Island

Z Wikipédie

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku.

Islandská republika

(Vlajka - Island) (Znak - Island)
Národné motto: nie je
Oficiálny názov   - Dlhý	Lydhveldidh Island
- Krátky	Island
Úradné jazyky	islandčina
Hlavné mesto	Reykjavík
Najväčšie mesto	Reykjavík
Hlava štátu	Ólafur Ragnar Grímsson
Predseda vlády	Halldór Ásgrímsson
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	105. miesto 103 000 km² 100 250 km² 2 750 km² 2,7 %
Susedia	-
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	168. miesto 296 737
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	225. miesto 3 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2004	7. miesto 31 074
Vznik	1. december 1918
Forma štátu	republika
Mena	islandská koruna (=100 aurar)
Gramotnosť	100%
Časová zóna	UTC+0 (GMT)
Štátna hymna	Lofsöngur
Medzin. kód (ISO 3166-1)	ISL / IS
Kód motorových vozidiel (OSN)	IS
Internetová doména	.is
Smerové telefónne číslo	354

Island, dlhý tvar Islandská republika, je ostrovný štát neďaleko Grónska považovaný za súčasť Európy.

Obsah 1 Dejiny 2 Kultúra 3 Zaujímavosti 4 Cestovný ruch 5 Geotermálna energia 6 Najnovšie dejiny

[úprava] Dejiny

Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne Nóri a Kelti (írski a škótski), ktorí prichádzali na Island koncom 9. a v 10. storočí. Vikingskí náčelníci zakladali tzv. „thingy“, čo boli miestne snemy, ktoré verejne urovnávali spory a konflikty medzi osadníkmi. Okolo roku 930 bol založený Althing a tento národný snem môžeme pokladať za najstarší európsky parlament. Jeho rozhodnutím bolo v rokoch 999-1000 prijaté kresťanstvo. V 13. storočí sa islandskí náčelníci podrobili nórskej nadvláde, v roku 1380 sa Island spoločne s Nórskom dostal pod nadvládu Dánska a potom nasledovalo dlhé obdobie hospodárskeho úpadku. Až v roku 1874 bola dosiahnutá autonómia.

Následky výbuchu sopky Askja v roku 1875 zničili islandskú ekonomiku a spôsobili veľký hladomor. Počas nasledujúcich 25 rokov 20% obyvateľstva Islandu emigrovalo, hlavne do Kanady a Spojených Štátov.

Potom sa hospodárska situácia krajiny začala pomaly zlepšovať.

1. decembra 1918 sa Island osamostatňuje, s Dánskom je spojený iba personálnou úniou.

17. júna 1944 bol Island vyhlásený za republiku a bola zrušená personálna únia s Dánskom.

[úprava] Kultúra

Islanďania sú hrdí na svoje vikingské korene a veľa z nich môže vysledovať svoj pôvod až k prvým osadníkom, ktorých mená sú zapísané v Knihe osadníkov (Ladnama bok). A pretože súčasná islandčina vychádza priamo zo starej nórčiny, čo bol jazyk Vikingov, môžu stredoveké vikingské ságy ľahko čítať aj dnešní Islanďania.

[úprava] Zaujímavosti

• - Island nemá rozvinutý zahraničný obchod
• - veľmi dôležitý je rybolov
• - horúce pramene využívajú aj na vykurovanie
• - polárna noc trvá pol roka
• - Islanďania dedia priezviská po krstnom mene otca, takže otec a syn väčšinou nemajú rovnaké priezvisko (pokiaľ sa obidvaja nevolajú Erik Eriksson). Synovia tak majú priezvisko zložené z mena otca s koncovkou -son a dcéry s koncovkou -dóttir. Priezvisko sa fakticky ale nepoužíva a všetci všetkých oslovujú krstnými menami a tykajú si, vrátane prezidenta. Dokonca aj v telefónnom zozname sú mená zoradené podľa krstných mien.

[úprava] Cestovný ruch

Island má najviac výronov pár a plynov i horúcich prameňov na svete. Sústavná horúčava, ktorá sa udržiava pod zemským povrchom, vytvára bublajúce horúce pramene a bahniská. Na Islande nájdeme zaujmavosti hlavne v parku Thingvellir, v parku sa dostaneme k jedinečnému jazeru Mývatn, najväčšiemu európskemu ľadovcu Vatnajokull, pestrému južnému pobrežiu a, samozrejme, k vodopádu Gullfoss a gejzíru Strokkur. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. - pre turistov, ktorí začínajú pomaly okupovať Island, je počasie jedným z veľkým strašiakov ( jedným sú aj astronomické ceny.) - Príslovie: „ Zdá sa Vám, že je škaredé počasie? Počkajte 10 min. a bude ešte horšie “ Najlepšie je navštíviť Island od pol. júna do konca augusta, kedy slnko zapadá len na niekoľko hodín. Podnebie ovplyvňuje Golfský prúd. Zimy na pobreží sú mierne, letá chladné. V strede ostrova podnebie takmer polárne. Veľká oblačnosť a hmla trvá vyše polovicu roka. - 1300 slnečných hodín - magnet pre turistov: safari na veľryby - flora: islandský papagáj=mníšik bielobradý, prezývaný lundi. Odchytáva sa a je to vyhľadávaná špecialita - Národný park Thingvellir – vulkonický náhorná rovina, skanzeny ( Glaumbr)-machom obrastené chalúpky, ľudové múzeum (Skógar) - „ Zem ohňa a ľadu “ – bahenná sopky a síra v Námaskarde a tyrkysovozelené jazero Viti /v preklade peklo/ - vulkán Raudholare = chameleon krásy mení stále svoj vzhľad

Na Islande sú tiež jednými z najväčších atrakcií pre turistov aj výlety loďou za pozorovaním veľrýb, nočné výlety za polárnou žiarou (v čase zhruba od septembra do marca), alebo výlety na ľadovec. Pre jazdu po ľadovci Islanďania upravujú autá tak, že im zvyšujú podvozky a montujú obrovské pneumatiky s možnosťou regulácie tlaku v nich z miesta vodiča - pri jazde po ľade a snehu ich musia totiž "spustiť" asi na polovičný tlak.

[úprava] Geotermálna energia

Tento obrovský energetický potenciál našej planéty je na dosah ruky po celom Islande. Teplé pramene Islanďania využívali od pradávna. Používali ich na pranie prádla, na kúpanie, niekedy sa v nich aj varilo. Siali tam zeleninu a obilie, ktoré rýchlejšie rástlo. Postupom času sa uskutočňovali prvé pokusné vrty na horúcu vodu. Prvá budova, ktorá bola vykurovaná geotermálnou vodou sa stala v roku 1930 škola v Reykjavíku. K tomuto potrubiu sa postupne pripájali ďalšie budovy. V súčasnosti už takto kúri 85 % všetkých domácností.

[úprava] Najnovšie dejiny

Island sa pripojil k NATO v roku 1949, americká základňa bola postavená na jeho území v roku 1951, päť rokov po odchode amerických vojsk. V roku 1970 krajina vstúpila do Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA). Keď členovia združenia postupne začali vstupovať do Európskej únie, začali nadobúdať význam zmluva s Úniou. Za členstvo v EÚ je však iba jediná strana, Ľudová strana - Sociálnodemokratická strana Islandu.