Judaizmus (náboženstvo)
Z Wikipédie
Judaizmus alebo židovstvo je najstaršie, počtom veriacich však najmenšie spomedzi troch veľkých svetových monoteistických náboženstiev (judaizmus, kresťanstvo, islam). Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich (podľa údajov z roku 2005 [1]). Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus preto býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov.
[úprava] Zdroje autority v judaizme
Náboženská teória ani náboženská prax judaizmu nebola nikdy monolitická. Je to dané tým, že v judaizme neexistuje žiadna osoba prípadne skupina ľudí s centrálnou náboženskou autoritou. Záväzné učenie judaizmu je však obsiahnuté v písanej a ústnej náuke, ktorá sa nazýva Tóra. Autorita v judaizme sa opiera výlučne o Tóru a jej výklad. Tóra existuje na dvoch úrovniach, ktoré sú si čo do záväznosti rovnocenné:
- Písaná Tóra (hebr. תורה שבכתב, tora še-bi-chtav) - v užšom zmysle ju tvorí päť kníh Mojžišových, ktoré sú súčasťou hebrejskej Biblie a obsahujú predovšetkým dejiny praotcov židovského národa a 613 náboženských príkazov a zákazov, tzv. micvot. Podľa židovského presvedčenia obdržal celú písanú Tóru Mojžiš na hore Sinaj priamo od Hospodina. V širšom zmysle slova tvorí písanú Tóru celá hebrejská Biblia (hebr. תנ״ך, Tanach), pozostávajúca z 24 kníh rozdelených do troch častí: Tóra (Náuka - Pentateuch), Neví'ím (Proroci) a Ketuvím (Spisy). Iným hebrejským synonymom pre Tanach je tiež Mikra (מקרא), čiže Čítanie.
- Ústna Tóra (hebr. תורה שבעל פה, tora še-be-al pe) - je ústne tradovaný výklad písanej Tóry. Rovnako ako písaná Tóra, aj ústna Tóra pochádza od Boha zo Sinaja a ďalej sa šírila ústne: „Mojžiš dostal Tóru zo Sinaja a predal ju Jozuemu, Jozue starším, starší prorokom a proroci ju predali mužom Veľkého zhromaždenia.“ (Pirkej Avot). Po zničení druhého jeruzalemského Chrámu bola aj ústna Tóra zapísaná do zbierky zvanej Mišna. Postupným rozvíjaním a komentovaním látky obsiahnutej v Mišne vznikol Talmud a následne rozsiahla rabínska literatúra, ako napríklad kompendium náboženských príkazov Šulchan aruch.
[úprava] Prikázania - micvot
Pre viac informácií pozri článok Micva.
Ako sme videli, Tóra obsahuje predovšetkým náboženské príkazy - tzv. micvot (hebr. מצוות, sg. מצווה - micva). Tieto prikázania dal Židom Hospodin a preto sú ich povinní dodržiavať. Veriaci Žid nevníma prikázania ako bremeno, ale ako prostriedok k naplneniu zmyslu svojho života a k dosiahnutiu intímneho vzťahu s Bohom a šťastia.
Rabíni stanovili počet týchto prikázaní na 613 - 248 pozitívnych prikázaní a 365 zákazov. Podľa Talmudu (Makot 23b) je počet zákazov odvodený od počtu dní solárneho roku a počet pozitívnych príkazov zase od počtu kostí v ľudskom tele. Týmto prikázaniam sa niekedy hovorí aj Tarjag micvot (hebr. תרי"ג מצוות) podľa hebrejského akronymu, ktorý označuje číselnú hodnotu 613.
[úprava] Princípy židovskej viery
Pre viac informácií pozri článok Princípy židovskej viery.
