Varšavská zmluva

Z Wikipédie

Varšavská zmluva bolo vojenské zoskupenie štátov strednej a východnej Európy pod vedením Sovietskeho zväzu ako odpoveď na vytvorenie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA. Bola podpísaná 14. mája 1955 vo Varšave.

Zmluva bola uzatvorená na 20 rokov s automatickým predĺžením o 10 rokov pre štáty, ktoré ju rok pred uplynutím lehoty nevypovedajú. Albánsko sa prestalo zúčastňovať činnosti Varšavskej zmluvy v roku 1962 a 13. september 1968 ju na protest proti intervencii armád 5 členských krajín do Československa vypovedalo. Intervencie sa nezúčastnilo rovnako Rumunsko.

V máji 1985 bola zmluva predĺžená o ďalších 20 rokov, no po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola na konferencii hláv 6 zostávajúcich štátov v Moskve 31. marec 1991 k 30. júnu 1991 rozpustená.

[úprava] Zúčastnené krajiny

Krajiny Varšavskej zmluvy

Sovietsky zväz dominantná krajina
Albánsko (vystúpilo roku 1968, ale už od roku 1962 sa nezúčastňovalo)
Bulharsko
Česko-Slovensko
Maďarsko
NDR (vstúpilo roku 1956, vystúpilo v októbri 1990)
Poľsko
Rumunsko

[úprava] Účel

Formálne bola reakciou na zriadenie Západoeurópskej únie a Parížskej dohody umožňujúcej vstup NSR do NATO. V skutočnosti je však pravdepodobné, že cieľom bolo hlavne upevnenie kontroly ZSSR nad východným blokom.

Deklaratívne bolo cieľom Varšavskej zmluvy koordinácia politiky a vytvorenie systému kolektívnej bezpečnosti v Európe, resp. spolupráca vo vojenskej oblasti pri spoločnej obrane socializmu, suverenity a nezávislosti, v skutočnosti bola najmä mocenským nástrojom ZSSR, zaisťujúcim jeho hegemóniu vo východoeurópskom priestore, ako protipól severoatlantického paktu vedeného USA. Najvyšším politickým orgánom Varšavskej zmluvy bol oficiálne Politický poradný výbor zložený z najvyšších straníckych a štátnych predstaviteľov členských krajín. V praxi však direktívy Spojenému veleniu a štábu Spojených ozbrojených síl prichádzali z Kremľu.

[úprava] Velenie

Velenie sídlilo v Moskve a v jeho čele stáli iba sovietski vojenskí predstavitelia. Zástupcovia ozbrojených síl ostatných štátov boli iba styčnými dôstojníkmi, prinášajúcimi inštrukcie sovietskeho velenia. Otázky stratégie a taktiky v všeobecnej rovine neriešilo velenie a štáb Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy, ale generálny štáb sovietskych ozbrojených síl. Hlavnými veliteľmi Varšavskej zmluvy boli maršali ZSSR Konev (1955–1960), Grečko (1960–1967), Jakubovskij (1967–1976), Kulikov (1977–1986) a Ogarkov (1986–1991).

[úprava] Konkrétne ozbrojené operácie

Ozbrojené ukončenie Pražskej jari obsadením Česko-Slovenska 21. augusta 1968 sovietskymi, nemeckými, poľskými, bulharskými a maďarskými jednotkami.

[úprava] Zánik

Koncom roka 1989 stratila svoj zmysel. Po rozpade sovietskeho impéria a zániku NDR bola zrušená na konferencii hláv 6 zostávajúcich štátov v Moskve 31. marca 1991 k 30. júnu 1991 rozpustená.

Definitívne potvrdenie zániku nastalo integráciou pôvodných členských štátov do NATO a EÚ. 12 marca 1999 vstúpilo do NATO Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Rumunsko Slovensko a Slovinsko ich nasledovali v marci 2004.

V novembri 2005 Poľsko ohlásilo, že zverejní podstatnú časť vojenských archívov týkajúcich sa Varšavskej zmluvy. 1 300 bolo označených v januári 2006 ako prístupných a obsah časti dokumentov (približne 100) ostane zatiaľ v utajení.