Dinosaury
Z Wikipédie
Dinosaury | ||||||||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() Stegosaurus |
||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||
Vedecký názov | ||||||||||||||||||||
Dinosauria Owen, 1842 |
||||||||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto Älánku |
Dinosaury (Dinosauria) je nadrad plazov rôznej veľkosti, ktorà predstavovali pred 200 až 65 miliónmi rokov (teda poÄas takmer celých druhohôr) dominantné suchozemské stavovce.
Obsah[skryť] |
[úprava] Vlastnosti
Napriek enormnej rôznorodosti je nadrad charakterizovaný naprÃklad týmito anatomickými znakmi: absencia postfrontálnych kostÃ, takmer alebo úplne otvorené acetabulum a bedrová jamka s dutinou. Podľa niektorých odbornÃkov vÅ¡ak mohli poniektoré znaky vzniknúť až druhotne ako prispôsobenie dvojnohej chôdzi. Medzi ÄalÅ¡ie znaky dinosaurov patria naprÃklad zuby, ktoré sa im vymieňali po celý život (pokiaľ zuby druhotne nestratili).
Napriek skutoÄnosti, že dinosaury bývajú tradiÄne ponÃmané ako plazy, kam z vývojového hľadiska aj patria, disponovali mnohými pre plazy netypickými znakmi. Ich nohy totiž netrÄali do strán, ale boli umiestnené pod telom ako u dneÅ¡ných cicavcov a vtákov, Äo je energeticky oveľa výhodnejÅ¡ie. VÅ¡etky dostupné dôkazy tiež svedÄia o aktÃvnom a nezriedka vysoko organizovanom spôsobe života. Plazie ponÃmanie dinosaurov narúšajú aj stále ÄalÅ¡ie a ÄalÅ¡ie nálezy operených dinosaurov.
[úprava] Systematika
Dinosaury sa patria spolu s pterosaurami, krokodÃlmi a „tekodontami“ do skupiny Archosauria, Äo boli vyspelé diapsidné plazy (mali teda dva spánkové otvory). Dinosaury a pterosaury boli pravdepodobne blÃzko prÃbuzné a vytvárali skupinu Ornithodira.
Nadrad Dinosauria sa delà sa na dve hlavné podskupiny (rady) - Saurischia a Ornithischia. Ornithischia je charakterizovaná predentárnou kosÅ¥ou na sánke a panvou, ktorá pripomÃnala panvu vtákov (odtiaľ pochádza vžitý názov - vtákopanvé dinosaury). Typickými znakmi Saurischia sú predĺžený druhý prst predných konÄatÃn, tendencia k predlžovaniu krku a lonová kosÅ¥ smerujúca dopredu (u niektorých vyspelých foriem Äasto druhotne modifikovaná). Zástupcovia tejto skupiny mali pôvodne chytavé predné konÄatiny.
Takto vyzerá zjednoduÅ¡ená systematika dinosaurov (odvodená od [1] a upravená podľa nových Å¡túdiÃ):
[úprava] Rad Saurischia

- †ČeľaÄ Herrerasauridae
- Podrad Theropoda
- †NadÄeľaÄ Coelophysoidea
- †Infrarad Ceratosauria
- †ČeľaÄ Elaphrosauridae
- †ČeľaÄ Ceratosauridae
- †ČeľaÄ Noasauridae
- †ČeľaÄ Abelisauridae
- (skupina) Tetanurae
- †NadÄeľaÄ Spinosauroidea (=Megalosauroidea)
- †ČeľaÄ Megalosauridae
- †ČeľaÄ Spinosauridae
- †Infrarad Carnosauria
- †NadÄeľaÄ Allosauroidea
- †ČeľaÄ Allosauridae
- †ČeľaÄ Carcharodontosauridae
- †ČeľaÄ Sinraptoridae
- †NadÄeľaÄ Allosauroidea
- Infrarad Coelurosauria
- †ČeľaÄ Compsognathidae
- †NadÄeľaÄ Tyrannosauroidea
- †NadÄeľaÄ Ornithomimosauria
- †ČeľaÄ Alvarezsauridae
- †ČeľaÄ Ornithomimidae
- (skupina) Maniraptora
- †(Skupina) Oviraptorosauria
- †ČeľaÄ Avimimidae
- †ČeľaÄ Caudipteridae
- †NadÄeľaÄ Caenagnathoidea
- †ČeľaÄ Oviraptoridae
- †ČeľaÄ Caenagnathidae
- †(Skupina) Therizinosauria
-
- †ČeľaÄ Alxasauridae
- †ČeľaÄ Therizinosauridae
-
- †(Skupina) Deinonychosauria
- †ČeľaÄ Troodontidae
- †ČeľaÄ Dromaeosauridae
- †?ÄŒeľaÄ Scansoriopterygidae
- Trieda Aves (vtáky)
- †(Skupina) Oviraptorosauria
- †NadÄeľaÄ Spinosauroidea (=Megalosauroidea)
- †Podrad Sauropodomorpha
- †Thecodontosaurus
- †Infrarad Prosauropoda
- †ČeľaÄ Plateosauridae
- †ČeľaÄ Massospondylidae
- †Infrarad Sauropoda
- †ČeľaÄ Vulcanodontidae
- †ČeľaÄ Omeisauridae
- †(skupina) Neosauropoda
- †ČeľaÄ Cetiosauridae
- †NadÄeľaÄ Diplodocoidea
- †ČeľaÄ Dicreaosauridae
- †ČeľaÄ Diplodocidae
- †ČeľaÄ Rebbachisauridae
- †NadÄeľaÄ Macronaria
- †ČeľaÄ Camarasauridae
- †ČeľaÄ Brachiosauridae
- †ČeľaÄ Euhelopodidae
- †(Skupina) Titanosauria
- †ČeľaÄ Saltasauridae
- †ČeľaÄ Nemegtosauridae
[úprava] †Rad Ornithischia

