Nemecká demokratická republika
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: Nie je | |||||
| Hymna: Auferstanden aus Ruinen (Založená na ruinách) | |||||
 |
|||||
| Úradný jazyk | nemčina | ||||
| Hlavné mesto | Východný Berlín | ||||
| Najväčšie mesto | Východný Berlín | ||||
| Susedné krajiny | Spolková republika Nemecko, Poľsko, ČSSR | ||||
| Rozloha | 108 333 km2 | ||||
| Existencia | 7. október 1949 - 3. október 1990 | ||||
| Počet obyvateľov | 16 111 000 (1990) | ||||
| Mena | Východonemecká marka | ||||
| TLD Doména | - | ||||
| Medzinárodný kód | DD | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | DDR | ||||
| Telefónny kód | |||||
Nemecká demokratická republika (hovorovo Východné Nemecko) bol komunistický štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990.
Obsah |
[úprava] Vznik
Nemecká demokratická republika bola založená 7. októbra 1949 v sovietskom sektore okupovaného Nemecka ako socialistický ľudovodemokratický štát. Územie NDR zahŕňa súčasne spolkové krajiny Sasko, Sasko-Anhaltsko, Brandenbursko, Durínsko, Meklenbursko-Predpomoransko. Problematickým miestom pre NDR bolo hlavné mesto Berlín, ktoré bolo podobne ako okupované Nemecko rozdelené do štyroch sektorov. Západné mocnosti USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko spojením svojich sektorov vytvorili Západný Berlín, sovietsky sektor Berlína sa stal hlavným mestom NDR a bol známy ako Východný Berlín. NDR získala plnú suverenitu až v roku 1955, hoci bola pod kontrolou Sovietskych vojsk. V tom istom sa NDR stala zakladateľom Varšavskej zmluvy.
[úprava] Politika
[úprava] Politický systém
V roku 1946 vznikla Zjednotená socialistická strana Nemecka (SED), zlúčením Komunistickej strany Nemecka (KPD) a Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) v sovietskom sektore okupovaného Nemecka. Po vzniku NDR sa stala štátostranou, ktorá vládla až do jej zániku v roku 1990. V súčasnosti je pretransformovaná do Strany demokratického socializmu PDS. Vedúca úloha SED bola zakotvená v ústave NDR. Hlavou štátu predseda Štátnej rady NDR, ktorý bol zároveň aj predsedom SED. Prvým bol Wilhelm Pieck, ktorý ako prvý a posledný používal titul Prezident NDR. Posledným predsedom Štátnej rady bol Hans Modrow.Z kompetencií SED treba spomenúť kontrolu obávanej východonemeckej tajnej služby Stasi. Politka SED bola podobne ako ostatné štátostrany vo východnej Európe pod silným vplyvom KSSZ.
[úprava] Zahraničná politika
Zahraničná politika NDR bola orientovaná na Sovietsky zväz a jeho satelity. Prvoradou prioritou NDR bola normalizácia vzťahov so Západným Nemeckom. NSR totiž neuznávala NDR ako plnohodnotnú krajinu, ale len ako východný sektor. Zlom nastal v roku 1972, keď spolkový kancelár Willy Brandt v rámci svojej Ostpolitik uznal NDR ako suverenny štát a potrvrdil tým východnú hranicu na Odre a Nise. Proti tomu sa v NSR zdvihla vlna nevôle (Slobodný štát Bavorsko sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal). Aj napriek tejto dohode, železná opona, ktorá sa tiahla medzi oboma krajinami ostala aj naďalej krutou realitou. Občania NDR mali prísny zákaz cestovať do Juhoslávie, kvôli riziku možnej emigračnej vlny do západnej Európy.
