeniu Náhorného Karabachu uzavrelo arménske hranice. Roku 1999 bol počas zasadania parlamentu zavraždený premiér krajiny, čo následne viedlo k ekonomickej aj spoločenskej kríze v krajine.
[úprava] Hospodárstvo
Pričlenenie Arménska k ZSSR malo výrazný vplyv na rozvoj priemyslu. Z krajiny sa pomaly stal rozvinutý priemyselno-poľnohospodársky štát. Arménsko vyvážalo stroje, textil a spotrebný tovar. Po rozpade ZSSR roku 1991 krajina zrušila poľnohospodárske družstvá, o poľnohospodársku výrobu sa starajú drobný farmári. Priemysel prešiel začiatkom 90. rokov obdobím stagnácie, ale nová vláda začala s liberalizáciou ekonomiky. Tá od roku 1995 zaznamenáva rast. V krajine je napriek tomu vysoká nezamestnanosť a chudoba. Pod jej hranicou sa nachádza až polovica obyvateľstva.
[úprava] Náhorný Karabach
Arménsko podporovalo snahy enklávy Arménov v Náhornom Karabachu v susednom Azerbajdžane, čo vyústilo do vojny trvajúcej od roku 1988 do roku 1994. Vojna spôsobila izoláciu Arménska, pretože významné Arménske menšiny vo všetkých okolitých krajinách sa taktiež pokúšajú o určitú mieru autonómie. Boja v oblasti spôsobili, že 800 000 Azerbajdžancov opustilo svoje domovy v Náhornom Karabachu. Takisto 230 000 Arménov bolo nútených utiecť z Azerbajdžanu.
[úprava] Externé odkazy
FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
| SNŠ |  |
| Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan | |
| Krajiny v Juhozápadnej Ázii | ||
|
Afganistan | Arménsko | Azerbajdžan | Bahrajn | Cyprus | Egypt | Gruzínsko | Irak | Irán | Izrael | Jemen | Jordánsko | Katar | Kuvajt | Libanon | Omán | Palestínske autonómne územie | Saudská Arábia | Spojené arabské emiráty | Sýria | Turecko |
||
