Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Friûl - Vichipedie

Friûl

De Vichipedie, la enciclopedie libare dute in marilenghe.

Bandiere storiche dal Friûl
Bandiere storiche dal Friûl

Il Friûl al è une regjon storiche de Italie nord orientâl, che al dì di vuê e je comprendude inte regjon Friûl-Vignesie Julie. Inte epochis stadis, i siei confins a jerin plui grancj, ma cumò in gjenar al è delimitât de Alps Cjargnelis a nord-est, a est de Alps Juliis e de prins cuei dal Cjars, a ovest dal Tiliment e de Livence. Chest teritori al è dividût tra lis provinciis di Udin, Gurize e Pordenon, Vignesie e Belun (dome il comun di Sapade).

Il Friûl al à une sô proprie lenghe e culture. Tant che regjion di confin tai secui passâts e je stade ocupade di tancj altris popui europeans, come che al è sucedût che par dusinte agns la sô int e je lade pal mont a vore. In dì di vuê la cuestion de lenghe e je une des plui impuartantis pe stesse vite de sô culture. Come che ancje la sô storie e je pal plui dismenteade se o cjalin nome ai libris di storie che si viodin par talian.

Indis

[cambie] Storie

[cambie] Lis origjinis

La preistorie e je leade plui o mancul a chê de alte Italie, invezit cirche tal 400 a.C. si à il prin acjadiment che al segnarà la storie de tiere: la vignude dai Celts o Gjai Cjargnei. Si trate di popui des monts che nol è ben ciert di dulà che a fossin vignûts. De lôr organizazion politiche e civîl si sa pôc, ma nus àn lassât cualchi testemoneance: bronzins, cualchi monede cjatade in Plan da Vincule (Cjargne), l'ipogjeu celtic di Cividât, i sufìs dai paîs in -acco e -icco e diviersis peraulis come bâr (di barros) broili (di brogilus) grave (di grava) e altris. I Celts a ocuparin lis zonis montuosis dal Friûl, in mût particolâr la Cjargne, che di lôr e cjape il non (Plinio il Vieli clame il teritori abitât dai Gjai Cjargnei Carnorum Regio). Cuant c'al vignive il frêt unviêr, i Gjai Cjargnei a levin jù te pedemontane cun lis lôr bestiis. La prime date storiche de vignude dai Cjargnei e si à tal 186 a.C. cuant che cirche 50.000 di lôr fra oms, feminis e fruts, vignûts jù in planure a fondarin insomp un cuel une vile clamade Akilejia

[cambie] I romans

Tal 181 a.C. i romans, che a si devin pinsîrs pe grande espansion di chest popul, cuntun grant esercit a sdrumarin la vile, e a ributarin i cjargnei tra lis monts, fondant te Basse une lôr citât che clamarin par l'apont Aquilee. A Aquilee a cjaparin pît dutis lis ativitâts agriculis e artesanâls e la int dal lûc e jentrà a fâ part dal sisteme ministratîf roman. Al nassè il puart di Grau comunicant cun Aquilee e culì e forin metûts la dogane, i magazens, la centrâl di smistament de produzion (soredut vin, vueli, pomis) pal forest e pal dulintor. Si faserin sù grandis stradis di comunicazion viers il centri Italie, il Noric e la Carniule. Lis tieris a forin dividudis cun la centuriazion e dadis in proprietât aes fameis dai soldâts di Rome. Simpri in chest periodi, a vegnivin fondâts e po rinfuarçâts Julium Carnicum (ven a stâi Zui) e Forum Julii (ven a stâi Cividât) come basis militârs. In epoche imperiâl Aquilee e deventarà metropoli e capitâl de X regio Venetia et Histria.

