Schizofrénia

Z Wikipédie

Wikipédia nie je lekárske konzílium! Informácia, ktorú podáva tento článok, nemôže nahradiť návštevu lekára!

Schizofrénia je psychiatrická diagnóza označujúca často chronickú duševnú chorobu, rôzne ovplyvňujúcu správanie, myslenie a emócie. Pojem schizofrénia pochádza z gréckych slov σχίζω (schizó) = rozdeliť a φρενός (phrenos) = myseľ a v preklade znamená rozbitá myseľ. Stav schizofrénie je sporný, hlavne kvôli nedostatku objektívnych kritérií pre diagnózu a následnú obtiažnosť dostatočného výskumu nedostatočne definovaného stavu. Výskum však naznačuje, že dôležitými prispievajúcimi faktormi sú genetické aj spoločenské vplyvy. Zvyčajne, ale obvykle nesprávne, sa predpokladá, že schizofrénia zahrňuje 'rozpoltenú osobnosť'.

[úprava] Prehľad

U pacienta so schizofréniou dochádza k rozštiepeniu mysle a celkovému úpadku osobnosti. Pacient je vzťahovačný, neustále prenasledovaný bludmi a myšlienkami, rozpráva si sám pre seba, vytvára umelý svet. Je veľmi komplikované si len predstaviť čo človek postihnutý touto chorobou prežíva. K paranoidným vplyvom sa pridružujú poruchy pohybu (schizofrenik je schopný celé hodiny vydržať v neprirodzenej polohe) a vnímania. Citová otupenosť, inokedy extrémna precitlivenosť je sprevádzaná tvorbou neologizmov a nezmyselných súvislostí. Schizofrenik je veľmi plachý a neustále stráca spoločenskú istotu a svoje miesto v spoločnosti. Emócie sú vystupňované a nezodpovedajú situáciám, ktoré život prináša. Schizofrénia má veľa podôb, sú ľahšie prípady aj veľmi závažné. Sluchové a vizuálne halucinácie sú tiež sprievodnými javmi choroby. Nie je vymedzená presná doba prejavu choroby, avšak najčastejšie k schizofrénii dochádza medzi 16. - 25. rokom života (je možný prejav už v ranom detstve). Schizofrénia môže vážne poškodzovať mozog, ale taktiež môže naraz odoznieť bez porúch kognitívnych a intelektových funkcií. Dedičnosť hrá veľkú úlohu pri vzniku choroby.

[úprava] História

Schizofrénia sa ako pojem objavil v odbornej literatúre v roku 1911, kedy vyšla monografia „Dementia preacox oder die Gruppe der Schizophrenien“ švajčiarskeho profesora a riaditeľa liečebne v Bughölzli Eugena Bleulera. Pojem predčasná demencia sa spojuje s menom nemeckého profesora na klinike v Heidelbergu a neskôr v Mníchove Emila Kraepelina, ktorý ho použil vo svojej učebnici v roku 1899. Označoval ním ochorenie, ktoré viedlo k „duševnej slabosti“. Jeho Dementia praecox zahŕňala tri varianty ochorenia: katatónne, hebefrenné a paranoidné.

[úprava] Diagnóza a klinické znaky a prejavy

Klinická diagnóza schizofrénie sa opiera o dôkladné odobranie anamnézy a vyšetrenie duševného stavu pacienta. Vyšetrením lekár zbiera údaje o tom, čo pacient prežíva, ako sa chová a tieto dopĺňa svojím vlastným pozorovaním. V súčasnosti neexistuje žiadny jednoznačne špecifický príznak schizofrénie. Diagnóza sa tak stanovuje hodnotením závažnosti jednotlivých príznakov a podľa ich kontextu. Pri tomto rozhodovaní, ktoré nie je ľahké, pomáha psychiatrovi životná skúsenosť a „zdravý rozum“. Medzinárodná klasifikácia chorôb (MKCH-10) obsahuje diagnostické vodítka, ktoré stanovujú pravidlá pre hodnotenie prítomnosti či neprítomnosti týchto príznakov.

Príznaky choroby sú v rôznych fázach ochorenia rôzne. Aspoň u časti chorých sa objavujú pred začiatkom choroby príznaky, ktoré svedčia o väčšej náchylnosti. Tieto príznaky môžu viesť k zhoršenej adaptácii a k manifestácii problémového chovania, vrátane sklonu k rozvoju závislosti na návykových látkach alebo prepadnutiu rôznym sektárskym skupinám.

