Bulharčina
Z Wikipédie
Bulharčina (Български, Bălgarski) | |
---|---|
Rozšírenie, štáty: | Bulharsko a okolité regióny |
Rozšírenie, región: | Balkán |
Počet hovoriacich: | 12 miliónov |
Poradie: | 88 |
Klasifikácia: | Indoeurópske jazyky |
Písmo: | Cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk: | Bulharsko |
Regulátor: | nie je |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | bg |
ISO 639-2 | bul |
SIL | BLG |
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov | |
Wikipédia | |
Adresa: | bg.wikipedia.org |
Pomenovanie: | Уикипедия, свободната енциклопедия (Slobodnata encyklopedija) |
Bulharčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov.
Obsah |
[úprava] Abeceda a výslovnosť
Pôvodne bola bulharčina písaná hlaholikou, ktorá bola od 9. storočia nahradená cyrilikou. Posledná pravopisná reforma z roku 1945 upravila cyriliku do dnes užívanej podoby.
Rozdiely bulharčiny v písme a výslovnosti od ruštiny:
- Е sa číta ako [e] a nie ako [je].
- Щ se číta ako [št] a nie ako [šč].
- Ъ označuje hrdlovú polohlásku [ă] - tzv. голям ер. Vyslovuje sa ako hrdelné nemé "a" až "e". Zvuk sa podobá ako keď vyslovít skratku MDŽ po písmenkách - [m(e) d(e) ž(e)]. Výsledký zvuk znie podobne ako nemé "e" v anglickom slove girl [g(e)rl]. V niektorých slovách sa vyslovuje ako ako slabé "a".
Bulharská abeceda:
veľké: | А | Б | В | Г | Д | Е | Ж | З | И | Й | К | Л | М | Н | О | П | Р | С | Т | У | Ф | Х | Ц | Ч | Ш | Щ | Ъ | Ь | Ю | Я |
malé: | а | б | в | г | д | е | ж | з | и | й | к | л | м | н | о | п | р | с | т | у | ф | х | ц | ч | ш | щ | ъ | ь | ю | я |
prepis: | a | b | v | g | d | e | ž | z | i | j | k | l | m | n | o | p | r | s | t | u | f | h | c | č | š | št | ă | j | ju | ja |
Pri prepise do slovenčiny sa х píše ako h, ale číta sa ako [ch]. Veľký jer [ъ] sa prepisuje ako ă alebo ako a či e (podľa výslovnosti v bulharčine).
Základné frázy jazyka Bulharčina | |
---|---|
Áno: | да (da) |
Nie: | не (ne) |
Možno: | Може (može) |
Ahoj: | Здравей (zdravej) |
Dovidenia: | Довиждане (doviždane) |
Ďakujem: | Благодаря (blagodaria) alebo мерси (mersi) |
Prepáčte: | Извинете (izvinete) |
Hovoríš po bulharsky ?: | Говорите ли Български? Govorite li Bulgarski? Nehovorím po bulharsky. - Аз неразбирам по Български. Az nerazbiram po Bulgarski. |
Ľúbim Ťa: | обичам те (običam te) |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство. |
[úprava] Zvláštnosti bulharskej gramatiky
Zvláštnostou bulharčiny i macedónčiny je používanie členov. Macedónčina však členmi dokáže vyjadrovať i priestorové umiestnenie objektu. (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.
Určitý člen | ||
---|---|---|
Rod | ||
plný člen | krátky člen | |
Mužský rod | -ът / ят [vyslovuje sa *et / jat] | -a |
Ženská rod | -та | - |
Stredný rod | -то | - |
Množné číslo (všetky rody) | -те | - |
[úprava] Základné frázy
Slovensky | Bulharsky | Transkripcia | Výslovnosť | Poznámky |
---|---|---|---|---|
ahoj! | Здравей | zdravej | zdravej | |
dobré ráno | добро утро | dobro utro | dobro utro | neformálne |
dobrý deň | добър ден | dobăr den | dob(a)r den | formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! |
dobrý večer | добър вечер | dobăr večer | dob(a)r večer | |
dobrú noc | лека нощ | leka nošt | leka nošt | |
dovidenia | Довиждане! | Doviždane | Doviždane | |
prosím | моля | moľa | moľa | |
ďakujem | благодаря | blagodarja | blagodarja | formálne |
ďakujem, díky | мерси | mersi | mersi | neformálne, časo používané, hovorové, prevzaté z francúštiny |
odpusťte | извинете | izvinete | izvinete | napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Máte sa dobre? | Добре ли сте? | Dobre li ste? | Dobre li ste? | pozor ly sa vyslovuje tvrdo! |
Ako sa máte? | как сте? | kak ste? | kak ste | formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Ako sa máš? | как си? | kak si? | kak si | neformálne, tykanie |
Ďakujem, mám sa dobre. | благодаря, добрe съм. | blagodarja, dobre săm | blagodarja, dobre săm | |
Ďakujem, mám sa veľmi dobre. | благодаря, отлично. | blagodarja, otlično | blagodarja, otlyčno | |
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? | Какво ще правиш тази вечер (през нощта)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | Kakvo šte praviš tazi večer (prez nošta)? | pozor te sa vyslovuje tvrdo! |
[úprava] Externé odkazy
- Prehľad bulharskej gramatiky
- Štúdium bulharčiny online
- Materiály pre štúdium bulharčiny
- O bulharčine v databázi Ethnologue (po anglicky)
- Bulharsko-anglický / anglicko-bulharský slovník
Slovanské jazyky |
---|
Západoslovanské jazyky:
Česko-slovenské: čeština | slovenčina | knaančina Lužickosrbské: Hornolužická srbčina | Dolnolužická srbčina Lechické: poľština | polabčina | pomorančina | kašubčina | severná slovinčina |
Južnoslovanské jazyky:
Západné: chorvátčina | srbčina | bosniačtina | slovinčina Východné: macedónčina | bulharčina | staroslovienčina |
Východoslovanské jazyky: |