[cambie] Di Atile ai Langobarts

Tal 452, cuant che l'imperi roman al jere in plene crisi, al vignì de Panonie Atile che cui siei barbars al fiscà Aquilee che e pierdè gran part da la sô impuartance. Dopo altris invasions di bande di plui popui, tal 489 al rivà Teodorì cul sô esercit di Ostrogots che a restarin in Friûl (e in Italie) par cincuante agns. Tal 568, passant par il pas dal Predil, a rivarin i Langobarts vuidâts di Alboino, che a faserin di Cividât cjâflûc dal Ducât dal Friûl; il patriarcje Paulin I al fuì a Grau puartant cun se i tesaurs de glesie aquileiese. Dopo la conversion dai langobarts al cristianesim e la pâs cun Paulin I la sede dal patriarcjât e fo spostade prime a Cormons e po a Cividât; in chest periodi la citadine logade lunc il Nadison e deventà il plui grant centri dal Friûl, soplantant definitivamentri Aquilee. Grau, però, e restà sot de influence dai Bizantins e dal pape di Rome. Vuê i langobarts a vegnin considerâts di tant di lôr i prins furlans, par il fat che il lôr teritori al comprendeve i cuatri municipis furlans e la la lôr linie di difese e jere plui o mancul chê segne i confins dal Friûl atuâl. Clamât dal pape di Rome, che al viodeve in chest popul une minace par il sô podê temporâl, tal 776 a rivarin in Italie i Francs di Carli, che a terminarin i doi secui di dominazion langobarde e si fermarin te nestre regjon par cent agns. Tra il 899 e il 952 i Ongjars cun lis lôr invasions a dispopolarin il Friûl, mentri planc a plan e scomençà a cjapâ pît la sovranitât religjose e politiche dai patriarcjis.

[cambie] Dal Stât patriarcjâl ae Republiche di Vignesie

Ai 3 di Avrîl dal 1077 l'imperadôr Indrì IV al concedè in ministrazion feudatarie il Friûl al patriarcje di Aquilee Sigeart; e nassè la Patrie dal Friûl. Il Stât Patriarcjâl al fo governât prime di vescui ghibelins, todescs, e po di vescui vuelfs, talians e al durà par 343 agns fin al 1420, cuant che la Republiche di Vignesie e invadè il Friûl cussì di fasi un teritori cussinèt tra Vignesie e l'Imperi. A governâ il Friûl al jere la figure dal lûctenent venit, che al cjapà possès tal Cjistiel di Udin, lassant al patriarcje dome il podê religjôs e la rendite des vilis di Aquilee, Sant Denêl e Sant Vît. Intant, tal 1500, al murì cence fiolance l'ultin cont di Gurize, Lenart, e cussì la contee di Gurize e Gardiscje e fo invadude dai austriacs; di chest moment il Friûl al restarà dividût in doi: ae çampe dal Judri sot la gjurisdizion di Vignesie, di chê altre bande sot chê dai Asburc.

[cambie] La vignude di Napoleon

Lis concuistis napoleonichis a segnarin la fin de Serenisime; daspò di vê batût l'Austrie Napoleon al ocupà il Friûl, ma dopo dome sîs mês lu cedè une altre volte ai Asburc cul tratât di Cjampfuarmit. Tal 1805 parò la Piçule Patrie e passà di gnûf ai francês, ch'a puartarin diviarsis riformis socialis. Cuant che Napoleon al fo batût, il Friûl Ocidentâl al passà a fâ part dal Lombart-Venit, chel Orientâl al restà sot il domini diret da l'Austrie.

[cambie] L'Italie

Ancje in Friûl, tant che in ducj i teritoris talians ancjemò in man dai austriacs, a nasserin moviments irredentiscj ch'a puartarin diviersis voltis a ribelions cuintri i parons austriacs. Il fat plui nomenât a chest proposit al fo tal 1864 il tentatîf di insurezion vuidât di Antonio Andreuzzi. Cul 1866, dopo la tiarce vuere di indipendence, il Friûl Ocidentâl al jentrà a fâ part dal Ream di Italie.

[cambie] Cjale ancje

Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com