Sparta (starovek)

Z Wikipédie

Sparta alebo Lakedaimón (po grécky: Σπάρτη) bol v staroveku mestský štát na juhu Peloponézu pri modernom meste Sparti (Sparta) na strednom toku rieky Eurotas. Dnes v ruinách.

Mesto, ktoré bolo vlastne súborom dedín Limnai, Kynosúra, Mesoa, Pritané a Amyklai založili okolo roku 1000 alebo 950 pred Kr. Dórovia (najstaršie nálezy sú však mykénske). Novoprišlí Sparťania (Spartiatia) si podrobili lokálne obyvateľstvo (t.j. obyvateľstvo Lakónie a Messénie), ktoré sa stalo štátnymi otrokmi - helótmi. Časť obyvateľstva ostala slobodná (periokovia), ale bez politických práv

Zriadením to bol oligarchický štát - vládla tu gerúzia na čele s dvoma kráľmi. Bolo to mesto s vojenskými zameraniami. Sparta mala najlepšiu pechotu v Hellade. Vojaci boli cvičení už od útleho veku.

V 6. storočí bol založený peloponézsky spolok, v 5. storočí sa zúčastnila na grécko-perzských vojnách a v peloponézskych vojnách porazila roku 404 pred Kr. Atény. Nakoniec bola Sparta roku 371 pred Kr. porazená Tébami a potom upadala.

Rozdelenie spoločnosti:

• Sparťania - jediný plnoprávni občania, bolo ich asi 10 000 - menšina udržujúca nadvládu vojenskou cestou
• periokovia (bývajúci okolo) - osobne slobodní, ale neplnoprávni občania, povinný platiť dane
• helóti (podrobení) - zotročení roľníci
  

Organizácia spoločnosti: vládla oligarchia - moc mala v rukách bohatá aristokracia

• 2 archágetovia (králi) na čele štátu, volený z 2 starobylých rodov, vo vojne velili vojsku, v mieri riadili štát
• gerúzia (rada starších) - poradný orgán kráľa, členovia pochádzajú zo starých aristokratických rodín, najmocnejší štátny orgán, dozerá na všetkých Sparťanov, úradníkov a kráľov, ak by porušili spartské zákony mohla ich postaviť pred svoj súd
• 5 eforov (úradníkov) - kontrolujú činnosť kráľov, vo vojne sprevádzali kráľov, v mieri riadili výcvik spartských občanov volený každoročne
• apella (ľudové zhromaždenie Sparťanov) - tu sa schádzali Spartania, pokrikom/potleskom vyjadrovali súhlas s predkladanými návrhmi

• zmiešaná ústava - obsahuje monarchistické (králi), aristokratické (gerúzia) a demokratické (efori, apella) prvky ; (deti, ženy, cudzinci, otroci nemali občianske práva)

[úprava] Výchova a škola

Pozri aj: Pedagogika v Starovekom Grécku
V Sparte riadil výchovu budúcich občanov štát. Narodenie bolo už spomenuté skôr. Rozdiel od Atén bol tiež v tom, že v Aténách malé batoľatá zavinovali do plienok, zatiaľ čo v Sparte pestúnky novorodeňatá nezavinovali. Už od najútlejšieho veku bola výchova veľmi tvrdá. Ako nás poučuje Plutarchos vo svojej knihe:

Lakonské pestúnky, si navykli akémusi staraniu o deti, ktoré bolo spojené s umením, takže nemluvňatá odchovávali bez plienok a dopriali tak voľnosti údom a celej postave, dohliadali na to, aby sa ich zverenci uspokojovali s malým množstvom potravy a neboli vyberaví, aby sa nebáli tmy a samoty ani aby nepoznali nespôsobnú mrzutosť a plačlivosť.

Preto mnohé aristokratické rodiny hľadali pestúnky pre svoje deti práve v Sparte. Od 7. roku boli chlapci rodičom odoberaní a vychovávaní v prísnej kázni spoločne pod štátnym dozorom v družinách (aelegia), rozdelených podľa veku. Každá družina bola vedená 20-ročným mužom, ktorého musela bezpodmienečne poslúchať a za neposlušnosť boli chlapci bičovaní remencami. Učili sa skromnosti v jedle a pití, v odeve a bývaní. Obliekali sa jediným hrubým kusom odevu, chodili prostovlasí a bosí. Cvičili sa v behu, skoku do diaľky, zápolení, vrhaní oštepom a diskom, učili sa písať, čítať, hudbe, spevu a tancu a memorovali homérske básne a štátne zákony. Plutarchos o spartskej výchove píše

Vedami sa zaoberali len z nutnosti. Celé ostatné vychovanie potom smerovalo len k naprostej poslušnosti, vytrvaniu v obtiažach a k víťazstvu v boji. Preto i v pokročilejšom veku ich cvičenie dosť prepínali, dohola ich strihali a zvykali ich, aby chodili bosí a hrali sa obyčajne nahí.

