Dysprózium

Z Wikipédie

66 terbium ← dysprózium → holmium - ↑ Dy ↓ Cf Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo	dysprózium, Dy, 66
Séria	lantanoidy
Skupina, Perióda, Blok	n/a, 6, f
Vzhľad	striebrobiely
Atómová hmotnosť	162,500(66)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f10 6s2
Elektrónov na hladinu	2, 8, 18, 28, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo	pevné
Hustota (pri i.t.)	8,540  g·cm−3
Hustota tekutiny v b.t.	8,37  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia)	1680 K (1407 °C, 2565 °F)
Teplota varu	2840 K (2567 °C, 4653 °F)
Teplo vyparovania	11,06  kJ·mol−1
Teplo tavenia	280  kJ·mol−1
Tepelná kapacita	(25 °C) 27,7  J·mol−1·K−1
Tlak pary P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1378 1523 (1704) (1954) (2304) (2831)
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra	hexagonálna
Oxidačné stupne	3 (slabo zásaditý)
Elektronegativita	1,22 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie (viac)	1.:  573,0  kJ·mol−1
	2.:  1130  kJ·mol−1
	3.:  2200  kJ·mol−1
Atómový polomer	175  pm
Atómový polomer (vyp.)	228  pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti	nemagnetický pri i.t., feromagnetický v tekutom dusíku
Elektrický odpor	(i.t.) (α, poly) 926 nΩ·m
Tepelná vodivosť	(300 K) 10,7  W·m−1·K−1
Tepelná roztiažnosť	(i.t.) (α, poly) 9,9 µm/(m·K)
Rýchlosť zvuku (úzka tyč)	(20 °C) 2710 m/s
Youngov modul	(α forma) 61,4  GPa
Pružnosť v šmyku	(α forma) 24,7  GPa
Objemová pružnosť	(α forma) 40,5  GPa
Poissonova konštanta	(α forma) 0,247
Vickersova tvrdosť	540  MPa
Brinellova tvrdosť	500  MPa
Registračné číslo CAS	7429-91-6
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy dysprózia izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR 154Dy syn 3,0×106r α 2,947 150Gd 156Dy 0,06% Dy je stabilný s 90 neutrónmi 158Dy 0,10% Dy je stabilný s 92 neutrónmi 160Dy 2,34% Dy je stabilný s 94 neutrónmi 161Dy 18,91% Dy je stabilný s 95 neutrónmi 162Dy 25,51% Dy je stabilný s 96 neutrónmi 163Dy 24,90% Dy je stabilný s 97 neutrónmi 164Dy 28,18% Dy je stabilný s 98 neutrónmi
Referencie

Dysprózium je chemický prvok v periodickej tabuľke, ktorý má symbol Dy a protónové číslo 66. Patrí medzi lantanoidy.

V zemskej kôre je zastúpený v koncentrácii okolo 3 – 4,5 mg/kg, údaje o jeho obsahu v morskej vode nie sú známe. Vo vesmíre pripadá na jeden atóm dysprózia 100 miliárd atómov vodíka.

V prírode sa vyskytuje iba vo forme zlúčením. Neexistujú ani minerály, v ktorých by sa niektoré lantanoidy vyskytovali samostatne, ale vždy ide o zmesové minerály, ktoré obsahujú prakticky všetky prvky tejto skupiny. Medzi najznámejšie patria monazity (Ce, La, Th, Nd, Y)PO₄ a xenotím, chemicky fosforečnany lantanoidov, ďalej bastnäsity (Ce, La, Y)CO₃F– zmesové fluórouhličitany prvkov vzácnych zemín a napríklad minerál euxenit (Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆.

Veľké ložiská týchto rúd sa nachádzajú v Škandinávii, Spojených štátoch, Číne a Vietname. Významným zdrojom sú aj fosfátové suroviny, apatity z polostrova Kola v Rusku.