Faerčina
Z Wikipédie
Faerčina je severogermánsky jazyk, popri dánčine úradný jazyk na Faerských ostrovoch (Dánsko). Je potomkom starej severčiny (Old Norse) - jazyka ľudí, ktorí sa začiatkom 9. storočia začali usádzať na dovtedy takmer neosídlených Faerských ostrovoch. Väčšina z nich pravdepodobne pochádzala zo západného Nórska. Rovnaký status ako dánčina získala na školách až v roku 1938, ako jazyk bohoslužieb o rok neskôr. Od roku 1948 je hlavným jazykom na ostrovoch, i keď pre administratívne a právne účely sa dodnes využíva Dánčina. Problémom faerčiny je malý počet obyvateľov ostrovov - cca. 48 000, čo sťažuje situáciu v oblasti literatúry i masmédií. Kedže faerčina je s dánčinou navzájom málo zrozumiteľná, väčšina obyvateľov ostrovov ovláda i dánčinu.
[úprava] Faerská abeceda
Faerčina má 29 písmen: A, Á, B, D, Ð, E, F, G, H, I, Í, J, K, L, M, N, O, Ó, P, R, S, T, U, Ú, V, Y, Ý, Æ a Ø
´ nie je dĺžen ako po slovensky, ale tieto písmená majú svoje výslovnoste:
á: je ako diftong /oa/
í/ý: sú ako diftong uj
ó: je na severných Faerských ostrovoch ako diftong /öu/, ale na južných ako /ou/
ú: je ako diftong /üu/
Germánske jazyky | |
---|---|
Západogermánske jazyky: Afrikánčina | Angličtina | Dolná nemčina | Frízština | Jidiš | Luxemburčina | Nemčina | Holandčina | |
Severogermánske jazyky: Dánčina | Faerčina | Islandčina | Nórčina | Švédčina | |
Východogermánske jazyky |