Che Guevara
Z Wikipédie
Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna | |
---|---|
marxistický revolucionár, vodca kubánskych partizánskych jednotiek | |
Narodenie | 14. jún, 1928 Rosario, Argentína |
Úmrtie | 9. október, 1967 La Higuera, Bolívia |
Pozri aj Biografický portál |
Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna (* 14. jún 1928, Rosario – † 9. október 1967, La Higuera), všeobecne známy ako Che Guevara (vyslov: če gevarrra) bol marxistický revolucionár, vodca kubánskych partizánskych jednotiek.
Obsah |
[úprava] Životopis
[úprava] Detstvo a mladosť
Ernesto Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu. Keď mal Ernesto 2 roky, ochorel na astmu. Čítal Freuda, Pabla Nerudu, francúzsku literatúru a neskôr Marxa a Engelsa. V roku 1947 začal študovať medicínu na univerzite v Buenos Aires. Veľa cestoval, v roku 1951 spolu s priateľom podnikol 10 mesiacov trvajúcu cestu po Južnej Amerike. V Peru navštívil slávne Macchu Picchu a istý čas pracovali aj v útulku pre malomocných v San Pablo. Neskôr odcestovali do Kolumbie (práve tam vrcholila občianska vojna), krátko nato sa rozlúčili a Ernesto sa dostal na mesiac do Miami na Floride. Zdá sa, že práve tu sa začali formovať jeho protiamerické postoje. V marci 1953 úspešne promoval na univerzite. Napriek ponuke pracovať na univerzite odišiel do Bolívie, Peru a Venezuely a začiatkom januára 1954 prišiel do Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou Hildou Gadeovou. V septembri 1954 Guevara odišiel z Guatemaly do Mexika, ktoré bolo v tomto období strediskom ľavicových radikálov. Pracoval tam ako lekár.
[úprava] Kuba
Práve v Mexiku sa Ernesto Guevara zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom, ktorý sa uchýlil do Mexika po neúspešnom puči v júli 1953. Dňa 25. novembra 1956 odplávala skupina 82 mužov na jachte Granma na Kubu. Vylodili sa 2. decembra neďaleko pláže Los Coloradas. Malá jednotka mužov spolu s Guevarom a Castrom zaútočila 17. januára 1957 na vojenskú hliadku v La Plate. Bolo to ich prvé víťazstvo. Guevara sa stal veliteľom 4. kolóny. Niekedy v tomto období sa ujala prezývka Che, čo znamená v argentínskej hovorovej reči zvolanie v zmysle hej, prípadne človeče. Koncom roka 1958 zaútočil Che na mestá Guayos a Cabayguán a napriek niekoľkonásobnej presile ich v priebehu 48 hodín dobyl. Spomedzi povstaleckých veliteľov bol Che najagresívnejší a najúspešnejší. Jeho jednotky dobyli 1. januára 1959 150-tisícové mesto Santa Clara. Na druhý deň, 2. januára vstúpilo do Havany revolučné vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda kapitulovala. 13. februára bol Ernesto Che Guevara vymenovaný za prezidenta Národnej kubánskej banky a v roku 1961 za ministra priemyslu. Guevara sa 22. mája 1959 rozviedol a ešte ten istý rok sa oženil s Alediou Marchou.
[úprava] Bolívia
V roku 1965 odišiel Che spolu so 120 dobrovoľníkmi do Belgického Konga, kde sa pokúsil zmeniť miestne povstanie v komunistickú revolúciu. Už v októbri 1966 odišiel do Bolívie s falošným pasom. Vznikla tu nová partizánska skupina. Guevarova predstava o komunistickej revolúcii sa ani v Bolívii nenapĺňala. Bolívijské vládne jednotky ich obkľúčili 8. októbra v rokline. Po krátkej prestrelke sa povstalci vzdali. Zajatého Guevaru na druhý deň, 9. októbra 1967 zastrelili.
Guevarove ostatky boli nájdené v roku 1977 neďaleko Vallegrande a vrátené na Kubu. Ako politik Che Guevara zlyhal na celej čiare. Jeho hlavný problém bol ale v tom, že sa dostal do politickej izolácie. Na druhej strane je nepopierateľným faktom, že Che Guevara bojoval nie pre osobný prospech, ale pre ideály o sociálnej rovnosti, ktorým dozaista veril.
[úprava] Externé odkazy
- SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok
Hlavné udalosti (1945–1961) | Hlavné udalosti (1962–1991) | Špecifické články | Hlavní účastníci | Ďalšie dôležité osoby |
---|---|---|---|---|
Všeobecná chronológia:
40. roky:
50. roky:
60. roky:
|
60. roky (pokračovanie):
70. roky:
80. roky:
90. roky: Súčasné konflikty: |
|
Politickí lídri:
|
Politickí lídri:
|