Kritériá pre stanovenie schizofrénie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú uverejnené v Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH). Posledná revízia je MKCH 10.

[úprava] Diagnostické vodítka (MKCH-10) pre schizofréniu

Príznaky, ktoré sú dôležité pre ochorenie a vyskytujú sa často spoločne sú v MKCH-10 triedené do nasledujúcich skupín:

a. Počutie vlastných myšlienok (myšlienkové ozveny), pocity vkladania alebo odnímania myšlienok, vysielanie myšlienok.

b. Bludy kontrolovanosti, ovplyvňovania alebo pocity pasivity.

c. Halucinačné hlasy kritizujúce pacienta alebo diskutujúce o ňom v tretej osobe.

d. Trvalé bludy iného druhu, ktoré sú v danej kultúre neprijateľné, ako napr. náboženská alebo politická identita, nadľúdské sily alebo schopnosti (schopnosť ovplyvňovať počasie, schopnostť spojenia s cudzincami z iného sveta).

Z týchto skupín by pre diagnózu schizofrénie mal byť prítomný aspoň jeden nepochybný a jasný príznak alebo dva príznaky, ktorých prítomnosť je menej zreteľná.

e. Pretrvávajuce halucinácie v akejkoľvek forme, keď sú sprevádzané prchavými alebo neúplne formulovanými bludmi bez jasného afektívneho obsahu alebo pretrvávajucimi ovládavými predstavami alebo keď sa vyskytujú denne po niekoľko týždňov alebo mesiacov.

f. Zárazy alebo vkladanie iného obsahu do toku myšlienok a z týchto javov vyplývajúca inkoherencia alebo nepriliehavosť v reči alebo neologizmy.

g. Katatonné jednanie, ako napr. vzrušenosť, zotrvávanie v nastavených pozíciach, flexibilitas cerea, negativizmus, mutizmus a stupor.

h. „Negatívne“ príznaky, ako napr. výrazná apatia, ochudenie reči a oploštenie alebo neprimerané emočné reakcie (tie obvykle vyusťujú do sociálneho stiahnutia a zníženia sociálnej aktivity).

i. Vyrazné a nápadné kvalitatívne zmeny v chovaní, ako je strata vzťahov k okoliu a sociálne stiahnutie.

Prítomnosť príznakov aspoň z dvoch skupín (pod písmenami e. - h.) slúži ako diagnostické vodítko pre schizofréniu.

Príznaky by mali trvať aspoň jeden mesiac alebo dlhšie. Prodromálne príznaky môžu trvať dlhšie ako jeden mesiac a o týždne alebo mesiace predchádzajú príznaky uvedené ako charakteristické v MKCH-10.

Schizofrenne príznaky nemajú byť spojené so silno vyjadrenou depresívnou alebo manickou symptomatikou a tiež časovo nemajú predchádzať príznakom mánie alebo depresie.

Príznaky by nemali byť spojené s iným organickým ochorením mozgu, intoxikáciou alebo odvykacím stavom po odstránení návykovej látky.

[úprava] Diagnostické kritériá podľa DSM-IV-TR

Tu sú skrátené kritéria podľa DSM-IV-TR, plná verzia je na stránke [1].

Pre diagnostikovanie schizofrénie musia byť u pacienta prítomné:

• A) charakteristické znaky: dva alebo viac nasledujúcich znakov, každý prítomný počas významnej časti mesačnej periódy (aj menej, ak prebieha úspešná liečba)
  • bludy
  • halucinácie
  • zmätená reč (napr. časté odbočenie od témy alebo nesúvislosť reči)
  • veľmi zmätené alebo strnulé (katatonické) správanie
  • negatívne znaky, ako emočná otupenosť (nedostatok alebo pokles emočnej reakcie), alógia (nedostatok alebo pokles rečového prejavu) alebo avolícia ??? (nedostatok alebo pokles motivácie).

Poznámka: Stačí len jeden znak A, ak sú bludy bizarné alebo halucinácie predstavujú „hlasy“.

