Che Guevara

Z Wikipédie

Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna
marxistický revolucionár, vodca kubánskych partizánskych jednotiek
Narodenie	14. jún, 1928 Rosario, Argentína
Úmrtie	9. október, 1967 La Higuera, Bolívia
Pozri aj Biografický portál

Dr. Ernesto Rafael Guevara de la Serna (* 14. jún 1928, Rosario – † 9. október 1967, La Higuera), všeobecne známy ako Che Guevara (vyslov: če gevarrra) bol marxistický revolucionár, vodca kubánskych partizánskych jednotiek.

[úprava] Životopis

[úprava] Detstvo a mladosť

Ernesto Guevara de la Serna sa narodil 14. júna 1928 v argentínskom Rosariu. Keď mal Ernesto 2 roky, ochorel na astmu. Čítal Freuda, Pabla Nerudu, francúzsku literatúru a neskôr Marxa a Engelsa. V roku 1947 začal študovať medicínu na univerzite v Buenos Aires. Veľa cestoval, v roku 1951 spolu s priateľom podnikol 10 mesiacov trvajúcu cestu po Južnej Amerike. V Peru navštívil slávne Macchu Picchu a istý čas pracovali aj v útulku pre malomocných v San Pablo. Neskôr odcestovali do Kolumbie (práve tam vrcholila občianska vojna), krátko nato sa rozlúčili a Ernesto sa dostal na mesiac do Miami na Floride. Zdá sa, že práve tu sa začali formovať jeho protiamerické postoje. V marci 1953 úspešne promoval na univerzite. Napriek ponuke pracovať na univerzite odišiel do Bolívie, Peru a Venezuely a začiatkom januára 1954 prišiel do Guatemaly, kde sa zoznámil so svojou prvou manželkou Hildou Gadeovou. V septembri 1954 Guevara odišiel z Guatemaly do Mexika, ktoré bolo v tomto období strediskom ľavicových radikálov. Pracoval tam ako lekár.

[úprava] Kuba

Práve v Mexiku sa Ernesto Guevara zoznámil s kubánskym emigrantom Fidelom Castrom, ktorý sa uchýlil do Mexika po neúspešnom puči v júli 1953. Dňa 25. novembra 1956 odplávala skupina 82 mužov na jachte Granma na Kubu. Vylodili sa 2. decembra neďaleko pláže Los Coloradas. Malá jednotka mužov spolu s Guevarom a Castrom zaútočila 17. januára 1957 na vojenskú hliadku v La Plate. Bolo to ich prvé víťazstvo. Guevara sa stal veliteľom 4. kolóny. Niekedy v tomto období sa ujala prezývka Che, čo znamená v argentínskej hovorovej reči zvolanie v zmysle hej, prípadne človeče. Koncom roka 1958 zaútočil Che na mestá Guayos a Cabayguán a napriek niekoľkonásobnej presile ich v priebehu 48 hodín dobyl. Spomedzi povstaleckých veliteľov bol Che najagresívnejší a najúspešnejší. Jeho jednotky dobyli 1. januára 1959 150-tisícové mesto Santa Clara. Na druhý deň, 2. januára vstúpilo do Havany revolučné vojsko Ernesta Che Guevaru a kubánska armáda kapitulovala. 13. februára bol Ernesto Che Guevara vymenovaný za prezidenta Národnej kubánskej banky a v roku 1961 za ministra priemyslu. Guevara sa 22. mája 1959 rozviedol a ešte ten istý rok sa oženil s Alediou Marchou.

[úprava] Bolívia

V roku 1965 odišiel Che spolu so 120 dobrovoľníkmi do Belgického Konga, kde sa pokúsil zmeniť miestne povstanie v komunistickú revolúciu. Už v októbri 1966 odišiel do Bolívie s falošným pasom. Vznikla tu nová partizánska skupina. Guevarova predstava o komunistickej revolúcii sa ani v Bolívii nenapĺňala. Bolívijské vládne jednotky ich obkľúčili 8. októbra v rokline. Po krátkej prestrelke sa povstalci vzdali. Zajatého Guevaru na druhý deň, 9. októbra 1967 zastrelili.

Guevarove ostatky boli nájdené v roku 1977 neďaleko Vallegrande a vrátené na Kubu. Ako politik Che Guevara zlyhal na celej čiare. Jeho hlavný problém bol ale v tom, že sa dostal do politickej izolácie. Na druhej strane je nepopierateľným faktom, že Che Guevara bojoval nie pre osobný prospech, ale pre ideály o sociálnej rovnosti, ktorým dozaista veril.