Sedem divov sveta
Z Wikipédie
Sedem divov sveta (alebo Sedem divov starovekého sveta) je súhrn starovekých diel z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu, ktoré vo svojej dobe vzbudzovali obdiv svojou technickou a umeleckou dokonalosťou, pričom po jednom dive vytvorili Egypťania a Babylonci a ostatné sa spájajú s Helénskou alebo Helenistickou kultúrou. Prvú verziu zoznamu vytvoril asi v 2. storočí pred Kr. Antipater zo Sidonu. Do dnešných čias sa zachovali jedine pyramídy v Egypte. Ďalšie dva divy zničil oheň a tri z nich zničilo zemetrasenie.
Obsah |
[úprava] Egyptské pyramídy / Pyramídy pri Gíze / Chufuova pyramída
Egyptské pyramídy (často sa udáva ako div len Chufuova pyramída alebo pyramídy pri Gíze), jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes, sú paradoxne aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov starovekého Egypta. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Chufuova pyramída) vysoká 137 m.
[úprava] Semiramidine visuté záhrady
Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy a na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nabukadnezar pre svoju manželku Amytis (okolo roku 600 pred Kr.), ktorej chýbala zeleň jej domoviny.
[úprava] Artemidin chrám v Efeze
Chrám známy aj ako „Artemision“ dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efezus, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112m dlhý a 52m široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený, po tom ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.
[úprava] Diova socha v Olympii
Diova socha v Olympii bola 12m vysoká, nádherná socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diove telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Socha bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 pred Kr. sochu odviezli do Konštantinopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.
[úprava] Mauzóleum v Halikarnasse
Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom Turecku) dal postaviť kráľ Mausolos II., ako symbol svojej moci. Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausola II. sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Hrobka bola vysoká až 42m a rozmery základne boli 38m x 32m. Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 kamene z ruín použili na stavbu opevnenia.
[úprava] Rodský kolos (Rodoský kolos, Ródsky kolos)
Héliovu sochu na Rodose postavili obyvatelia ostrova v roku 304 pred Kr., po tom ako sa ubránili invázii, ako výraz vďaky Héliovi za jeho pomoc. Socha bola vyrobená z bronzu a bola vysoká 37m. Kolos zničilo zemetrasenie, no ešte mnoho rokov zostali ruiny nedotknuté. Až v roku 653 napadli Rodos islamské vojská a kusy Kolosu odviezli a pravdepodobne roztavili.
[úprava] Alexandrijský maják
Maják na ostrove Faros pri Alexandrii bol postavený v roku 279 pred Kr. na návrh Alexandra Veľkého (dokončený však bol až za vlády Ptolemaia II.). Bol postavený tak kvalitne, že vydržal vyše tisíc rokov a prekonal niekoľko zemetrasení, no aj napriek tomu sa mu zemetrasenie v roku 796 stalo osudným. Na jeho základoch dnes stojí pevnosť.
Egyptské pyramídy | Visuté záhrady | Artemidin chrám v Efeze | Diova socha v Olympii | Mauzóleum v Halikarnasse | Rodský kolos | Alexandrijský maják
