Politika:Odporúčané články (2007)

Z Wikipédie

[úprava] 2007

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52

[úprava] 1/2007

Dr. h. c. Ing. Rudolf Schuster, PhD. (* 4. január 1934, Košice) je slovenský politik, prozaik, dramatik, scenárista a bývalý prezident Slovenskej republiky.

Vzdelanie získaval v Košiciach, kde vyštudoval Strednú priemyselnú školu stavebnú, v rokoch 1954 - 1959 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde študoval odbor inžinierske staviteľstvo. Neskôr pokračoval vo vzdelávaní vedeckou ašpirantúrou z odboru ekológie na Baníckej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach, kde získal v roku 1984 titul CSc..

[úprava] 2/2007

Bitka o Stalingrad (17. júl 1942 - 2. február 1943) bola jednou z najväčších bitiek druhej svetovej vojny. Jej priamym dôsledkom bolo zničenie 6. armády maršála Paulusa a zvrat v bojoch na východnom fronte v prospech ZSSR.

Odhady hovoria, že od začiatku letnej ofenzívy prišli nemecké vojská v južnej časti ZSSR o takmer 1 000 000 vojakov. V samotnom Stalingradskom kotle padlo do zajatia 91 000 nemeckých vojakov a dôstojníkov. Veľa z nich bolo v zlom zdravotnom stave a čoskoro medzi nimi vypukla epidémia škvrnitého týfusu. V priebehu roka polovica z nich zomrela. Následný dlhoročný pobyt trvajúci do roku 1953 znamenal, že domov sa vrátila iba nepatrná časť, asi 5000 z nich. Červená armáda utrpela približne rovnaké straty, jej vojská však v tomto období prešli kvalitatívnym prelomom. Červená armáda sa stala prinajmenšom rovnocenným súperom nemeckého Wehrmachtu.

[úprava] 3/2007

Rosa Luxemburgová; správne Rosalia Luxenburg(ová) - svoje priezvisko zmenila na „Luxemburg(ová)“ počas pobytu vo Švajčiarsku; (* podľa rodného listu 5. marec 1870, podľa vlastných údajov roku 1871 v Zamośći, okres Lublin v Poľsku; † 15. január 1919 v Berlíne) bola významná predstaviteľka európskeho robotníckeho hnutia a rozhodná proletárska internacionalistka.

Narodila sa ako najmladšie dieťa v rodine poľského židovského obchodníka s drevom. Vyrastala vo Varšave, kde sa veľmi skoro dostala do revolučného podzemia. Dostalo sa jej nezvyčajne dobrého gymnaziálneho vzdelania, a neskôr pokračuje štúdiom vo Švajčiarsku, kde v tom čase jediná univerzita prístupná ženám. Po nútenom odchode z Poľska v roku 1898 po ukončený skúšok na univerzite uzatvorila formálne manželstvo s Gustávom Lübeckom, aby získala nemecké občianstvo. Jej skutočnou láskou sa však stal ruský revolucionár Leo Jogiches (1867 – 1919), s ktorým sa spoznala vo Švajčiarsku. Bol jej spolupútnikom a spolubojovníkom, rovnako zapálený pre robotnícke hnutie. Rosa napísala Leovi takmer 1000 listov a ich vzťah trval celých 16 rokov. I po rozchode ostávajú v spojení a spolupracujú. Leo zomiera 10. marca 1919 rovnakým spôsobom ako Rosa.

[úprava] 4/2007

Václav Havel (* 5. október 1936, Praha) je český spisovateľ a dramatik, jeden z prvých hovorcov Charty 77, vedúca osobnosť politických zmien v novembri 1989, bývalý prezident Československej socialistickej republiky a Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, posledný prezident Česko-Slovenska a prvý prezident Českej republiky.

Václav Havel sa narodil v Prahe v známej pražskej podnikateľsko-intelektuálskej rodine spätej s českým kultúrnym a politickým dianím 20. až 40. rokov. Jeho otec Václav M. Havel bol architekt, staviteľ a Rotarián. Jeho starý otec postavil pražský Palác Lucerna, jeho strýko založil Filmové štúdio Barrandov. Do svojich desiatich rokov žil čiastočne v dome, ktorý postavil jeho starý otec u Tišnova na Morave.

[úprava] 5/2007

Yoweri Museveni (* 1944, Ntungamo, Uganda) je súčasným prezidentom Ugandy. Vo svojej funkcii zotrváva nepretržite od 29. januára 1986.

