Východný Timor

Z Wikipédie

Východotimorská demokratická republika


Vlajka	Znak

Národné motto:
Honra, Pátria e Povo
(Česť, vlasť a ľudia)

Štátna hymna:
Pátria
(Vlasť)

Miestny názov

• dlhý

Repúblika Demokrátika Timor Lorosa'e (tetum.)
República Democrática de Timor-Leste (port.)

• krátky

Timor Lorosa'e (tetum.)
Timor-Leste (port.)

Hlavné mesto

Dili
8°33′ j.š. 125°34′ v.d.

Najväčšie mesto

Dili

Úradné jazyky

tetumčina a portugalčina

Štátne zriadenie

Prezident
Predseda vlády

republika
Xanana Gusmão
José Ramos Horta

Vznik

20. máj 2002

Susedia

Indonézia

Rozloha
• celková
• voda (%)

14 874 km² (154.)
0 km² (0 %)

Počet obyvateľov
• odhad (júl 2005)
• hustota (júl 2005)

947 000 (152.)

63,7 /km² (108.)

HDP
• celkový
• na hlavu (PKS)

2004
370 mil.¹ $ (183.)
400¹ $ (193.)

Index ľudského rozvoja (2003)

0,513 (140.) – stredný

Mena

americký dolár (USD)

Časové pásmo
• Letný čas

(UTC+9)
(UTC+10)

Medzinárodný kód

TLS / TL

Medzinárodná poznávacia značka

Internetová doména

.tl

Smerové telefónne číslo

+670

¹ zdroj: CIA World Factbook

Mapa Východného Timoru

Východný Timor, dlhý tvar Východotimorská demokratická republika, je štát v Juhovýchodnej Ázii.

Oficiálny názov: Republika Východný Timor
Rozloha: 18 845 km2
Obyvateľstvo: : 830 000 obyvateľov
Hlavné mesto: Dílí
Politický systém: prezidentská republika
Prezident: Xanana Gusmão
Úradný jazyk: portugalčina
Iné používané jazyky: indonézčina a angličtina, tetum, mambae, macassae, bunak, baequeno, kemak, atalucu
Mena: USD
Náboženstvá: prevažne kresťanské, hinduizmus a islam
Nezávislosť: 20. máj 2002
HDP sektorov: poľnohospodárstvo (73 %), polosuroviny (5 %), služby ( 22 %)
Export: káva, mramor, santalové drevo, kakao, tabak
Výnos na hlavu: 478 dolárov
Celkový výnos: 344 mil. dolárov
Priemerná dĺžka života: 50 rokov
Detská úmrtnosť: 86/1000 narodených
Ukazovateľ vzdelávania: 48 %
Asfaltované cesty: 3 513 km

[úprava] Dejiny

História Timoru spred 16. storočia je málo známa. Timor obsadili Holanďania a Portugalci, ktorí si ostrov rozdelili na dve časti. Portugalsku pripadla východná časť, čo bolo ratifikované v roku 1904 vzájomnou dohodou. V 60-tych rokoch 20. storočia začali na Timor prenikať prvé správy o oslobodeneckom hnutí portugalských kolónií. Keď sa 25. apríla 1974 v Portugalsku začala revolúcia, Timorčania založili niekoľko strán, ktoré intenzívnejšie bojovali za nezávislosť Timoru. Hnutie za nezávislosť Timoru FRETILIN vyhlásilo 28. novembra 1975 Timor za nezávislý štát, čo akceptovali len niektoré z bývalých kolónií Portugalska.

Krátko nato bol Timor (7. 12. 1975) násilne obsadený indonézskou armádou a 15. 7. 1976 pripojený k Indonézii.

Udelenie Nobelovej ceny mieru opozičnému vodcovi José Ramosovi Hortovi a katolíckemu biskupovi Carlosovi Belovi obrátilo pozornosť svetovej verejnosti na ostrov, ktorý bol anektovaný Indonéziou. Januárové rozhovory v roku 1995 medzi Indonéziou a Portugalskom o štatúte Východného Timoru sa skončili bezvýsledne.

Oslobodenecký boj proti anexii vtedajšej portugalskej kolónie, ktorú neuznala ani OSN, si vyžiadal do roku 1997 asi 250 000 obetí z radov obyvateľstva Východného Timoru. Krajina bola 23 rokov vo vojnovom stave a sužovaná brutálnym útlakom. Na Timore má silnú pozíciu katolícka cirkev na čele s biskupom Carlosom Belom, vodcom národneho oslobodeneckého hnutia Timor Leste Independente (FRETELIN) José A. X. Gusmaom a Jose Ramosom Hortom. V roku 1999 Indonézia konečne vyhlásila referendum, v ktorom sa väčšina obyvateľov vyslovila za nezávislosť.

Dňa 25. decembra OSN vytvorila štáb UNTAET, aby pomohla premene krajiny na demokratický režim. V auguste 2001 sa uskutočnili prvé slobodné voľby, ktoré boli významným krokom k nastoleniu demokratického režimu v krajine. 20. mája 2002 bol Východný Timor vyhlásený za demokratický štát.

[úprava] Ekonomika

Hlavnými ekonomickými produktmi Východného Timoru sú kukurica, guma, káva, santalové drevo, ošípané, a iné. V mori sa nachádza ropa, ktorej ťažba sa z roka na rok zvyšuje. Pôda je vhodná na pestovanie kávy, kokosov, kukurice, tabaku, ryže, avokáda, bavlny, manioku, sladkých zemiakov, cukrovej trstiny, marakuje, manga, ananásov, papáje, banánov, zemiakov, pomarančov, grepov a iných citrusov, fíg, melónov, tekvice a pod. Lesy oplývajú výskytom santalového a ebenového dreva, chlebovníkových stromov, bambusov a eukalyptov, ako aj mnohých iných drevín, ktorých pestrosť je skutočne obdivuhodná. Napriek tomu, že krajina je malá, má veľmi bohaté prírodné zdroje. Celková ťažba nafty predstavuje zhruba 20. miesto na svete. Krajina vlastní veľké zásoby zemného plynu. Priemysel sa orientuje na spracovanie bavlny, cukru, a soli, a tiež hutníctvo. Hlavnými vývoznými produktmi sú alkohol, ryža, portugalské vína, výrobky z kovov, santalové a iné drevo, kakao a tabak. Slabá je dopravná infraštruktúra, neexistuje železnica, ani diaľnice, nedostatočne udržiavané sú cesty, na ktorých hlavným dopravným prostriedkom sú vozy a bričky ťahané zvieratami. Nedávno bola v hlavnom meste Dílí vybudovaná prvá asfaltová komunikácia pre automobily. Z komunikačných technológií funguje telegraf a rádiotelegrafické zariadenie v Dílí a Baucau.

[úprava] Tajná zbraň Timorčanov

Z histórie vyplýva, že portugalský jazyk bol používaný častejšie ako iné domorodé jazyky. Keď sa Indonézia zmocnila tejto krajiny, ľudia v ťažkých časoch prišli na to, že práve jazyk je silnou zbraňou, ktorá im slúžila ako tajný dorozumievací prostriedok. Zo strategických dôvodov ho teda používali v maximálnej miere, pričom sa aj takto snažili upozorniť svet na politické dianie v krajine. Ľud Timoru sa preto aj v období po vyhlásení nezávislosti opätovne rozhodol pre portugalčinu ako úradného jazyka, nakoľko je tradične hlboko zaužívaným a patrí tiež k hlavným kultúrnym znakom krajiny. Takto sa Východný Timor prihlásil ako ôsma krajina do rodiny oficiálne portugalsky hovoriacich krajín.