Rádium

Z Wikipédie

88 francium ← rádium → aktínium Ba ↑ Ra ↓ Ubn Periodická tabuľka - Rozšírená periodická tabuľka
Všeobecne
Názov, Značka, Číslo	rádium, Ra, 88
Séria	kovy alkalických zemín
Skupina, Perióda, Blok	2, 7, s
Vzhľad	striebrobiely kov
Atómová hmotnosť	(226)  g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 7s2
Elektrónov na hladinu	2, 8, 18, 32, 18, 8, 2
Fyzikálne vlastnosti
Skupenstvo	pevné
Hustota (pri i.t.)	5,5  g·cm−3
Teplota topenia (tavenia)	973 K (700 °C, 1292 °F)
Teplota varu	2010 K (1737 °C, 3159 °F)
Teplo vyparovania	8,5  kJ·mol−1
Teplo tavenia	113  kJ·mol−1
Tlak pary P(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 819 906 1037 1209 1446 1799
Atómové vlastnosti
Kryštálová štruktúra	kocková stredo centrovaná
Oxidačné stupne	2 (silno zásaditý)
Elektronegativita	0,9 (Paulingova stupnica)
Ionizačné energie	1.: 509,3 kJ/mol
	2.: 979,0 kJ/mol
Atómový polomer	215  pm
Rôzne
Magnetické vlastnosti	nemagnetický
Elektrický odpor	(20 °C) 1 µ Ω·m
Tepelná vodivosť	(300 K) 18,6  W·m−1·K−1
Registračné číslo CAS	7440-14-4
Vybrané izotopy
Hlavný článok: Izotopy rádia izotop NA t1/2 ZM ER (MeV) PR 223Ra  ? 11,43 d α 5,99 219Rn 224Ra  ? 3,6319 d α 5,789 220Rn 226Ra stopový 1602 r α 4,871 222Rn 228Ra syn 6,7 y β- 0,046 228Ac
Referencie

Rádium (radium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ra a protónové číslo 88. Rádium je silný rádioaktívny kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín, ktorý sa nachádza v stopových množstvách v uránovej rude. Jednotlivé izotopy rádia vyžarujú všetky druhy radioaktivneho žiarenia – alfa, beta a gama. Je takmer biely, ale na vzduchu rýchlo oxiduje a mení zafarbenie na čiernu.

Soli rádia farbia plameň sýto červeno.

Rádium bolo objavené v roku 1898 Mariou Curie-Skłodowskou a jej manželom Pierom v jáchymovskom smolinci. Až v roke 1910 izolovali nepatrné množstvo čistého prvku Maria Curie-Skłodowska a André Luis Debierne.

[úprava] Výskyt v prírode

Pretože všetky izotopy rádia podliehajú pomerne rýchlo ďalšiemu rádioaktívnemu rozpadu, je obsah rádia v prírode mizivo malý. Všetky lokality s vyšším obsahom rádia sú pritom spojené so zvýšeným výskytom uránu a tória.

Známou lokalitou je Jáchymov v Česku (kde sa v siedmich tonách uránovej rudy nachádza približne gram rádia) a tiež napr. Kolorádo (carnotitové piesky), africké Kongo a v oblasť Veľkých jazier v Kanade.

[úprava] Izotopy rádia a radón

V súčasnej dobe je známych 25 izotopov rádia, z toho 4 sa prirodzene objavujú v prírode. Všetky sú nestabilné a podliehajú ďalšej rádioaktívnej premene. Najvýznamnejšími sú izotopy ²²⁶Ra s polčasom rozpadu 1602 rokov a ²²⁸Ra s polčasom rozpadu 6,7 roku. Ďalšie dva prirodzené izotopy sú ²²³Ra a ²²⁴Ra.

Pri svojej rádioaktívnej premene vyžarujú atómy rádia intenzívne alfa, beta i gama žiarenie, naviac je však značná časť z nich prekurzorom ďalšieho nebezpečného prvku - radónu. Tento plynný prvok sa potom môže z miesta svojho vzniku šíriť vzduchom a pri dlhodobom styku zvyšuje riziko vzniku pľúcnej rakoviny exponovaných osôb. Preto je potrebné pri stavbe obytných budov v oblastiach so zvýšeným výskytom uránu a tória v geologickom podloží dobre izolovať základy stavby a zamedziť tak možnému prenikaniu podzemného radónu do budovy.

[úprava] Príprava, využitie a riziká

Elementárne rádium je možné pripraviť elektrolytickým rozkladom chloridu rádnatého. Priemyslovo sa však nikde nevyrába a to jednak kvôli svojmu mimoriadne nízkemu výskytu, a jednak kvôli zanedbateľnému praktickému významu a rizikovosti práce s týmto materiálom.

V minulosti sa pri rádioterapeutickej liečbe rakovinných nádorov vpravovali do nádoru malé množstvá solí rádia. Pretože je známe, že rakovinové bunky sú prednostne likvidované rádioaktívnym žiarením, viedol tento postup k zahubení väčšiny rakovinou napadnutých buniek ve svojom okolí. V súčasnosti sa na túto liečbu používajú skôr umelo pripravené rádioizotopy ako ⁶⁰Co a ¹³⁷Cs.

Je známy otrasný prípad smrteľného rakovinového ochorenia stoviek žien, ktoré pracovali v továrni vyrábajúcej náramkové hodinky. Na ciferníky týchto hodiniek sa tenkým štetcom nanášalo farbivo s obsahom rádia, ktoré v tme svetielkovalo (luminiscencia). Robotníčky občas oblizli špičku štetca, aby ju udrželi dokonale ostrú. Mnoho z nich v nasledujúcich rokoch zomrelo na rakovinu hrtanu, štítnej žľazy a nádory v ústnej dutine.

Existuje podozrenie, že i objaviteľka rádia Maria Curie zomrela na následky každodenného styku so zvýšenými koncentráciami rádia pri pokusoch o jeho izoláciu.