[úprava] Diagnostické rozpaky

[úprava] Etiológia

[úprava] Genetika a vplyv prostredia

Existujú aj vedecké teórie, že určité typy schizofrénií (najmä tie, ktoré vznikajú okolo 20-25 roku veku človeka) môžu vznikať z dôvodu NESPOZNANIA svojej geneticky danej sexuálnej orientácie. Každý človek má totiž geneticky dané od narodenia akú ma sexuálnu orientáciu, či je heterosexuál alebo homosexuál - či už muž alebo žena. Predpokladá sa, že geneticky je dané u peribližne 2 percent mužov populácie, že budú homosexuáli, čo musia (ak majú žiť ždravý život) spoznať okolo 13-15 roku veku, teda v rannej puberte. Homosexualita de facto znamená, že MOZGOVÉ VLASTNOSTI človeka fyzicky mužského pohlavia sú také, aké majú ženy, a naopak, mozog lesbičiek vykazuje niektoré mužské vlastnosti. Schizfrénia nie je spojená s transsexualizmom, pretože transsexuáli sú prípady homosexuálov, ktorí úspešne SPOZNALI svoju orientáciu včas, teda približne vo veku 10-15 rokov. Dieťa, ktoré sa narodí homosexuálne, o svoje orientácii pochopiteľne v detstve nevie, a ako sa spomenulo vyššie, musí ju spoznať v puberte, teda kým sa mozog ešte sexuálne a psychologicky vyvíja. Ak ju nespozná včas(alebo nikdy), identita človeka zostane rozpoltená, chaotická, a človek degeneruje na mozgovej úrovni, pretože po dosiahnutí dospelosti sa mozog už nedokáže preprogramovať v takom rozsahu ako v mladosti. Vzhľadom na to, že existuje početne veľa prípadov schizofrenikov, ktorí sa - byť sú mužmi - určia za bytosť ženského pohlavia, poväčšinou však totálne mýtického alebo bludného charakteru (Bohyňa Themis, Eva z Biblie a podobne, prípadne aj viacej osobností naraz), je istý prepoklad, že ten genbetický faktor, ktorý zohráva úlohu pri schizofrénii je práve geneticky daná, a žiaľ NESPOZNANÁ, SEXUÁLNA (EMOCIONÁLNA) ORIENTÁCIA. Jediným riešením v tomto prípade je učiť deti o tom, že homosexualita je vecou do narodenia, a podporiť ich pri spoznávaní svojej sexuálnej orientácie, prípadne ich neodhovárať od ich prirodzenej sexuality, aj keď dotyčný vykazuje homosexuálne správanie a myslenie. V tomto naša spoločnosť musí rozbiť existujúce tabu o homosexualite, aby sa nestali nešťastia, ktoré pri blokovaní prirodzenej orientácie vedú ku vzniku schizofrénie.

[úprava] Neurobiologické vplyvy

Predpokladá sa, že procesy v skorom neurologickom vývoji sú dôležité, obzvlášť počas tehotenstva. Napríklad ženy, ktoré boli tehotné počas holandského hladomoru v 1944, keď mnoho ľudí bolo blízko vyhladovania, mali väčšiu šancu porodiť dieťa, u ktorého sa neskôr vyvinie schizofrénia. Podobne aj štúdia s fínskymi matkami, ktoré sa dozvedeli počas ich tehotenstva, že ich manželia boli zabitý v zimnej vojne v 1939-1940 (známa aj pod menami Sovietsko-Fínska alebo Fínsko-Ruská vojna) ukázala, že u ich detí bola pravdepodobnosť výskytu schizofrénie oveľa vyššia v porovnaní s deťmi, ktorých matky sa dozvedeli o smrti ich manžela až po ich tehotenstve naznačuje, že dokonca psychologická trauma tehotnej matky môže mať následky na dieťa.

Niektorí vedci podporujú teóriu, že vplyvy prostredia počas detstva tiež ovplyvňujú neurobiologické rizikové faktory a ovplyvňujú pravdepodobnosť neskoršieho vývinu schizofrénie. Neurologický vývoj detí je považovaný za citlivý k črtám nefunkčných sociálnych podmienok ako je násilie, nedostatok tepla v osobných vzťahoch a nepriateľskosť. Tieto všetky sa považujú za rizikové faktory pre neskorší vývin schizofrénie. Predpokladá sa, že vplyvy prostredia, priaznivé alebo nepriaznivé, sa vzájomne ovplyvňujú s genetikou a procesmi neurologického vývoja s dôsledkami pre dlhodobú činnosť mozgu. Predpokladá sa, že to ovplyvňuje náchylnosť k psychóze neskôr, obzvlášť v dospelosti.

Štúdia z PET dát ukazuje, že o čo menej sa aktivuje predný lalok (červená) počas úlohy v pracovnej pamäti o to väčšie bude zvýšenie abnormálnej dopamínovej aktivity v striate (zelená) čo sa predpokladá byť súvisiace s neurokognitívnymi deficitmi pri schizofrénii.

