Bulharsko

Z Wikipédie

Tento článok je o súčasnom štáte na Balkánskom polostrove. Ako Bulharsko sa tiež označuje tzv. Povolžské Bulharsko, historický štát Bulharov existujúci pri riekach Volga a Kama v 9. až 13. storočí

Bulharská republika


(Vlajka - Bulharsko)	(Znak - Bulharsko)

Národné motto:
Съединението прави силата (V jednote je sila)

Oficiálny názov
- Dlhý

Република България (Republika Bǎlgarija)

- Krátky

България (Bǎlgarija)

Úradné jazyky

bulharčina

Hlavné mesto

Sofia

Najväčšie mesto

Sofia

Hlava štátu

Georgi Pǎrvanov

Predseda vlády

Sergej Stanišev

Rozloha

- Celková
- Súš
- Voda
- % vody

103. miesto
110 910 km²
110 550 km²
360 km²
0,3 %

Susedia

Rumunsko, Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko

Počet obyvateľov

- Sčítanie 2005

94. miesto
7 450 349

Hustota obyvateľov

- Sčítanie 2005

127. miesto
67 /km²

HDP p.c. v USD (PKS)

- Stav 2004

66. miesto
8278,786

Vznik

3. marec 1878

Forma štátu

republika

Mena

lev (=100 stotiniek)

Gramotnosť

94% (1992)

Časová zóna

UTC+2 (v lete UTC+3)

Štátna hymna

Mila Rodino

Medzin. kód (ISO 3166-1)

BGR / BG

Kód motorových vozidiel (OSN)

Internetová doména

.bg

Smerové telefónne číslo

359

Bulharsko, dlhý tvar názvu Bulharská republika, je štát v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove. Krajina susedí na severe s Rumunskom (kde je hranicou rieka Dunaj), na západe so Srbskom a s Macedónskom, na juhu s Gréckom a na juhovýchode s Tureckom. Východnú hranicu tvorí Čierne more V roku 2004 Bulharsko vstúpilo do NATO, a v roku 2007 do Európskej únie.

[úprava] Správne rozdelenie

Od roku 1999 sa Bulharsko delí na 28 oblastí nazývaných podľa ich hlavného mesta: Blavgoevgrad, Burgas, Dobrič, Gabrovo, Chaskovo, Jambol, Kardžali, Kjustendil, Loveč, Montana, Pazardžik, Pernik, Pleven, Plovdiv, Razgrad, Ruse, Šumen, Silistra, Sliven, Smoljan, Sofia-mesto, Sofia-oblasť, Stara Zagora, Targovište, Varna, Veliko Tarnovo, Vidin, Vraca.

[úprava] Stručná história

V dobe okolo 8. st. pred. n. l. zakladali Gréci významné osady na čiernomorskom pobreží. Dôležitým medzníkom bolo 4. st. pred. n. l., keď veľká časť území pripadla zásluhou Alexandra Veľkého Macedónsku. O 300 rokov neskôr sa Bulharsko stalo súčasťou Rímskej ríše. V 6. storočí vstúpili na územie dnešného Bulharska prví Slovania. Až kočovní Bulhari vedení chánom Asparuchom však krajinu zjednotili. V roku 681 vznikla 1. bulharská ríša, ktorú v 10. storočí pohltila Byzantská ríša. V druhej polovici 19. storočia prepukol bulharský odboj proti tureckej nadvláde. Po rusko-tureckej vojne v rokoch 1877-78 Bulharsko získalo čiastočnú autonómiu na Turecku a nezávislé bulharské kráľovstvo bolo vyhlásené v roku 1908. V priebehu balkánskych vojen v rokoch 1912-1913 Bulharsko stratilo časť územia. V roku 1915 vyhlásilo Bulharsko vojnu Srbsku, a tak sa dostalo do víru prvej svetovej vojny. Na začiatku druhej svetovej vojny vyhlásilo Bulharsko neutralitu, ale nakoniec i napriek odporu cára vstúpilo v roku 1941 do vojnového konfliktu ako spojenec Nemecka. Po vojne sa Bulharsko stalo súčasťou komunistického východného bloku a až v roku 1989 sa z Bulharska stala demokratická krajina.

[úprava] Demografia

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2001 sa populácia Bulharska skladá najmä z etnických Bulharov (83,9 %) a dvoch významných menšín - Turkov (9,4 %) a Rómov (4,7 %). Zo zostávajúcich dvoch percent je 0,9 % rozdelených medzi približne 40 národností ako Arméni, Rusi, Valasi, Krymskí Tatári a Židia. Zvyšných 1,1 % populácie svoju národnosť neuviedlo.

Medzi rokmi 1985 a 1989 sa komunistické vedenie Bulharska snažilo násilne asimilovať tureckú menšinu. Od roku 1985 bulharská vláda zrušila vyučovanie v tureckom jazyku a snažila sa o potlačenie tureckej kultúry a identity. Turecké mená boli poslovanštené a približne 300-tisíc Turkov natrvalo emigrovalo do Turecka. Po prechode Bulharska k demokracii boli tieto zákony začiatkom roku 1990 zrušené.

Bulharčina, ktorá je materským jazykom 84,8 % obyvateľstva, je slovanským jazykom. Je zároveň jediným oficiálnym jazykom krajiny.

Väčšina obyvateľstva sa hlási k bulharskej pravoslávnej cirkvi (82,6 %). Ďalšími významnými náboženstvami sú islam (12,2 %), rôzne protestantské vyznania (0,7 %) a rímsko-katolícka cirkev (0,5 %).

Bulharsko má najnižší prírastok obyvateľstva na svete od začiatku 50. rokov 20. storočia (s výnimkou Svätého Krištofa). Hlavnou príčinou je obrovská emigrácia z krajiny. Od 80. rokov je prírastok obyvateľstva negatívny, na čom sa okrem rozsiahlej emigrácia Turkov a neskôr i Bulharov podieľala od 90. rokov aj nízka pôrodnosť.