Nacionalizmus
Z Wikipédie
Politický portál |
Politické ideológie |
zoradené abecedne |
---|
Anarchizmus, Egalitarizmus |
Nacionalizmus |
Príbuzné smery: Pannacionalizmus, Separatizmus Predstavitelia: |
uprav box |
Nacionalizmus je
- teória (a prípadne aj politický smer), ktorá hovorí, že by ľudia každého jedného národa mali mať právo sa spojiť a vytvoriť si suverénny štát a/alebo že základom štátu má byť národ
- ideológia a politika založená na presvedčení o výnimočnosti vlastného národa, bojujúca proti cudzej nadvláde vo vlastnom národe, sledujúca záujmy vlastného národa a podobne
- ideológia, povyšujúca národ nad absolútno, zdôrazňujúca a slepo oslavujúca národný cit
- menej často: vlastenectvo alebo vedomie príslušnosti k istému národu
Nacionalizmus niekedy prerastie až do:
- nacionálneho šovinizmu (nenávisti voči iným národom a ich prenasledovaníe)
- xenofóbie (uzvaretosti a nedôvery utláčaných národov voči ostatným národom)
[úprava] Vznik nacionalizmu
Moderný nacionalizmus sa zrodil v 18. storočí. Tento pojem ako prvý pravdepodobne použil Johann Gottfried von Herder. Pri formovaní nacionalizmu bol často hlavným prvkom jazyk. Anglický národ sa objavil až potom, ako anglosaský jazyk splynul s normansko-francúzskym a vznikol anglický jazyk. Podobne tomu bolo aj vo Francúzsku, kde tomu predchádzalo splynutie fransko-nemeckého a latinského jazyka do jazyka francúzskeho. V Európe ale aj inde vo svete malo na formovanie národnej identity vplyv aj náboženstvo (vzostup nacionálneho cítenia sa časovo zhoduje s nástupom reformácie, keď sa nadradenosť latinčiny v cirkevných obradoch narušila čoraz častejším používaním miestnych jazykov).