Museveni študoval na univerzite v Dar-es-Salaame. Patril medzi obdivovateľov politiky tanzánskeho prezidenta Nyerereho. Do značnej miery ho ovplyvňovali revolucionárski myslitelia, ktorí pôsobili na univerzite aj mimo nej – veľkou inšpiráciou boli pre neho myšlienky Frantza Fanona. Zorganizoval cestu niekoľkých študentov do severného Mozambiku spravovaného Frelimo.

[úprava] 6/2007

Zmluva o Európskej únii, alebo Maastrichtská zmluva bola podpísaná v Maastrichte 7. februára 1992 a vstúpila do platnosti 1. novembra 1993. Maastichtská zmluva zmenila názov Európskeho hospodárskeho spoločenstva na Európske spoločenstvo. Zaviedla taktiež nové formy spolupráce pre vlády členských štátov - napríklad v oblasti obrany a v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Pridaním tejto medzinárodnej spolupráce k terajšiemu systému Spoločenstva vytvorila Maastrichtská zmluva novú polickú a zároveň hospodársku štruktúru pozostávajúcu z tzv. troch pilierov - Európsku úniu.

[úprava] 7/2007

Abraham Lincoln (* 12. február 1809 – † 15. apríl 1865) bol 16. prezident USA (1861-1865) a prvý prezident z republikánskej strany.

[úprava] Životopis

Narodil sa ako syn farmára a robotníka Thomasa Lincolna. I napriek veľkému majetku a rôznym vedľajším príjmom svojho otca vyrastal v chudobnej rodine. Niekoľko krát sa sťahovali, až sa napokon usadili v okrese Macon v Illinois. Ani nie 10-ročného Abrahama pripravila zákerná malária o matku. Jeho otec sa po čase usadil v Indiane a Lincoln pomohol otcovi rozbehnúť sa, no potom sa vydal vlastnou cestou. Už od 14-tich rokov si začal zarábať na živobytie. Bol drevorubačom, pltníkom, lodivodom, lovcom, vojakom, vedúcim poštového úradu a pomocníkom v obchode. Mal tú najtvrdšiu školu – školu života. No ctižiadostivému mladíkovi to nestačilo a začal sa sám vzdelávať. V New Salerme si prenajal obchod. Vďaka svojej veľkej záľube – knihám – si získal povesť vzdelaného človeka a jeho popularita začala ešte rásť, keď sa na neho ľudia začali stále viac obracať kvôli svojím sporom. Jeho múdre rozhodovanie ho doviedlo až k tomu, že sa vzdal svojho obchodu a začal sa uchádzať o kreslo v illinoiskej snemovni.

[úprava] 8/2007

Slovakia Summit 2005 alebo Bratislavský samit roku 2005 bolo stretnutie George W. Busha, prezidenta USA a Vladimíra Putina, prezidenta Ruskej federácie, v Bratislave. Uskutočnilo sa 23 až 25. februára 2005. Bola to prvá návšteva úradujúceho prezidenta USA v Slovenskej republike.

Ďalšími účastníkmi stretnutia boli Condoleezza Riceová (Minister zahraničných vecí USA) a Sergej Lavrov (ruský minister zahraničných vecí), ako aj prvé dámy oboch prezidentov, Laura Bushová a Ľudmila Putina.

Pred samitom Bush pricestoval do Bruselu a stretol sa s niektorými európskymi lídrami a predstaviteľmi Európskej únie a NATO, vrátane Tonyho Blaira, Silvia Berlusconiho, Jacquesa Chiraca, a Javiera Solanu. Tiež sa stretol s Viktorom Juščenkom, novým prezidentom Ukrajiny, a vystúpil s prejavom vykresľujúcim jeho politiku zameranú na občanov Európy. Potom odcestoval do Frankfurtu a stretol sa s Gerhardom Schroederom. Dodatočne, Condoleezza Rice strávila týždeň v európskych hlavných mestách.

[úprava] 9/2007

Ariel Šaron, po hebrejsky אריאל שרון, rodným menom Ariel Scheinermann, prezývaný Arik, (* 27. február 1928, Kfar Malal) je izraelský vojak a politik, bývalý premiér Izraela.