- †ČeľaÄ Pisanosauridae
- †ČeľaÄ Fabrosauridae
- †Podrad Thyreophora
- †ČeľaÄ Scelidosauridae
- †Infrarad Stegosauria
- †ČeľaÄ Huayangosauridae
- †ČeľaÄ Stegosauridae
- †Infrarad Ankylosauria
- †ČeľaÄ Nodosauridae
- †ČeľaÄ Ankylosauridae
- †(skupina) Cerapoda
- †Podrad Ornithopoda
- †ČeľaÄ Hypsilophodontidae
- †Infrarad Iguanodontia
- †ČeľaÄ Rhabdodontidae
- †ČeľaÄ Dryosauridae
- †ČeľaÄ Camptosauridae
- †ČeľaÄ Iguanodontidae
- †ČeľaÄ Hadrosauridae
- †Podrad Marginocephalia
- †ČeľaÄ Heterodontosauridae
- †Infrarad Pachycephalosauria
- †ČeľaÄ Homalocephalidae
- †ČeľaÄ Pachycephalosauridae
- †Infrarad Ceratopsia
- †ČeľaÄ Psittacosauridae
- †(skupina) Neoceratopsia
- †ČeľaÄ Leptoceratopsidae
- †ČeľaÄ Bagaceratopsidae
- †ČeľaÄ Protoceratopsidae
- †ČeľaÄ Ceratopsidae
- †Podrad Ornithopoda
[úprava] Vznik a ranné obdobie dinosaurov
Priami predkovia dinosaurov (už radenà do skupiny Dinosauromorpha) sa objavili pred približne 235 miliónmi rokov, teda koncom stredného triasu, ako ÄalÅ¡ia skupina tzv. archosaurov (Archosauria). V tomto Äase mali eÅ¡te Äaleko od dominancie - pevnine vládli až 6 m dlhé krokodÃlom podobné tvory zo skupiny Crurotarsi, hojné boli tiež hrochom podobné rynchosaury a dicynodonty. Predkovia dinosaurov boli nepatrnÃ; vÅ¡etko to boli malé a jemne stavané dravé zvieratá, trochu evokujúce dlhonohé jaÅ¡terice, avÅ¡ak so zadnými konÄatinami oveľa dlhÅ¡Ãmi než predné. Medzi tieto zvieratá patril naprÃklad nieÄo vyÅ¡e 50 cm dlhý Marasuchus.
Pred 229 miliónmi rokov už žili prvotnà zástupcovia hlavných podskupÃn dinosaurov - dravých teropodov (Theropoda), dlhokrkých dinosaurov (Sauropodomorpha) a „vtákopanvých“ dinosaurov (Ornithischia). Rozmnožili sa najmä dravé dinosaury, ktoré veľkosÅ¥ou dokázali konkurovaÅ¥ aj zástupcom Crurotarsi (menovite až do 5 metrov dlhý Herrerasaurus). Neskôr, pred 220 až 205 miliónmi rokov konkurencia dinosaurov stratila na poÄte, kým dinosaurov eÅ¡te pribudlo. Objavili sa prvé skutoÄne veľké dinosaury, ktorým by sa hmotnosÅ¥ou nevyrovnali najväÄÅ¡ie dneÅ¡né slony - Äi už dravý rod Aliwalia z južnej Afriky (8 až 11 metrov dlhý) alebo 10 až 12 metrov dlhý dlhokrký Riojasaurus. Pred približne 205 miliónov rokov nastalo globálne vymieranie, ktoré dinosaury prežili takmer bez ujmy. Od nastávajúcej epochy sa hneÄ pevne chopili moci a nikdy inokedy nevÃdaným spôsobom dominovali suchozemským ekosystémom.
[úprava] Spôsob života

