Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Lenghe furlane - Vichipedie

Lenghe furlane

De Vichipedie, la enciclopedie libare dute in marilenghe.

Furlan (-)
Pronuncie native: [fur'laŋ]
Altris denominazions: Marilenghe
Fevelât in: Italie
Regjon: Friûl Vignesie Julie, Venit
Fevelants: 600.000
Posizion: no tra lis 100 plui feveladis
Classificazion gjenetiche:  Indoeruopeane

  Italiche
   Romanze
    Retoromanze
     Furlan

Stât ufiziâl
Lenghe ufiziâl di: Scognossût dal Stât talian cule (Leç 482/1999) come lenghe minorizade
Regolât di: Osservatori Regjonâl de Lenghe e de Culture Furlanis
Dulà che e je fevelade la lenghe
Codiçs de lenghe
ISO 639-1
ISO 639-2 fur
SIL FRL
cjale ancje: Lenghe

Il furlan (friulano par talian, friaulisch/friulanisch par todesc, Friulian par inglês, furlanščina par sloven) e je une lenghe romanze de famee des lenghis retichis, che e je fevelade soredut intal Friûl, ma ancje vie pal mont. Cualchi volte al ven clamât Ladin orientâl, parcè che al à diviers ponts in comun cul ladin, ma si è svilupât in un altri mût cul passâ dal timp, sot de influence des lenghis ator dal Friûl (talian, todesc, sloven, dialets venits).

Indis

[cambie] La storie

La trasformazion dal latin al furlan si madurìs probabilmentri tal periodi che al va dal VI al X secul, in maniere compagne a la formazion des altris lenghis romanzis.

Il prin document che al fevele di un latin une vore diferent doprât a Aquilee al è adiriture dal IV secul. Tal Liber de viris illustribus di Sant Gjerolam (libri dai oms innomenâts) si conte, pe prime volte inte penisule taliane, che il vescul di Aquilee Fortunazian al veve scrit une predicje sui vanzelis doprant il rustico locâl, ven a stâi che par jessi sigûr di fâsi capì al veve scugnût scrivi in un latin une vore diferent di chel classic. Lis primis formis di furlan veri e propit a nassin probabilmentri ator dal an 1000. Un anonim cronist in viaç pal Friûl tal XIII secul al conte che:

Il Friûl e je une provincie di par se diferente di chês altris nomenadis (al vignive de Italie), parcè che al à une lenghe che no je Latin, nol è Slâf e nancje Todesc, ma je une lenghe sô, compagne di nissune altre des talianis. Purpûr e à de lenghe latine di plui di cualsisei altre des lenghis convicinis. (Dal Codis Vatican Palatin num. 965 sec XIII-XIV)

Par vê i prins esemplis di leterature o vin di spietâ fin tal Tresinte, cuant che e scomence la poetiche dal "Piruç myo doç inculurit" e altris oparis di gjenar amorôs. In te sô opere "De vulgari eloquentia I, 11" Dante Alighieri, descrivint lis varis lenghis de Italie al puarte come esempli dal furlan la espression ‘Ce fastu?’. Intal XVI secul, il poete Ermes di Colorêt e altris a crearin lavôrs dulà che ancje la vite di ogni dì no ven trascurade. Il XIX secul al è un periodi che al viôt la creazion di une vore di poesie e prose; i autôrs plui famôs a son Pieri Çorut (il sô capolavôr e je "Plovisine") e Catarine Percude, che e à mostrât il mont rurâl dal Friûl di chê volte. De fin dal 1800 al è ancje il prin vocabolari furlan, mitût dongje dal abât Jacopo Pirona. Intal XX secul il furlan al sameave destinât a sparî in pôc timp; invezit, lis personis che fevelin furlan a son diminuidis une vore, ma la lenghe e je ancjemò vive e ven doprade in tantis areis. Un grant lavôr al è stât fat di Graziadio Isaia Ascoli, un famôs linguist che al à judât la difese de lenghe; si scugne ancje ricuardâ la figure di Pier Paolo Pasolini, che al à scrit un grum di poesiis par furlan e al à dât une man su la cuistion de forme standard dal furlan.

[cambie] Dulà che si fevele par furlan

Il furlan, secont lis ultimis stimis, al è fevelât di plui o mancul 600.000 personis intal Friûl storic, e in particulâr intes pronvinciis di Gurize, Pordenon, Udin e tal mandament di Puart in Provincie di Vignesie. Ca sot e je la liste complete dai comuns:

[cambie] Ator pal mont

Il furlan al ven fevelât ancje in une vore di paîs, che a son stâts mete di emigrazion fin ai agns ’60; lis comunitâts plui grandis di emigrants furlans si lis cjate in Canade, Australie, Argjentine, Brasîl, Stâts Unîts di Americhe, Sudafriche e Belgjoe Francie. In tancj puescj e je ancjemò impuartant l’azion dai Fogolârs furlans, che a cirin di mantignî un contat cul Friûl e cu la sô lenghe.

[cambie] Cjale ancje


Bandiere furlane La lenghe furlane (marilenghe) Bandiere furlane

Gramatiche | Alfabet | Storie | Lessic furlan | Toponims
Lis variants dal furlan: Furlan standard | Furlan centrâl | Furlan de Cjargne | Furlan gurizan | Furlan concuardiês
La grafie: Grafie uficiâl | Grafie de filologjiche | Grafie Faggin-Nazzi
Leterature furlane | Teatri furlan | Cine furlan
Personaçs: Jacopo Pirona | Josef Marchet | Pieri Çorut


Bandiere furlane Lis Lenghis dal Friûl Bandiere furlane

Lenghe furlane
Dialets slovens dal Friûl: Resian | Nadisonian | Zelian | Dialet de Tor (Po našin)
Dialets todescs dal Friûl: Sauran | Timavês | Sapadin
Dialets venits dal Friûl: Dialet udinês | Dialet graisan | Dialet venit di Pordenon | Dialet maranês | Bisiac


Minoranzis linguistichis storichis ricognossudis de Republiche Taliane - (Leç 482/99)
Albanês | Catalan | Cravuat | Francês | Francoprovençâl | Furlan | Grêc | Ladin | Ocitan | Sardegnûl | Sloven | Todesc
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com