Maglev

Z Wikipédie

Transrapid v Nemecku

Transrapid v Šanghaji

JR-Maglev (MLX01) v Japonsku

Maglev je skratka z magnetická levitácia, je to najmodernejší, najrýchlejší a najdrahší druh koľajovej dopravy. Anglickú skratku maglev začal v 60. rokoch používať fyzik Howard T. Coffey, v angličtine sa používa na označenie fyzikálneho javu a termín magnetic levitation na označenie technológie dopravných systémov založených na tomto princípe.

Vlak sa pohybuje na vankúši magnetického poľa, ktoré je vytvárané sústavou supravodivých magnetov, zabudovaných v trati i vo vlaku. Tento vlak má namiesto kolies špeciálny systém magnetov, vrátane lineárnych motorov a pohybuje sa asi 1,2 cm nad koľajnicami.

Trate pre Maglev sú pomerne nákladné a musia byť z bezpečnostných dôvodov stavané na mostoch alebo v tuneloch, čo túto technológiu tiež predražuje.

Rýchlosť vlakov nie je teoreticky nijako obmedzená, rýchlostný rekord z roku 2005 dosahuje 583 km/h, ktorý vytvorili Japonci. V praxi je rýchlosť limitovaná spotrebou energie a aerodynamickým odporom, tento problém sa snaží vyriešiť projekt Swissmetro tým, že navrhuje prevádzkovať dráhu v tuneloch zbavených vzduchu až ku hranici vákua.

[úprava] Maglev v prevádzke

Transrapid je nemecký systém, realizovaný na niekoľkých skúšobných tratiach od 70. rokov, dnes v Lathene v Emslande v Dolnom Sasku a od decembra 2002 v Šanghaji ako mestská dráha medzi centrom a letiskom.

Podobne Japonci tento druh dopravy skúšajú od 70. rokov. V súčasnosti, od roku 1996, je japonský JR-Maglev prevádzkovaný na skúšobnej trati v provincii Jamanaši, ktorá je vedená prevažne v tuneloch.

V rokoch 1984 až 1991 bola v prevádzke skúšobná magnetická mestská dráha v Berlíne, takzvaná Magnetická dráha Berlín (M-Bahn), fungujúca na podobnom princípe.

[úprava] Princíp levitácie

Vznášanie vlaku nad koľajami je zaistené odpudivou alebo príťažlivou silou elektromagnetov. Niektorí výrobcovia používajú klasické elektromagnety, iní zvolili elektromagnety so supravodivými cievkami.

Výroba dostatočne výkonných elektromagnetov s nepatrnou energetickou spotrebou je umožnená supravodivosťou niektorých materiálov po ochladení kvapalným dusíkom. Zaujímavé je, že dodnes neexistuje spoľahlivá vedecká teória vysvetľujúca tento jav. Doposiaľ známa teória supravodivosti hovorí o tom, že vibrácia kryštalickej mriežky spôsobí vznik Cooperových párov elektrónov. Teória funguje na kvapalnom héliu a ďalších látkach tak spoľahlivo, že za ňu bola udelená Nobelova cena. Zároveň však predpovedá, že k týmto javom nemôže dochádzať pri teplotách vyšších než 23 Kelvinov, na čo by kvapalný dusík nestačil. Za vyšších teplôt musia Cooperove páry vznikať iným spôsobom, doposiaľ presne neobjasneným.