Vedci skúmajúci dinosaury sa dnes v podstate jednohlasne zhodujú, že vÅ¡etky dinosaury žili aktÃvnym životom. Mnohé bylinožravce dokázateľne putovali v stádach (rohaté dinosaury ako Centrosaurus, mnohé dlhokrké dinosaury alebo iguanodony a hadrosaury), poniektoré dokázateľne migrovali tisÃce kilometrov (rohatý Pachyrhinosaurus a iné). ÄŒriedy u niektorých migrujúcich dinosaurov pritom dosahovali poÄty v hodnote viacerých tisÃcov (vtákopyskatý rod Maiasaura), Äo je pri niekoľko ton vážiacich živoÄÃchoch naozaj úctyhodné. Doložené sú aj kilometrové hniezdne kolónie a starostlivosÅ¥ o mláÄatá (najlepÅ¡ie doložené u hadrosaurov). Dravé dinosaury žili v menÅ¡Ãch skupinách alebo osamote. SkutoÄne veľké dravce (10 a viac metrov dlhé) asi spravidla osamote, kým stredne veľké formy nezriedka pri prenasledovanà Äried bylinožravcov pozvoľne vytvorili väÄÅ¡ie skupiny. U niektorých pomerne veľkých dravých dinosaurov sa podľa vÅ¡etkého vytvárali rodinné tlupy (Albertosaurus, doložené nálezom „rodinky“ jedincov rôzneho veku spolu s veľkým bylinožravým dinosaurom rodu Hypacrosaurus), kým menÅ¡ie snÃ¡Ä lovili v skupinách ako vlky (naprÃklad „raptory“, resp. zástupcovia Dromaeosauridae).
[úprava] Dinosaury a vtáky

Medzi vedcami skúmajúcimi dinosaury dnes panuje konsenzus, že dravé dinosaury sú priami predkovia vtákov. Môžu za to mnohé anatomické podobnosti ako dýchacà systém založený na pľúcnych vakoch (doložený u dravých dinosaurov a vyspelých zástupcov Sauropodomorpha), výskyt furkuly a tiež nález peria u stále väÄÅ¡ieho poÄtu dinosaurov, ktoré eÅ¡te definitÃvne boli „klasickými“ dinosaurami a nie nelietavými vtákmi. Podľa najnovÅ¡Ãch objavov boli dokonca aj predkovia samotného tyranosaura operenà (ako svedÄà nález rodu Dilong). Ozývali sa sÃce niekoľkà skeptici, no nové a nové objavy ich argumenty vyvracajú (dinosaury mali naozaj perie, naozaj mali dýchacà systém ako vtáky, naozaj boli operené dinosaury aj pred výskytom rodu Archaeopteryx atÄ.).
[úprava] Vymretie dinosaurov

Mnohé teórie sa pokúšali vysvetliÅ¥ veľké vymieranie na konci kriedy, ktoré zahubilo „klasické“ (alebo „nevtáÄie“) dinosaury. Toto vymieranie vÅ¡ak postihlo mnohé morské plazy, dokonca i mnohé cicavce a vtáky. Nemuselo vÅ¡ak ÃsÅ¥ iba o jednu prÃÄinu, ale o súÄinnosÅ¥ viacerých (najmä dopad cca 10 km veľkého meteoritu a obrovská sopeÄná aktivita v Indii, ktoré sa udiali v približne rovnakom Äase, boli zrejme ranou pod pás).
[úprava] Dinosaury na Slovensku
Doposiaľ neboli na Slovensku nájdené žiadne fosÃlie dinosaurov (na rozdiel od vÅ¡etkých susedných krajÃn), Slovensko bolo totiž väÄÅ¡inu druhohôr zaliate morom. Vo Vysokých Tatrách vÅ¡ak boli nájdené skamenené stopy veľkého dravého dinosaura (podľa stôp asi 4 metre dlhého) pomenovaného pôvodne Coelurosaurichnus tatricus (meno sa vÅ¡ak medzinárodne neujalo, namiesto toho býva použÃvané rodové meno „Eubrontes“). SpomÃnané stopy pravdepodobne zanechal jedinec rodu Liliensternus. Žiaden iný rovnako veľký dravý dinosaurus totiž nie je z rovnako starých európskych skamenelÃn zatiaľ známy.
[úprava] Použitá literatúra
- Carpenter, K. 2000: Dinosaur Reproduction: Myths and Facts. The Earth Scientist vol 17, 3-8.
- Sereno, P.C. 1999: Evolution of the Dinosaurs. Science Vol. 284, 2137-2147.
- Sill, W. 2001: The Anvil of Evolution. Earthwatch August 2001, 24-31.
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
- DinoData - stránka s veľkým množstvom informácià o dinosauroch (po anglicky, kvôli prÃstupu sa treba zaregistrovaÅ¥)
- Dinosaur Mailing List - aktuálne témy ohľadom dinosaurov s obsažným archÃvom (po anglicky)
- Dinosaur World - internetová verzia populárnej série plagátov o prehistorickom živote, s veľkým množstvom zaujÃmavostà a dobrých ilustrácià (po anglicky)
- Thescelosaurus! - prehľadná stránka, populárne ladený úvod do technickejÅ¡Ãch stránok (po anglicky).