Olympijské hry (moderné)

Z Wikipédie

ceremoniál

Olympijské hry modernej doby sú vrcholné medzinárodné viacšportové podujatie konajúce sa každé dva roky v podobe zimných olympijských hier a letných olympijských hier. Nadväzujú na tradíciu starogréckych olympijských hier, ktoré sa konali v Olympii na Peloponézskom polostrove. Ich zakladateľom bol podľa povesti Herakles a patrili k štyrom najväčším starogéckym slávnostiam.

Prvé olympijské hry modernej doby boli otvorené v roku 1896 symbolicky v Grécku v Aténach po prijatí príslušného návrhu baróna Pierra de Coubertina roku 1894 v Paríži, kde zároveň vytvorili Medzinárodný olympijský výbor. Na prvej olympiáde sa zúčastnilo 13 krajín. O štyri roky neskôr prijal športovcov Paríž. Hry sa nekonali len vo vojnových rokoch 1916, 1940 a 1944.

Zimné olympijské hry sa konajú od roku 1924 a letné od 1896.

[úprava] Olympijské symboly

Olympijské symboly sú znaky vyjadrujúce olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele. Rozlišujeme:

najvyššie symboly olympijského hnutia (olympijský symbol, vlajka, heslo)
emblémy, znaky NOV (národný olympijský výbor) a organizačných výborov OH (ZOH)
maskoti

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou, šesť farieb (vrátane bieleho podkladu) farby všetkých národov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej vlajky, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov:

modrý kruh je vľavo hore, najbližšie žrdi.
čierny kruh je vedľa modrého, v strede vlajky.
červený kruh je vedľa čierneho.
žltý kruh prepája modrý a čierny kruh
zelený kruh spája čierny a červený kruh.

Vlajka po prvýkrát zaviala pri VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát 1920. Na OH sa vyvesuje vlajka, ktorú 1920 venovali Antverpy, na ZOH vlajka, ktorú 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej vlajky je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Najvyššie symboly olympijského hnutia sú podľa čl. 6 olympijskej charty výlučným vlastníctvom MOV. S výnimkou oficiálneho olympijského dňa nesmie NOV používať olympijské symboly bez jeho výslovného povolenia. Najvyššie symboly sa nesmú použiť na komerčné účely. Kombináciou olympijských kruhov s inými znakmi alebo atribútmi (napr. so štátnou vlajkou) vznikajú emblémy, znaky NOV a organizačných výborov OH (ZOH), ktorých sú vlastníctvom, musia však byť schválené MOV. Novo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.