Melatonín
Z Wikipédie
Melatonín (5-metoxy-N-acetyltryptamín) je hormón, produkovaný v mozgu v šuškovitom teliesku (epifýza), ale aj v sietnici a gastrointestinálnom trakte.
Obsah |
[úprava] Syntéza a štruktúra
Melatonín je v organizme produkovaný z aminokyseliny tryptofánu, a jedným z jeho významných medziproduktov je signálna molekula s mnohými biologickým vlastnosťami, serotonín. Jeho sumárny vzorec je C13H16N2O2 a relatívna molekulová hmotnosť 232,28.
[úprava] Výskyt
krvná plazma, CNS (v najrôznejších štruktúrach mozgu (epifýza, hypofýza, suprachiazmatické jadrá)), sietnica, gastrointestinálny trakt (pažerák, žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo, rektum), žlč, pečeň, pankreas, pľúca, vaječníky)
[úprava] Biologické účinky
Tvorbu melatonínu v epifýze ovplyvňuje intenzita svetla: svetlo brzdí jeho tvorbu. Tvorí sa ho osem až desať krát viac v noci ako cez deň, a tak melatonín podmieňuje denný (cirkadiánny) rytmus človeka a cicavcov a je signálom pre telo o aktuálnom „subjektívnom čase“ jednak v rámci 24 hodín, jednak v priebehu roka. So striedaním dĺžky nocí počas roka sa mení aj dĺžka trvania zvýšenej hladiny melatonínu v krvnej plazme. Zmena dĺžky trvania vysokej hladiny je tak signálom o aktuálnom „čase v roku“. To má zásadný význam najmä u sezónnych zvierat. Má však aj imunomodulačný účinok, antioxidačný (ako scavenger voľných radikálov), onkostatický a proapoptotický účinok, vplyv na transportné procesy v tráviacom systéme, ovplyvňuje motilitu čriev.
Jeho tvorbu ovplyvňuje elektromagnetické žiarenie a má aj antigonadotropný účinok – brzdí tvorbu pohlavných hormónov (je antagonistom gonadotropínov hypofýzy).