[úprava] Vojenská kariéra

Ariel Šaron bojoval prakticky vo všetkých arabsko-izraelských vojnách a podieľal sa na obsadení egyptského Suezu v jomkippurskej vojne. Je považovaný za jedného z najlepších taktikov v histórii izraelskej armády, tento prínos však bol z veľkej časti anulovaný jeho miestami až neuveriteľnou nedisciplinovanosťou. Tá sa naplno prejavila, keď ako minister obrany viedol inváziu izraelskej armády do Libanonu. V podstate podviedol zvyšok vlády a premiéra a ďaleko prekročil mandát, ktorý dostal. Jeho vojenská kariéra bola veľmi úspešná až do libanonského ťaženia v roku 1982, keď ho dočasne z politiky a definitívne z armády vyhnal škandál spojený s masakrom civilistov v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatíla, ktorý spáchali libanonskí falangisti ako odvetu za zavraždenie svojho vodcu, libanonského prezidenta Bašíra Džamáíla. Následkom tohto škandálu musel Šaron odstúpiť z funkcie ministra obrany. Neskôr ho izraelská komisia označila za vinného, že svojou nepredvídavosťou a nedbanlivosťou nesie za tieto masakre nepriamu zodpovednosť, čo prakticky znemožnilo jeho ďalšiu vojenskú kariéru.

[úprava] 10/2007

Woodrow Wilson (* 28. december 1856, Staunton, Virgínia – † 3. február 1924, Washington (D.C.)) bol 28. prezident Spojených štátov.

[úprava] Životopis

Narodil sa vo Virgínii v rodine popredného presbyteriánskeho pastora, ktorý sa angažoval v občianskej vojne na strane Konfederácie. V rodine panovala prísna disciplína. Tú, rovnako ako pevnú náboženskú vieru, si Wilson odniesol i do ďalšieho života. Študoval na niekoľkých školách politológiu, dejiny USA a právo. Krátko sa živil advokátskou praxou, než pokračoval v postgraduálnom štúdiu politológie. V roku 1885 vydal svoju najznámejšiu knihu „Vláda Kongresu“, v ktorej bohajoval prezidentovu právomoc koordinovať prácu kongresu. V tom istom roku sa oženil s Ellen Axonovou, neskôr sa im narodili spolu tri dcéry.

[úprava] 11/2007

Prvá slovenská republika je označenie pre štátny útvar v rokoch 1939–1945, prvý samostatný štát Slovákov v moderných dejinách. Je známy pod názvami ako slovenský štát (používané za socializmu) alebo prvá slovenská republika. Oficiálny názov od prijatia ústavy 21. júla 1939 znel Slovenská republika, dovtedy sa štát polooficiálne označoval ako „slovenský štát“ (najprv malým s, potom s veľkým S).

Vznikla na území dnešného Slovenska (bez oblastí, ktoré patrili po prvej Viedenskej arbitráži Maďarsku a spočiatku aj bez drobných území pripojených k Poľsku) dňa 14. marca 1939 po predchádzajúcom Hitlerovom rozhovore (dohode resp. pohrození) s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským dňa 13. marca 1939 v Berlíne. Dovedna nový štát medzinárodne uznalo 31 štátov, medzi nimi aj Sovietsky zväz.

Vznik SR sa berie negatívne aj pozitívne. Každopádne to však bol historický míľnik.

[úprava] 12/2007

Bernard Law Montgomery, 1. vikomt z El Alamejnu (* 17. november 1887 – † 24. marec 1976) bol britský dôstojník, jeden z najvýznamnejších britských veliteľov druhej svetovej vojny. Veliteľ pozemných operácií počas vylodenia v Normandii.

[úprava] Detstvo a mladosť

Bernard Montgomery sa narodil v Kenningtone na juhu Londýna, ako štvrté z deviatich detí anglicko-írskemu anglikánskemu kňazovi Henrymu Montgomerymu. Jeho rodina pochádzala zo Severného Írska, a sám Montgomery sa považoval za Íra. V roku 1889 sa celá rodina presťahovala za otcom, ktorý sa stal biskupom v Tazmánii. Bernard svoje detstvo označil za nešťastné, iste i pre to, že so svojimi rodičmi nevychádzal a bol akousi čiernou ovcou rodiny. Roku 1901 sa Montgomeryovci vrátili späť do Londýna. Bernard tam najprv navštevoval prominentnú súkromnú chlapčenskú školu St. Paul's, neskôr prešiel na Kráľovskú vojenskú akadémiu v Sandhurste. Stadiaľ však bol takmer vylúčený, po tom čo v šarvátke zapálil svojho spolužiaka.

