Karnátaka
Z Wikipédie
| Karnátaka - angl. Karnataka | |
|---|---|
| Štát: | India |
| Hlavné mesto: | Bengalúru (4 931 000 obyvateľov) |
| Rozloha: | 191 791 km² |
| Počet obyvateľov: | 55 437 000 (2005) |
| Jazyky: | kannadčina (úradný jazyk); tulu, tamilčina, telugčina, kónkánčina, urdčina, maráthčina, kodagčina, angličtina |
| Náboženstvá: | Hinduizmus (83,9 %), Islam (12,2 %), Kresťanstvo (1,9 %), Džinizmus (0,8 %), Budhizmus (0,7 %), iné |
| Hustota obyvateľstva: | 289 obyv./km² |
| Časové pásmo | UTC +5:30 |
| Webové stránky: | www.karnataka.gov.in |
| Poloha štátu | |
 |
|
Karnátaka (po angl. Karnataka, po kannadsky: ಕರ್ನಾಟಕ) je jedným zo štyroch južných štátov Indie.
Pred rokom 1973 bol názov „Štát Maisúr“ (po angl. Mysore), vytvorený zo staršieho Maisúrskeho kráľovstva v roku 1950, a v roku 1956 rozšírený o regióny susedných štátov, kde sa používal kannadský jazyk.
Hlavným mestom štátu je Bengalúru (anglicky: Bangalore) je to jediné mesto v štáte s obyvateľstvom presahujúcim 1 milión. Ďalšie väčšie mestá sú Maisúr (Mysore), Mangalúru (Mangalore), Hubli-Dharwad, Bellary a Belgaum. Úradným jazykom štátu Karnátaka je kannadčina. Od roku 2001 je jedným z desiatich štátov Indie, v ktorých obyvateľov počet prevyšuje 50 miliónov.
Obsah |
[úprava] Geografia
Karnátaka hraničí s federálnymi štátmi Goa na severozápade, Maháraštra na severe, Ándhrapradéš na východe, Tamilnádu na juhovýchode a Kérala na juhozápade, ako aj s Arabským morom na západe.
Karnátaka sa člení na tri rozsiahle krajinné oblasti. Na 320 km dlhé a iba 48 až 64 km široké pobrežné pásmo na západe, nasleduje Západoghatské horské pásmo, ktorého výška nepresahuje 2 695 m. N m. Najväčšiu časť spolkového štátu zaujíma Dekkanská plošina. Na krajnom juhu do štátu zasahuje malá časť Nilgirijského pohoria.
Na Dekkanskej plošine pramenia tri dôležité rieky Kaveri, Krišna a Tungabhadra. Treba však pripomenúť, že tieto rieky získavajú vodu iba z dažďov a v suchom a horúcom jarnom období takmer vysychajú.
[úprava] Politické členenie
Karnátaka je rozdelená na 27 okresov (districts) (v zátvorke je názov hlavného mesta, iba ak sa tento odchyľuje od názvu okresu):
| Oblasť | Rozloha | ||
| 1 | Bagalkot | 6 575 km² | |
| 2 | Bengalúru (Mesto) | 2 190 km² | |
| 3 | Bengalúru (Okres) | 5 815 km² | |
| 4 | Belgaum (sk:Bélgáon) | 13 415 km² | |
| 5 | Bellary | 8 450 km² | |
| 6 | Bidar | 5 448 km² | |
| 7 | Bijapur | 10 494 km² | |
| 8 | Chamarajanagar | 5 101 km² | |
| 9 | Chikmagalur | 7 201 km² | |
| 10 | Chitradurga | 8 440 km² | |
| 11 | Dakshina Kannada (Mangalore, sk:Mangalúru) | 4 560 km² | |
| 12 | Davanagere(sk:Davangéré) | 5 924 km² | |
| 13 | Dharwad | 4 260 km² | |
| 14 | Gadag | 4 656 km² | |
| 15 | Gulbarga | 16 224 km² | |
| 16 | Hassan | 6 814 km² | |
| 17 | Haveri | 4 823 km² | |
| 18 | Kodagu (Madikeri) | 4 102 km² | |
| 19 | Kolar | 8 223 km² | |
| 20 | Koppal | 7 189 km² | |
| 21 | Mandya | 4 961 km² | |
| 22 | Mysore(sk:Maisúr) | 6 854 km² | |
| 23 | Raichur(sk:Rájčúru) | 6 827 km² | |
| 24 | Shimoga | 8 477 km² | |
| 25 | Tumkur(sk:Tumkúru) | 10 597 km² | |
| 26 | Udupi | 3 880 km² | |
| 27 | Uttara Kannada (Karwar) | 10 291 km² | |
| Karnátaka | 191 791 km² |
[úprava] Podnebie
Podnebie Karnátaky je tropické. V celej zemi sú klimatické podmienky ovplyvňované monzúnmi. Letné monzúny trvajú od júna do septembra, pri čom množstvá vodných zrážok vzhľadom na regióny, sú nerovnomerné. Pri pobreží panuje striedavé tropické podnebie. Je celoročne horúce – s priemernou ročnou teplotou okolo 27 stupňov Celzia – s nepatrnými výkyvmi počas roka. Počas letných monzúnových dažďov prichádzajú veľmi silné zrážky. Od októbra do decembra ešte môžu občas prísť slabé dážde. Zvyšné mesiace sú síce bez zrážok, ale i tak je tam vysoká vlhkosť vzduchu, najmä hneď pred a po monzúnoch. Na niektorých miestach dosahuje priemerná ročná výška zrážok až do 3 500 mm. Za úzkym pobrežným pásom vystupuje Západoghatské horské pásmo, ktoré tiež patrí ku krajom Indie, bohatým na zrážky. Tam je niekoľko miest s ročným množstvom zrážok presahujúcim 5 000 mm.