Od 12 rokov sa ich výchova stávala tvrdšou. Stravu mali ešte chudobnejšiu, ale mohli si však prilepšovať krádežami. Tým sa v nich mala cvičiť múdrosť a obratnosť: kto sa nedal chytiť bol pochválený, kto bol pri krádeži pristihnutý, bol prísne potrestaný. Od dvanástich rokov sa tiež začala viac prejavovať náklonnosť starších mužov.

V tomto veku sa už povoľovalo, aby medzi deťmi a dospelými vznikli milostné (pederastia), ak nie telesné vzťahy, ktoré sú, ako sa zdá, nutným sprievodným javom v živote spoločne žijúcich mladých mužov, izolovaných od ostatných ľudí. Zákon i verejná mienka ich dovoľovali, ale zároveň im kládli isté medze, ktoré možno určiť len obtiažne. Medzi milencom a chlapcom, ktorého dospelý svojou voľbou vyznamenal, sa vytvorila tesná vzájomná náklonnosť. Milenec mu bol zároveň ochrancom aj vzorom a tieto zvláštne citové putá, s ktorými sa stretávame aj u iných dórských národov, viedla k súpereniu, ktoré ďalej prispievalo k rozvinutiu bojovníckych cností.”

Po 15. roku spali chlapci len na holom rákosí, ktoré si museli natrhať na brehoch rieky Eurótu, v ktorej sa otužovali kúpeľmi. Na dôkaz telesnej odolnosti boli vybraní jedinci každoročne na počiatku jari bičovaní pred oltárom Artemidy zvanej Orthia, čím malo byť dosiahnuté omladenie jarnej prírody (porovnateľné s veľkonočnou šibačkou). Pri tom nesmeli prejaviť bolesť, takže niekedy klesli aj mŕtvi k zemi. V tomto veku sa smeli občas zúčastniť spoločných hostín mužov a načúvať ich rozhovorom o veciach politických i otázkach etických, a tím obohacovali svoje vedomosti a cibrili svoj charakter. V prípade, že boli opýtaní, odpovedali stručne, tzv. "lakonicky”. Cieľom mravnej výchovy spartských chlapcov bolo vypestovať v nich hlavne úctu k starším a oddanosť štátu. V 18. rokoch sa stali dospelými, prechádzali vojenským výcvikom a zúčastňovali sa tzv. krypterií. Tak bola označovaná služba mladých Sparťanov, ktorá pôvodne súvisela s ich "zasväcovaním” v mužov. Tento názov sa potom preniesol aj na označenie oddielu konajúceho túto službu. Princíp bol v tom, že vo dne sa chlapci ukrývali ( gr. kryptein ) a v noci sa vydávali na výpravy proti heilótom. Tzv. kryptoi boli tiež súčasťou spartskej armády. V 20. rokoch sa stávali vojakmi, patrili k družine asi 15 mužov, ktorí vo vojne tvorili bojovú družinu, ktorá spala v spoločnom stane (syskenoi) a museli sa účastniť spoločného stravovania (syssítia), na ktoré museli pravidelne prispievať naturálnymi dávkami. Najskôr v 30. rokoch sa stávali plnoprávnymi občanmi a mohli si založiť vlastnú rodinu.

Dievčatá boli nechávané aj po 7. roku doma, zúčastnili sa však výchovy gymnastickej a tanečnej, a dokonca aj spolu s mládencami závodili. Čo sa týka duševnej a telesnej výchovy dievčat, Sparta a jej osada Kýréne jej venovali značnú pozornosť. Mali pre to dôvody jednak branné (po odchode mužov do vojny pripadala ženám povinnosť chrániť mesto pred nepriateľom a heilótmi), a jednak eugenické (pri malom počte slobodného obyvateľstva sa bral zreteľ k úlohe rodičky zdravého pokolenia). Spartské dievčatá sa cvičili vo všetkých častiach päťboja, v rôznych druhoch skokov, v tanci, loptových hrách a súťažili aj s chlapcami pri slávnostiach, napr. gymnopaidiách, a podobne ako chlapci, neoblečené. Plutarchos v svojom diele píše:

Lykurgos, odstránil rozmaznanosť, chúlostivosť a všetku ženskosť (celkom bežnú u mladých Atéňaniek) tým, že dievčatá privykal rovnako ako mladíkov, aby pri sprievodoch kráčali nahí a aby pri niektorých slávnostiach tancovali a spievali za prítomnosti a pred očami mladých mužov. Takýmto spôsobom sa pripravovali manželské spojenia mladých ľudí, ktorí sa k sebe dobre hodili, a ktorí potom vo svojich deťoch dávali Sparte budúce statné deti. S dievčatami sa stretávame i pri celogréckych hrách. Každého piateho roku sa konal v Olympii pri slávnosti bohyne Héry, kedy bola jej socha obliekaná do nového peplu, ktorý utkalo šestnásť žien, na olympijskom štadióne závod dievčat v behu. Závodná dráha bola o jednu šestinu štadiónu kratšia ako u mužov, to je asi 160 m, a dievčatá boli rozdelené do troch vekových kategórií.