Tyrannosaurus
Z Wikipédie
| Tyrannosaurus | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Tyrannosaurus rex Osborn, 1905 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: Dynamosaurus, Stygivenator, Nanotyrannus? |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Tyrannosaurus (v preklade „tyranský jašter“) bol rod obrovského dravého teropoda, ktorý je dnes najznámejší, najslávnejší a najobľúbenejší dinosaurus. Žil pred 68 až 65 miliónmi rokov, nájdený bol na západe Severnej Ameriky.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Tyrannosaurus bol vyspelý tyranosaurid, predstavujúci vrchol vývoja celej svojej čeľade Tyrannosauridae. Mal veľkú hlavu (tvorila vyše osminu jeho celkovej telesnej dĺžky) s nebezpečnými zhrubnutými zubami, ktoré boli aj nad 18 cm dlhé. Jeho oči boli nasmerované dopredu, aby sa zorné polia oboch jeho očí prekrývali, vďaka čomu dokázal lepšie odhadovať vzdialenosti (tzv. binokulárne videnie). Stavba lebky bola mohutná, s masívnou sánkou, čo bola vizitka sily čeľustí, ktorú tromfne len máloktorý dnes známy dravec. Kým hlavu a tiež aj krk mal tyranosaurus svalnatú. Predné končatiny disponovali iba dvomi prstami a vyzerali slabé, hoci boli aj napriek dĺžke ľudského ramena schopné uniesť dospelého muža. Síce zdanlivo neužitočné (nedosiahli ani do tlamy), ich majiteľ ich mohol používať pri vstávaní zo zeme. Ďalšími znakmi tohto mohutného tvora boli zadné končatiny uspôsobené na chôdzu a skrátený chvost.
[úprava] Veľkosť
Veľkosť rodu Tyrannosaurus bola značná, možno rozličná u oboch pohlaví. U doteraz nájdených jedincov sa totiž dĺžka pohybovala v rozmedzí – 11 až 14 m, pričom výška na úrovni bedier dosahovala okolo 4,5 - 5,5 m. Zvyčajne sa predpokladá, že väčšie boli samice. Vďaka veľkosti a mohutnej stavbe tela vážil dospelý tyranosaurus 6 až 8/9 ton. Za svoju veľkosť vďačí mimoriadne rýchlemu rastu v období dospievania, ktoré bolo oveľa vyššie než u príbuzných tyranosauridov (do veku približne 12 pritom tyranosaurus rástol podobným tempom ako stredne veľké tyranosauridy typu daspletosaura).
[úprava] Zmysly
Rod Tyrannosaurus disponoval pomerne veľkým mozgom, v pomere k telu značne väčším, než napríklad u podobne veľkých karnosaurov typu giganotosaura alebo karcharodontosaura. Odliatok mozgovej dutiny tohto dinosaura ukázal, že mozog mal dobre vyvinúte časti zodpovedné za vnímanie zrakových, čuchových a sluchových vnemov. Tyranosaurus mal teda dobrý zrak, na rozdiel od tvrdení v úspešnom filme Jurský park. Nové štúdie (Stevens, 2006 - [1]), sčasti inšpirované spomínaným filmom, dokonca dokazujú, že tyranosaurus patril medzi zvieratá so skutočne veľmi dobrým zrakom. Tyranosaurus mal napríklad zorné pole väčšie než dravý vták jastrab a videl 13 krát ostrejšie než človek (jastrab vidí 3,6 krát ostrejšie než človek).
[úprava] Spôsob života
[úprava] Beh
Už dlhú dobu sa vedci dohadujú o rôznych spektoch života tyranosaura, napríklad, či dokázal rýchlo behať. Niekedy sa uvádza, že tyranosaurus bol schopný vyvinúť rýchlosť až 60 km/h, no keby v tejto rýchlosti spadol, zabil by sa. Pravdepodobnejšia je možnosť, že počas behu vyvinul rýchlosť 30 km/h, pričom aj jeho chôdza s trojmetrovými až štvormetrovými krokmi bola všetko iné než pomalá. Pomer dĺžky stehennej kosti k predkoleniu nasvedčuje, že práve na chôdzu boli nohy tohto dinosaura najlepšie uspôsobené. V porovnaní s malými a rýchlymi dinosaurami ako deinonychus, velociraptor alebo ornitholestes je to úplný protiklad. U nich je stehenná kosť relatívne krátka, čo poukazuje na schopnosť rýchleho pohybu.
