Viačeslav Michajlovič Molotov

Z Wikipédie

Viačeslav Michajlovič Molotov
sovietsky politik a diplomat
Narodenie	9. marec 1890 osada Kukurka, Rusko
Úmrtie	8. november 1986 Moskva, Sovietsky zväz
Pozri aj Biografický portál

Viačeslav Michajlovič Molotov (po rusky: Вячесла́в Миха́йлович Мо́лотов), vlastným menom Viačeslav Michajlovič Skriabin (po rusky: Скрябин) (*9. marec 1890, osada Kukurka, Vjatská gubernia — †8. november 1986, Moskva) bol politik a sovietsky štátnik a diplomat.

[úprava] Život

Viačeslav Skriabin sa narodil v osade Kukurka vo Vjatskej gubernii v cárskom Rusku. Jeho otec Michail Prochorovič Skriabin bol vedúci obchodu, jeho matka Anna Jakovlevovna rodená Nebogatikova pochádzala z významenej kupeckej rodiny. Mal 10 súrodencov, z ktorých traja zomreli ešte v detstve. Ako školák hrával na husliach a písal básne. Od roku 1902 podobne ako jeho starší bratia navštevoval do roku 1908 Prvé Kazaňské reálne gymnázium. V štúdiu pokračoval na Petrohradskom politechnickom inštitúte, kde však absolvoval iba dva semestre. Už roku 1906 vstúpil do boľševickej strany. V roku 1915 bol poslaný do vyhnanstva do mesta Irkutsk. V tej istej dobe začal používať stranícky pseudonym Molotov. Čoskoro po návrate z vyhnanstva obsadil významné stranícke posty v Petrohrade. Bol zástancom ozbrojeného povstania proti cárovi. Počas októbrovej revolúcie bol členom Petrohradskej Vojensko revolučnej rady. Bol blízkym spolupracovníkom Georgija Jevsejeviča Zinovieva. Neskôr znovu obsadil rôzne stranícke posty v Povolží, Nižnom Novgorode a Ukrajine. V roku 1919 vydal pod pseudonymom Molotov politickú brožúru Ako sa robotníci učia budovať svoje hospodárstvo.

V rokoch 1920 až 1921 člen ústredného výboru Komunistickej strany Ukrajiny a od r. 1921 do 1930 zároveň aj člen ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Následne vykonával vysoké štátne funkcie, vrátane predsedu výboru ľudových komisárov, čo sa rovnalo funkcii predsedu vlády. V rokoch 1939 až 1949 a neskôr v rokoch 1953 až 1957 minister zahraničných vecí Sovietskeho zväzu. V auguste 1939 podpísal spolu s Joachimom von Ribbentropom pakt o neútočení medzi ZSSR a Nemeckom, ktorého tajným dodatkom bol dohoda o napadnutí Poľska. Patril medzi blízkych spolupracovníkov J.V. Stalina. Bol jedným z najzanietenejších predstaviteľov čistiek a politických represí v 30. a 50. rokoch. Ako prvý oficiálny predstaviteľ ZSSR naobed 22. júna 1941 oznámil v sovietskom rozhlase, že krajinu napadlo nacistické Nemecko. V roku 1957 vystúpil spolu s L.M. Kaganovičom, G.M. Malenkovom a ďalšími proti politickému kurzu nastolenému N.S. Chruščovom. To ho stálo politické funkcie v prezídiu Komunistickej strany. V rokoch 1957 až 1962 sa venoval diplomatickej činnosti. Zomrel v Moskve.