V dospelosti sa zvláštny dôraz kladie na funkčnosť (alebo zlyhanie) dopamínu v mezolimbickej dráhe v mozgu. Táto teória, známa ako dopamínová hypotéza schizofrénie bola následkom náhodného zistenia, že skupina liekov, ktorá bráni funkciu dopamínu známa ako fenotiazíny, zmierňuje psychotické symptómy. Tieto lieky boli ďalej vylepšované a dnes sa antipsychotická liečba bežne používa ako prvoradá.

Predpokladá sa, že táto teória je príliš zjednodušujúca ako úplne vysvetlenie. Čiastočne preto, lebo nová antipsychotická liečba je rovnako účinná ako staršia liečba, hoci takisto pôsobí na fungovanie serotonínu a o trochu menej bráni funkciu dopamínu. Psychiater David Healy takisto argumentoval, že farmaceutické podniky podporovali niektoré zjednodušujúce teórie o duševných chorobách, aby presadili predaj svojich biologických liečiv.

Mnoho posledných výskumov sa zameriavalo na rozdiely v štruktúre alebo funkcii určitých centier mozgu u ľudí s diagnostikovanou schizofréniou.

U ľudí, u ktorých sa negatívne symptómy schizofrénie najviac prejavujú prichádzajú skoré znaky v zmene nervovej štruktúry – vo zväčšení komorového systému. Toto zistenie sa však nepreukázalo ako obzvlášť spoľahlivé na úrovni jednotlivých pacientov kvôli značným rozdielom medzi pacientmi.

Posledné štúdie preukázali veľké množstvo rozdielov v štruktúre mozgu pri porovnaní pacientov s a bez schizofrénie. Avšak tak ako aj predchádzajúce štúdie, aj tu sa rozdiely spoľahlivo odhalia iba pri porovnaní skupín a predpovedať schizofréniu z porovnania zmien u jednotlivých pacientov je nepravdepodobné.

Štúdie používajúce neuropsychologické testy a technológie skenovania mozgu na skúmanie funkčných rozdielov mozgovej aktivity (napr. magnetickou rezonanciou, alebo pozitrónovým emisným tomografom) ukázali, že zmeny sa najčastejšie vyskytujú v predných lalokoch, hippocampuse, a spánkových lalokoch. Tieto zmeny sú silno spojené s neurokognitívnymi deficitmi, ktoré často sprevádzajú schizofréniu, obzvlášť v oblastiach pamäte, pozornosti, riešenia problémov, riadiacich funkcií a sociálneho vnímania.

[úprava] Incidencia a prevalencia

Schizofrénia sa vysytuje približne u 1% populácie na celom svete. Medzi častosťou výskytu v jednotlivých krajinách neboli pozorované významné rozdiely, dá sa povedať,že výskyt tohto ochorenia v rôznych kultúrach a rasách je konštantný"(Hahlveg,Dose 200). Kolibáš,Kořínková (1998) sa zmieňujú o výraznejších odchýlkach v prevalencii ochorenia, ktoré sa našli v relatívne malých, uzavretých spoločenstvách (v polárnej oblasti Švédska a u pôvodných obyvateľov na Tajvane). Postihnutí sú rovnako ženy aj muži. Rozdiel je len v nástupe ochorenia u mužov (20-25 rokov) a u žien (25-30 rokov) veku.Popisuje sa aj neskorý začiatok okolo 45 roku, ale je to výnimočné a vtedy sa diagnostikuje ako parafrénia. Skorý začiatok sa vyskytuje častejšie ako neskorý. Za skorý začiatok sa považuje nástup ochorenia okolo 15 rokov.

[úprava] Liečba

[úprava] Prognóza

Prognózu pre túto chorobu je ťažké určiť, pretože sa neustále menia lieky i liečebné postupy.

Avšak retrospektívne štúdie ukazujú, že asi tretina sa vylieči úplne, tretina vykazuje známky zlepšenia, avšak nie úplné vyliečenie a tretina zostáva chorá. Prognóza do značnej miery závisí aj od rýchlosti jej diagnózy a od veku, kedy vznikne; čím je postihnutý jedinec mladší, tým je prognóza schizofrénie horšia.

[úprava] Schizofrénia a drogy

Schizofrénia môže byť spustená silným užívaním stimulantov alebo halucinogénnych drog, no podľa niektorých zdrojov musí byť prítomná aj predispozícia k tomuto ochoreniu. Existujú však fakty poukazujúce na to, že drogy môžu zapríčiniť recidívu v prípade liečenej schizofrénie.