Tiež na Dekanskej plošine, najväčšej časti Karnatáky, panuje tropické podnebie, prirodzene podstatne suchšie ako pri pobreží. Teplota oveľa viac kolíše, lebo tu pdnebie nie je ovplyvňované v takej miere oceánom, ako na pobreží. Ročná priemerná teplota závisí od nadmorskej výšky a je nižšia, ako pri mori. Ale v letných mesiacoch je na Dekanskej plošine neznesiteľne horúco. V nižšie položených regiónoch na severe Karnátaky (Bijapur, Gulbarga, Raichur, Bellary) sú vodné zrážky od 500 do 600 mm za rok; zároveň je tam v lete veľmi horúco. V ostatných, vyššie položených častiach plošiny sú ročné množstvá zrážok niečo vyššie. Najväčšie mesto štátu, Bengalúre, je známe ako zóna komárov.
[úprava] Obyvateľstvo
[úprava] Jazyk
Úradná reč Karnátaky je drávidská kannadčina, materinský jazyk viac ako 80 percent obyvateľstva. Popri nej existuje rad menších drávidských regionálnych jazykov. Najdôležitejšie sú najmä na juhozápadnom pobreží rozšírené jazyky tulu a kodagčina, ktorými sa hovorí najmä v oblasti Kodagu.
V hraničných regiónoch sa používajú tiež jazyky susedných federálnych štátov. Tak môžeme pozdĺž pobrežia nájsť obyvateľstvo hovoriace indoeurópskou kónkánčinou, v oblasti Bélgáon (Belgaum) je rozšírený jej „blízky príbuzný“ maráthčina, a v oblasti Kolar existuje menšina hovoriaca telugčinou. Veľa moslimov hovorí urdčinou. No ako dorozumievací jazyk je všade prítomná angličtina.
V hlavnom meste Bengalúru vládne pestrá spleť jazykov. Kannadčinu tam používa iba asi jedna tretina obyvateľov. Veľa ľudí hovorí tamilčinou, telugčinou a urdčinou.
[úprava] Náboženstvo
Hinduizmus vyznáva asi 83,9 percent obyvateľstva, čo približne zodpovedá celoindickému priemeru. Podiel moslimov a kresťanov je 12,2 a 1,9 percenta. Ich rozloženie v štáte je však nerovnomerné. Moslimské obyvateľstvo je sústredené najmä na severe štátu a v Bengalúre, kresťania, takmer všetci, žijú na pobreží.
Vyznavači džinizmu tvoria síce iba bezvýznamnú menšinu, okolo 0,8 percenta, ale ich podiel v dejinách kultúry a v hospodárstve Karnátaky je veľmi dôležitý.
Ďalšiu menšinu tvoria budhisti (0,7 percenta). 0,5 percenta obyvateľov vyznáva iné náboženstvo.zz
[úprava] Vzdelávanie
Gramotnosť V Karnátake je asi 66,6 percenta (muži: 76,1 percenta, ženy: 56,9 percenta. Stav podľa sčítania ľudu 2001). Je to o niečo viac ako celoindický priemer (64,8).
V Karnátake je 16 univerzít prípadne škôl s postavením univerzity, z toho tri v hlavnom meste Bengalúru: Bangalore University, University of Agricultural Sciences ako aj Indian Institute of Science. Najstaršou univerzitou v štáte je University of Mysore, založená v r. 1916.
 |
Tento geografický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Indické štáty a teritóriá |  |
|---|---|
| Ándhrapradéš | Arunáčalpradéš | Ásam | Bihár | Čatísgarh | Goa | Gudžarát | Harijána | Himáčalpradéš | Džammú a Kašmír | Džharkhand | Karnátaka | Kérala | Madhjapradéš | Maháraštra | Manípur | Meghálaj | Mizorám | Nágsko | Urísa | Pandžáb | Radžastan | Sikkim | Tamilnádu | Tripura | Uttaránčal | Uttarpradéš | Západné Bengálsko | |
| Zväzové teritóriá: Andamany a Nikobary | Čandígarh | Dádra a Nagar Havelí | Daman a Diú | Lakadivy | Puttučéri | |
| Teritórium hlavného mesta: Dillí | |
