Niels Henrick David Bohr
Z Wikipédie
| Niels Henrick David Bohr | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 7. október 1885 Kodaň, Dánsko |
| Úmrtie | 18. november 1962 Kodaň, Dánsko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Niels Henrick David Bohr (* 7. október 1885, Kodaň – † 18. november 1962, Kodaň) bol dánsky fyzik v oblasti atómovej a jadrovej fyziky.
Bol riaditeľom Ústavu teoretickej fyziky v Kodani, v rokoch 1943 – 1945 emigroval do USA. V roku 1913 vyvinul na základe predstáv E. Rutherforda a kvantovej hypotézy M. Plancka a A. Einsteina tzv. Bohrov model atómu (prvý kvantový model atómu). V roku 1918 model rozšíril v princíp korešpondencie (dnes všeobecne označovaný ako staršia kvantová teória), čím sa mu podarilo svoju teóriu presadiť. V roku 1921 teoreticky vysvetlil periodickú sústavu prvkov na základe svojho modelu atómu rozšíreného A. Sommerfeldom.
V roku 1927 v spolupráci s W. Heisenbergom, ktorý predtým spolu s E. Schrödingerom vymyslel kvantovú mechaniku, predbežne ukončili vývoj kvantovej teórie vznikom tzv, kodaňskej školy kvantovej teórie. Predovšetkým dospeli k názoru, že atomárne javy sú tak časticového ako aj vlnového charakteru. Škola zahŕňa aj Bohrov princíp komplementarity (javy v mikrosvete sú neurčité a nemožno ich opísať ako v klasickej fyzike), aplikovaný neskôr aj na filozofiu a biológiu.
V roku 1935 sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. Zaviedol napríklad pojem zložené jadro a vymyslel model (pieskového) vaku a kvapôčkový model jadra atómu. V roku 1939 spolu s inými fyzikmi objavil pre prax významné štiepenie jadra uránu.
Nobelova cena za fyziku mu bola udelená roku 1922 za výskum atómovej štruktúry.
