Z Wikipédie
La Espero (sk: Nádej) je hymna ľudí hovoriacich medzinárodným umelým jazykom Esperanto. Napísal ju zakladateľ jazyka Esperanto Ludvic Lazarus Zamenhof, hudbu zložil Félicien Menu de Ménil.
La Espero vo formáte mp3 naspievané esperantskou skupinou Akordo.
| La Espero |
Nádej |
|
En la mondon venis nova sento, tra la mondo iras forta voko
Per flugiloj de facila vento nun de loko flugu ĝi al loko
Ne al glavo sangon soifanta ĝi la homan tiras familion
Al la mond' eterne militanta ĝi promesas sanktan harmonion
Sub la sankta signo de l'espero kolektiĝas pacaj batalantoj
Kaj rapide kreskas la afero per laboro de la esperantoj
Forte staras muroj de mil jaroj inter la popoloj dividitaj
Sed dissaltos la obstinaj baroj per la sankta amo disbatitaj
Sur neŭtrala lingva fundamento komprenante unu la alian
La popoloj faros en konsento unu grandan rondon familian
Nia diligenta kolegaro en laboro paca ne laciĝos
Ĝis la bela sonĝo de l'homaro por eterna ben' efektiviĝos
|
Na svet prišiel nový cit, svetom prechádza silné volanie
Na krídlach ľahkého vetra nech lieta z miesta na miesto
K meču smädnému po krvi neťahá ľudskú rodinu
Svetu večne bojujúcemu sľubuje svätú harmóniu
Pod svätým znamením nádeje sa zhromažďujú bojovníci mieru
A dielo rýchlo rastie vďaka práci dúfajúcich
Mocne stáli múry tisíc rokov medzi rozdelenými ľuďmi
Ale rozskočia sa tvrdohlavé prekážky rozbité svätou láskou
Na základe neutrálneho jazyka rozumejúc jeden druhému
Ľudia urobia v zhode jeden veľký rodinný kruh
Náš usilovný zbor sa v mierovej práci neunaví
Až po pekný sen ľudstva pre večné dobro sa bude usilovať
|
