Kvartér
Z Wikipédie
| F a n e r o ... |
K e n ... |
Kvartér Štvrtohory |
| Terciér Treťohory |
||
| Mezozoikum | ||
| Paleozoikum | ||
| Proterozoikum | ||
Kvartér (iné názvy štvrtohory, kvaternér, antropozoikum, antropogén) je geologická subéra, časť éry kenozoikum.
Pojem kvartér (štvrtohory) bol v roku 2004 Medzinárodnou komisiou pre stratigrafiu oficiálne zrušený, ale v roku 2005 bol znova zavedený ako formálna „subéra“ (čo je v chronostratigrafickej tabuľke veľmi špecifický pojem) kenozoika. Samotný termín kvartér (quaternaire) zaviedol roku 1829 geológ Jules Desnoyers ako pomenovanie sedimentov okolo francúzskej rieky Seiny. K poznatkom o kvartére neskôr prispel Louis Agassiz, ked v roku 1837 prezentoval ucelenú glaciálnu teóriu. Charles Lyell o dva roky neskôr spresnil datovanie pleistocénu na základe skamenelých pozostatkov zvierat. Edward Forbes v tej dobe pozoroval paralelu medzi zaľadneniami a pleistocénom.
Dolná hranica je (v závislosti od definície) 2,588 miliónov (začiatok ľadovej doby v širšom zmysle) alebo 1,806 miliónov rokov (začiatok pleistocénu); Medzinárodná komisia pre stratigrafiu v roku 2005 rozhodla, že v jej systéme je hranicou 2,588 miliónov rokov. Kvartér trvá dodnes.
Kvartér - ak má definovaný začiatk 2,588 miliónov rokov - zahŕňa malú časť pliocénu a ďalej celý pleistocén a holocén (mladšie štvrtohory, poľadová doba). Ak má definovaný začiatok 1,806 miliónov rokov, začína spolu s pleistocénom a pleistocén potom možno označiť aj ako staršie štvrtohory.
Pliocén a pleistocén zahŕňa z historického hľadiska paleolit (okrem zhruba polovice neskorého paleolitu). Holocén zahŕňa posledných 11 500/11 800 rokov (pozri pod holocén), a teda z historického hľadiska približne polovicu neskorého paleolitu, ďalej mezolit a ďalšie obdobia až dodnes.
Obsah |
[úprava] Geológia
Geologicky kvartér nadväzuje na treťohory, pokračovalo alpínske vrásnenie. Podnebie bolo typické periodickými poklesmi teplôt, ktoré vyúsťovali do ľadových dôb, zvaných glaciály. V priebehu týchto období došlo k rozšíreniu pevninských ľadovcov, v našej oblasti mala krajina vzhľad tajgy až tundry. V medziľadových dobách (interglaciály) dochádzalo k otepleniu asi na dnešnú úroveň. Predpokladá sa, že ľudstvo sa dnes nachádza práve medzi dvoma ľadovými dobami.
[úprava] Život v kvartéri
[úprava] Ľadové doby
Oblasti, ktoré pokrýval ľadovec boli prakticky bez akejkoľvek vegetácie. Počas chladných období bola do oblastí strednej Európy rozšírená flóra, ktorá je dnes typická pre arktické oblasti. V periglaciálnej oblasti najviac ovplyvnenej blízkou prítomnosťou ľadovcov (tundre) boli rozšírené machy, lyšajníky, Dryas octopetala (podľa nej sa flóra typická pre chladné oblasti označuje tiež Dryasová flóra), zakrské vŕby Salix polaris, brezy Betula nana. Teplejšiu oblasť stepí pokrývali trávy, kríkové vŕby a brezy, jalovec, či zakrslé borovice. V pásme lesov - tajge rástli najmä jedle a borovice. V neglaciálnom pásme, ktoré nebolo natoľko ovplyvnené ľadovcami sa nachádzalo mierne pásmo so zmiešanými, či listnatými lesmi.
Vo vývoji živočíchov boli v kvartéri najdôležitejšie cicavce, ktorých fosílne pozostatky sú dodnes hojné, ale stratigraficky významné boli aj niektoré druhy mäkkýšov. Počas ľadových dôb došlo k poklesu druhovej diverzity makkýšov. Typické boli hlavne gastropódy Helicopsis striata a Chondrula tridens. V sprašiach sú dnes časté nálezy rodu Pupilla, Columella a Trichia Z cicavcov v oblasti strednej Európy žili napríklad mamuty, srstnaté nosorožce, kone, pižmone, soby a lumíky.
[úprava] Medziľadové doby
Typickým predstaviteľom fauny medziľadových dôb bol lesný slon paleoxodon antiquus, rozšírené tiež boli jeleňovité, medzi nimi aj obrovský Megaceros giganteus s rozpätím parohov až 3 metre, šabľozubé mačkovité šelmy (Machairodus), jasnynné levy, jaskynné medvede, kone a hyeny. Z ostatných živočíšnych kmeňov boli významné lesné spoločenstvá s rodom Helicigona banatica, Zonitoides sepultus, Viviparus diluvianus.
Pre ľadové aj medziľadové doby boli pomerne významné i hlodavce napr. druhy mimomys a avricola.
