Honoré de Balzac
Z Wikipédie
| Honoré de Balzac | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 20. máj 1799 Tours, Francúzsko |
| Úmrtie | 18. august 1850 Paríž, Francúzsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Honoré de Balzac [vyslov: onorédbalzak], vlastným jménem Balsa (* 20. máj 1799, Tours – 18. august 1850, Paríž), bol francúzsky spisovateľ, písal z prostredia francúzskej spoločnosti je zakladateľom realistického románu. Predstaviteľ realizmu a romantizmu.
Mal sedliacky pôvod ,ale vždy túžil sa dostať do vyššej spoločnosti (aristokratickej) , to je jeden zo základov jeho tvorby. Podarilo se mu vyštudovať právo.
Celý život sa snažil dostať do vyššej (aristokratické) spoločnosti, z tejto snahy vyplývajú aj jeho neustále finančné ťažkosti. Keď na tom bol finančne dobre, nakúpil akcie, ale skrachoval. Potom bol nútený písať veľmi intenzívne, aby zaplatil svoje dlhy.
Písal iba pre zárobok (to vtedy nebolo obvyklé) a výhradne v noci.
Roku 1833 sa zoznámil s pani Hanskou, dcérou ruskopoľského šľachtica, s ktorou sa pár mesiacov pred svojou smrťou oženil (po smrti jej manžela).
Niekoľkokrát sa pokúsil o samovraždu.
[úprava] Dielo
Napísal vyše 100 románov (plánoval napísať 137 kníh), ktoré rozčlenil do troch cyklov:
- 1, Štúdie mravov
- 2, Filozofické štúdie
- 3, Analytické štúdie
Základ jeho literárnej metódy je dôkladná charakteristika ľudských a spoločenských typov. Jednotlivé postavy prestupujú z diela do diela, spoznávame ich tak v rôznych životných obdobiach ich „života“. Tak vytvára jeho dielo jeden celok označovaný ako Ľudská komédia = Danteho Božská komédia.
Svojím dielom podal realistický obraz francúzskej spoločnosti 19. storočia. Ukazuje zmenu v hodnotovom systéme ľudí, kedy sa na prvé miesto dostáva majetok a spoločenské postavenie a medziľudské vzťahy a city sa potláčajú. V svojich dielach prejavil zmysel pre detail, mal znalosť prostredia aj postáv, ktoré opisuje. Snažil sa opísať všetky typy šľachticov a ich životné situácie. Vždy stál na ich strane. Vo všetkých jeho románoch ide o vystihnutie prevládajúcich morálnych vlastností. Väčšina jeho románov sa pokladala za nemravné čítanie.
Z jeho diela sa zachovalo veľmi málo. Najprv písal tzv. čierne romány, ktoré neskôr zavrhol.
Diela:
- Rozmarné poviedky
- Majster Kornelius
- Louis Lambert (1832)
- Eugénia Grandetová (1833)
- Výjavy z parížskeho života
- Výjavy zo súkromného života
- Filozofické štúdie
- Modesta Mignonová
- Beatrice
- Malomeštiaci
- Vidiečania
- Listy Cudzinca
- Ľudská komédia (zbierka vyše 90 románov a poviedok - zobrazujúc spoločnosť vo Francúzsku):
- Otec Goriot (1834)
- Stratené ilúzie (1837-1843)
- Lesk a bieda kurtizán (1838-1847)
- Sesternica Beta
- Bratranec Pons
- Šagrénová koža (1831)
- Vidiecky lekár
- Hľadanie absolútna
- Lílie v údolí
- Stará panna