[úprava] 13/2007

Vietnamská vojna bola vojna, ktorá medzi rokmi 1964 a 1975 prebehla ako pozemná vojna v Južnom Vietname a hraničných oblastiach Kambodže a Laosu, a ako bombardovacia vojna (Rolling Thunder) nad Severným Vietnamom.

Vo Vietname je tento konflikt známy ako Americká vojna. Intervencia USA vo Vietname znamenala vlastne len poslednú eskaláciu tridsaťročného ozbrojeného konfliktu, ktorý sa začal v rokoch 1945 až 1946 odporom vietnamských povstalcov (ktorí cez druhú svetovú vojnu bojovali proti Japoncom) proti zotrvaniu resp. návratu francúzskej koloniálnej nadvlády (pozri aj Vojna v Indočíne). Preto sa často udávajú aj iné dátumy začiatku Vietnamskej vojny, najčastejšie rok 1957 či 1954.

[úprava] 14/2007

Rwandská genocída je popri nacistickom holokauste, arménskej genocíde a genocíde Červených Kmérov zaraďovaná k najväčším genocídam 20. storočia. Odhaduje sa, že v období od 6. apríla do 4. júla roku 1994 došlo k vyvraždeniu vyše 800 000 Tutsiov a umiernených Hutuov militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi. Okrem toho bol tento konflikt zárodkom utečeneckej krízi v bývalom Zaire, prvej a druhej Konžskej vojny a občianskej vojny v Burundi.

[úprava] 15/2007

Thomas Jefferson (* 13. apríl 1743, Shadwell, Virgínia – † 4. júl 1826, Charlottesville, Virgínia) bol v poradí tretí americký prezident (1801 - 1809), spoluautor americkej Deklarácie nezávislosti (1776).

Počas americkej revolúcie bol guvernérom Virgínie (1779–1781) a neskôr americkým veľvyslancom vo Francúzsku (1785–1789). Po návrate z Francúzska sa stal prvým ministrom zahraničia vo vláde prezidenta Georga Washingtona (1790–1793). Jeho sympatie pre francúzsku revolúciu viedli k Jeffersonovmu konfliktu s Alexandrom Hamiltonom a Jefferson v roku 1793 pre tento konflikt rezignoval.

[úprava] 16/2007

Benedikt XVI., vlastným menom Joseph (Alois) Ratzinger (* 16. apríl 1927, Marktl am Inn, Bavorsko, Nemecko), je 265. pápežom rímskokatolíckej cirkvi a prvým nemeckým pápežom po 482 rokoch. Súčasne je aj biskupom Ríma. Pred svojím zvolením bol blízkym spolupracovníkom svojho predchodcu Jána Pavla II. Dlhú dobu (od roku 1981) zastával úrad prefekta Kongregácie pre náuku viery. Mal prezývku Železný kardinál. Pápežom sa stal 19. apríla 2005.

[úprava] 17/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/17 2007

[úprava] 18/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/18 2007

[úprava] 19/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/19 2007

[úprava] 20/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/20 2007

[úprava] 21/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/21 2007

[úprava] 22/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/22 2007

[úprava] 23/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/23 2007

[úprava] 24/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/24 2007

[úprava] 25/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/25 2007

[úprava] 26/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/26 2007

[úprava] 27/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/27 2007

[úprava] 28/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/28 2007

[úprava] 29/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/29 2007

[úprava] 30/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/30 2007

[úprava] 31/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/31 2007

[úprava] 32/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/32 2007

[úprava] 33/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/33 2007

[úprava] 34/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/34 2007

[úprava] 35/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/35 2007

[úprava] 36/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/36 2007

[úprava] 37/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/37 2007

[úprava] 38/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/38 2007

[úprava] 39/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/39 2007

[úprava] 40/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/40 2007

[úprava] 41/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/41 2007

[úprava] 42/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/42 2007

[úprava] 43/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/43 2007

[úprava] 44/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/44 2007

[úprava] 45/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/45 2007

[úprava] 46/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/46 2007

[úprava] 47/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/47 2007

[úprava] 48/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/48 2007

[úprava] 49/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/49 2007

[úprava] 50/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/50 2007

[úprava] 51/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/51 2007

[úprava] 52/2007

Šablóna:Politika/Odporúčaný článok/52 2007