Bór

Hlavný článok: Izotopy bóru
izotop	NA	t_1/2
¹⁰B	19,9%*	B je stabilný s 5 neutrónmi
¹¹B	80,1%*	B je stabilný s 6 neutrónmi
*Prírodné vzorky môžu mať najmenej 19,1% a najviac 20,3% obsahu bóru-10. Zvyšný je potom bór-11.

Referencie

Bór (lat. borum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku B a protónové číslo 5. Patrí medzi polokovové prvky s vysokým bodom topenia aj varu. Vyskytuje sa v dvoch modifikáciách – ako amorfný alebo kovový. Kovový bór je veľmi tvrdá látka – dosahuje hodnoty 9,3 na Mohrsovej stupnici tvrdosti.

Izoloval ho v roku 1808 sir Humpryom Davyom, Gay-Lusacom a L. J. Thenardom v neveľmi vysokej čistote a až v roku 1824 ho Jakob Berzelius označil za samostatný prvok.

[úprava] Výroba a výskyt v prírode

Elementárny bór možno pripraviť redukciou oxidu boritého kovovým horčíkom alebo hliníkom, ale čistý bór sa v praxi používa len minimálne. Príprava skutočne vysoko čistého bóru je náročná a zložitá procedúra.

Elementárny bór sa v prírode prakticky nevyskytuje a stretávame sa s ním iba v zlúčeninách. Najväčšie svetové náleziská surovín s obsahom bóru sú v USA, Peru, Tibete a Turecku. Zlúčeniny bóru sa v malom množstve vyskytujú aj v morskej vode ( v koncentrácii približne 5 mg/l) a v niektorých minerálnych prameňoch. Kyselina boritá sa zvyčajne nachádza v sopečných plynoch, z ktorých sa aj získava.

[úprava] Zlúčeniny a využitie

Bórax

Asi najznámejšou a bežne v praxi najpoužívanejšou zlúčeninou bóru je borax alebo tetraboritan sodný Na₂B₄O₇ • 10H₂O. Táto zlúčenina sa používa v sklárskom priemysle. Bezvodý bórax sa veľmi často používa v metalurgii, kde tavenina bóraxu prekrýva roztavený kov a funguje ako ochranný prvok proti oxidácii spracúvanej zliatiny. V analytickej chémii je zmes bóraxu s uhličitanom sodným univerzálnym tavidlom, používaným na rozklad geologických a ďalších ťažko rozpustných vzoriek.

Boridy sú zlúčeniny bóru s kovmi. Existuje široká škála boridov s rôznou stechiometriou a kryštalickou štruktúrou. Tieto zlúčeniny vykazujú často veľmi zaujímavé vlastosti. Napr. boridy zirkónu ZrB₂ a titánu TiB₂ majú desaťkrát vyššiu tepelnú a elektrickú vodivosť ako samotné kovy. Borid horčíka MgB₂ patrí medzi veľmi perspektívne materiály z hľadiska vývoja supravodičov, fungujúcich za vysokých teplôt. Boridy fosforu a arzénu sú sľubné vysokoteplotné polovodiče.

Nitrid bóru je v súčasnosti spolu s diamantom považovaný za najtvrdšiu známu látku. Sú k dispozícii technologické postupy na pokrytie kovových povrchov týmto nitridom a kovoobrábajúce nástroje s týmto povlakom sú výrazne tvrdšie a dlhodobo odolnejšie. Veľmi tvrdý materiál je tiež karbid bóru B₄C, používaný na výrobu brúsnych materiálov.

Kyselina boritá H₃BO₃ je pomerne slabá kyselina a vo farmácii sa spolu so svojimi soľami používa na ošetrovanie očí. Ďalšie využitie nachádzajú boritany pri príprave prostriedkov na impregnáciu dreva.

Zlúčeniny bóru s vodíkom sa nazývajú borány. Sú to zvyčajne veľmi reaktívne látky, ktoré slúžia na prípravu celého radu ďalších zlúčenín. Prikladom môže byť tetrahydridoboritan lítny LiBH₄, ktorý sa používa ako mimoriadne silné redukčné činidlo a zdroj nasýentného vodíka. Najznámejším boránom je diborán B₂H₆, samozápalný plyn s bodom varu -92,5 °C. Vyššie borány majú za normálnych podmienok kvapalné skupenstvo a sú aj stálejšie voči hydrolytickému rozkladu.

Významné miesto patrí zlúčeninám bóru v sklárskom a keramickom priemysle. Tzv. borosilikátové sklá sa vyznačujú vysokou tepelnou odolnosťou a pod označením Pyrex sa používajú na výrobu chemického a kuchynského riadu. V keramike sa bór používa predovšetkým ako zložka glazúr.

Podobne ako berýlium nachádza bór použitie aj pri konštrukcii jadrových reaktorov a to pri výrobe neutrónových zrkadiel a moderátorových tyčí.

Bór a jeho zlúčeniny intenzívne sfarbujú plameň dozelena. Tento jav sa využíva na prípravu zmesí pre pyrotechnické účely a v analytickej chémii slúži ako dôkaz prítomnosti bóru v analyzovanej vzorke.