Je zaujímavé, že mladí zástupcovia rodu Tyrannosaurus, tak ako mnohé primitívne tyranosauridy, predstavovali rýchlych bežcov.
[úprava] Stratégia lovu
Jedným z mnohých otáznikov pri tyranosaurovi je, či bol aktívny lovec alebo zdochlinožravec. Zástancovia zdochlinožravosti (napr. Horner) argumentujú, že tyranosaurus mal krátke, pri love nefunkčné predné končatiny (kým ostatné dravé dinosary ich mali väčšie a silnejšie, napr. Allosaurus), nebol schopný rýchleho behu, disponoval zubami schopnými drviť kosti a mal veľmi dobrý čuch, typický pre zdochlinožravce. Navyše, svojou veľkosťou ľahko odplašil menšie dravce. V prospech lovu svedčí výborný zrak s binokulárnym videním a zranenia na lebke triceratopsa alebo na chvoste edmontosaura, ktoré pravdepodobne spôbil tyranosaurus, a ktoré nesú známky hojenia (boli teda spôsobené za života bylinožravca).
Väčšina odborníkov názor podporujúci zdochlinožravosť tyranosaura neprijala.. Vzhľadom na to, že dnes neexistuje ani jeden výlučný všežravec (okrem supov, no tie lietajú) a keďže väčšina veľkých bylinožravcov z éry tyranosaura nebola rýchlejšia než on, s lovom nemusel mať veľké problémy. Väčšina vedcov však nepovažuje tyranosaura ani za výlučného lovca, keďže aj veľké dnes žijúce šelmy nepohrdnú zdochlinou.
Napriek schopnosti loviť veľkú korisť tak tyrannosaurus zrejme obľuboval aj zdochliny, ako každý veľký predátor, ktoré vďaka citlivému čuchu zacítil na kilometre. Taktika lovu tohto tvora bola iná, než taktika alosaurov. Alosaury sa kvôli pomerne ľahko stavanej lebke snažili útočiť na slabiny. Tyranosaurus však disponoval mimoriadne veľkou silou zahryznutia (podľa odhadov 6 410 až 13 400 N podľa Erickson a kol., čím sa radí medzi živočíchy s najväčšou silou zahryznutia); jediným zahryznutím dokázal aj dvanásťmetrovému edmontosaurovi vytrhnúť z tela veľké kusy mäsa aj s kosťami. Počas lovu tyranosaurovi pomáhal aj dobrý sluch a zrak. Po zabití tyranosaurus obeť zožral skoro celú aj s kosťami, pričom sústa nehltal vcelku, ale (ako vďaka jeho skamenenému trusu vieme), dôkladne ich rozhrýzol.
[úprava] Perie?
Vzhľadom na to, že Tyrannosaurus patril medzi celurosaury (Coelurosauria), predpokladá sa, že aj tyranosaurus disponoval nejakým typom operenia, ktoré je známe už u primitívnych zástupcov tejto skupiny, rovnako ako u primitívnych členov vývojovej línie tyranosaurov (rod Dilong). Pokiaľ perie vyspelým zástupcom Tyrannosauridae druhotne nezaniklo, mohli ním byť pokryté najmä mláďatá, kým nevyrástli. Ako malé zvieratá totiž strácali teplotu oveľa rýchlejšie než dospelé jedince. V priebehu dospievania a zväčšovania telesnej veľkosti o perie prišli, ako dokazujú kožené odltačky šupinatej kože dospelých tyranosauridov z Kanady a Mongolska. Ide v podstate o podobný scenár, ako u slonov alebo veľrýb. Ich predkovia boli osrstení, postupným zväčšovaním telesnej veľkosti však o takmer všetku srsť prišli dokonca aj mláďatá. Ako však dokazuje príklad mamutov, aj veľké tyranosaury žijúce v chladných podmienkach si mohli telesnú pokrývku zachovať do dospelosti.
[úprava] Použitá literatúra
- Erickson, GM a kol. (1996). Bite-Force Estimation for Tyrannosaurus rex from Tooth-Marked Bones. Nature 382: 706–708.
- Lambert, D. (1993). The Ultimate Dinosaur Book. Dorling Kindersley, London. (slovenský preklad: Veľká kniha o dinosauroch, TIMY, Bratislava 1994.)
- Stevens, K.A. (2006). Binocular vision in theropod dinosaurs. Journal of Vertebrate Paleontology 26(June):321-330.
[úprava] Externé odkazy