[úprava] Problematický Berlín
Berlín bol v čase studenej vojny považovaný za jej symbol. Hospodársky a politický vývoj oboch častí Berlína sa podobne ako vývoj dvoch nemeckých štátov vyvíjal dvoma rozdielnými smermi. Zatiaľ čo v Západnom Berlíne bol zavedený trhový systém, vo Východnom Berlíne bol zavedený socialistický systém podľa vzoru ZSSR. Do roku 1961 však medzi oboma časťami neexistovala vážnejšia fyzická prekážka pre prechod. Stačilo nastúpiť do metra na východe a vystúpiť v niektorej stanici na v západnej časti, odkiaľ sa dalo dostať letecky do západnej Európy. Východonemecké vedenie si uvedomovalo narastajúcu emigráciu, preto 13. augusta 1961 počas jednej noci vybudovalo z pletiva ochranný plot okolo Západného Berlína. Vyvrcholením rozdelenia bola stavba betónovej konštrukcie, ktorá bola zvrhnutá v 9. novembra 1989. Aj napriek nej sa sa nepodarilo mnohým útekom zabrániť. Z diplomatického hľadiska predstavoval Berlínsky múr vážny problém v chápaní socialistického bloku ako politického systému, v ktorom sú garantované základné slobody jednotlivca.
[úprava] Zánik
Koncom 80. rokov 20. storočia dochádza vo východnej Európe k vyvrcholeniu hospodárskych problémov, čo malo za následok narastajúcu nespokojnosť obyvateľstva sprevádzanú jej otvorenými prejavmi. V NDR sa prejavy nespokojnosti prejavovali narastajúcim útekom občanov do západnej Európy. Po nástupe Michaila Gorbačova k moci v roku 1985 došlo k miernemu uvoľneniu napätia v rámci sovietskeho bloku. Predstavitelia moci v NDR na čele s Erichom Honeckerom si uvedomovali, že uvoľnenie spôsobí zvýšenie emigrácie občanov NDR. Katastrofálna situácia hospodárstva NDR zvýšila emigráciu do takej miery, že vláda začala vydávať povolenia na opustenie NDR v určitých limitoch. K vyvrcholeniu došlo v roku 1985, keď došlo k uvoľneniu cezhraničného režimu na rakúsko-maďarských hraniciach. Východní Nemci situáciu začali využívať a počas rekreácii pri Balatone začali hromadne prekračovať hranice. Hoci bol prechod hraníc aj napriek uvoľneniu pohraničného režimu ilegálny, pohraničiari na oboch stranách hranice nelegálne prechody viacmenej tolerovali. V prípade prichytenia narušiteľa hranice, vypočuli a po niekoľkých hodinách prepustili. Ďalšiu vlnu východonemeckých emigrantov zažili západonemecké ambasády v Prahe, Varšave a Budapešti, ktoré začali emigranti hromadne obsadzovať. Reakciou vedenia NDR bolo uzavretie hraníc s Poľskom a ČSSR. Východonemecké vedenie však nedostalo podporu tohto kroku od reformného kabinetu M. Gorbačova. NDR pod tlakom verejnosti povolilo svojím občanov navštíviť Západný Berlín na obmedzenú dobu. Počas tlačovej besedy dňa 24. decembra 1989 o momentálnej situácii, jeden z predstaviteľov režimu oznámil, že občania NDR môžu prekročiť hranice Západného Berlína okamžite, hoci nariadenie vlády, ktoré si neprečítal, povolovalo prekročenie až na druhý deň. Na základe tejto chyba sa pred hranicami Západného Berlína zhromaždilo toľko ľudí, že východoberlínski pohraničiari otvorili závory pod hrozbou možných obetí pri možnej tlačenici, ktorá s rastúcou nervozitou davu sa stávala čoraz pravdepodobnejšou. Touto udalosťou sa situácia stala ďalej neudržateľnou a priviedla NDR k definitívnemu koncu. K opätovnému zjednoteniu s NSR došlo 3. októbra 1990, čím vznikla Spolková republika Nemecko tak ako ju poznáme dnes. Kancelárom zjednoteného Nemecka sa stal Helmut Kohl z koalície Aliancia pre Nemecko, ktorá zastrešovala stredopravé proeurópske strany.