V súčasnosti rastie presvedčenie, že konope môže byť spúšťačom vývoja schizofrénie. Najnovšie štúdie naznačujú, že konope nie je ani nutný ani postačujúci faktor rozvoja schizofrénie, ale že významne zvyšuje riziko vzniku schizofrénie a môže byť iným významným príčinným faktorom ( Davies G, Welham J, Chant D, Torrey EF, McGrath J. (2003) (en) ).

[úprava] Schizofrénia a násilie

Aj keď sa schizofrénia v médiách niekedy spája s násilím, iba minimum ľudí so schizofréniou sa stáva násilnými a iba u malej skupiny ľudí, ktorí spáchali násilný kriminálny čin, bola schizofrénia diagnostikovaná.

Výskumy naznačujú, že spolu so schizofréniou dochádza k miernemu nárastu rizika násilnosti, aj to väčšinou iba pre malú skupinu pacientov, pre ktorých sa násilie spája so zneužívaním, falošnými predstavami o hrozbách a prenasledovaní alebo pre pacientov, u ktorých bola zastavená liečba predchádzajúceho násilného správania.^41.

Pre najvážnejšie násilné činy dlhodobé nezávislé štúdie usvedčených vrahov na Novom Zélande ⁴² a vo Švédsku ⁴³ ukázali, že len u 8,7 až 8,9 % bola predtým diagnostikovaná schizofrénia.

Ďalší výskum ukázal, že osoby s diagnostikovanou schizofréniou sa stávajú skôr obeťami ako páchateľmi násilných trestných činov⁴⁴.

Existuje dôvod domnievať sa, že u niektorých ľudí lieky, ktoré sa používajú na liečbu schizofrénie môžu spôsobiť zvýšenie rizika násilia, najčastejšie pri vzrušení vyvolanom liekom akatízia, a vedľajšími efektmi pripisovanými antipsychotikám ⁴⁵. Podobne týranie v mladosti môže viesť k miernemu zvýšeniu rizika násilia v dospelosti ako aj k vzniku schizofrénie⁴⁶.

[úprava] Alternatívne prístupy k schizofrénii

[úprava] Pozri aj

• psychóza
• duševná choroba
• schizoafektívna porucha

[úprava] Známé osobnosti postihnuté schizofréniou

• Vincent van Gogh maliar
• Antonin Artaud (herec, básnik, umelec, divadeľný filozof)
• Syd Barrett (zakladajúci člen Pink Floyd)
• Buddy Bolden (jazzový priekopník)
• Clara Bow (herečka)
• Philip K. Dick (spisovateľ science fiction)
• Eduard Einstein (Albertov syn)
• The Genain quadruplets (skupina štyroch dievčat, ktoré všetky postihla schizofrénia)
• Peter Green (zakladateľ rockovej skupiny Fleetwood Mac)
• Jim Gordon (bubeník rockovej skupiny Derek and the Dominos)
• Zelda Fitzgerald (maliarka a žena F. Scott Fitzgeralda)
• James Tilly Matthews (objekt prvej psychiatrickej štúdie vydanej v knižnej forme)
• William Chester Minor (vojenský chirurg a hlavný prispievateľ do Oxford English Dictionary)
• John Forbes Nash (matematik a objekt knihy a filmu A Beautiful Mind)
• Vaslav Nijinsky (baletný tanečník a choreograf)
• Joshua A. Norton (prehlásil sa panovníkom USA a ochrancom Mexika)
• Gene Ray (samozvaný doktor kubizmu)
• Daniel Paul Schreber (nemecký sudca)
• Phil Spector (hudobný producent)
• Nancy Spungeon (priateľka Sida Viciousa z punkovej skupiny Sex Pistols)
• Mark Vonnegut (syn spisovateľa Kurta Vonneguta)
• Louis Wain (umelec)
• Wesley Willis (hudobník)
• Brian Wilson (skladateľ a člen skupiny the Beach Boys)
• Adolf Wölfli (umelec v tradícii art brut (surového umenia))

[úprava] Externé odkazy

• Liga za duševné zdravie Slovenskej republiky -> [2]

• Choroba | schizofrénia
• Manažment liečby schizofrénie
• heslo na "svete zdravia.sk"
• článok v národnej obrode
• mystika a schizofrénie rigorózna práca

[úprava] Referencie

Treba si uvedomiť podstatu chápania schizofrenika a zaoberať sa hlbšiemu výskumu tejto zlej choroby, akou je schizofrénia.