Wikipédia
Z Wikipédie
Wikipédia je na webe založená encyklopédia s otvoreným obsahom, ktorú možno voľne upravovať a slobodne čítať. Je sponzorovaná neziskovou organizáciou Wikimedia Foundation. Má 195 nezávislých jazykových vydaní vrátane slovenského, ktoré práve čítate, a najrozsiahlejšieho anglického. Popri článkoch encyklopedického typu obsahuje, najmä anglická encyklopédia, aj články podobajúce sa almanachu, atlasu či stránky aktuálnych udalostí. Wikipédia je jedným z najpopulárnejších zdrojov informácií na webe s približne 80 miliónmi zobrazeniami denne.[1]
Wikipédia obsahuje približne 1,5 milióna článkov, z ktorých viac ako 1 000 000 je v angličtine, viac ako 380 000 v nemčine a viac ako 200 000 v japončine a francúzštine. Začínala 15. januára 2001 ako doplnok k expertmi písanej Nupedii. So stále rastúcou popularitou[2] sa Wikipédia stala podhubím pre sesterské projekty ako Wiktionary (Wikislovník), Wikibooks (Wikiknihy) a Wikinews (Wikisprávy). Jej články sú upravované dobrovoľníkmi vo wiki štýle, čo znamená, že články môže meniť v podstate hocikto. Wikipediáni presadzujú politiku „nestranný uhol pohľadu“. Podľa nej relevantné názory ľudí alebo z literatúry sú sumarizované bez ambície určiť objektívnu pravdu. Vzhľadom na to, že Wikipédia presadzuje otvorenú filozofiu, jej najväčším problémom je vandalizmus a nepresnosť.
Obsah |
[úprava] Charakteristika
Cieľom Wikipédie je vytvoriť voľne dostupnú, spoľahlivú a najväčšiu encyklopédiu, pokiaľ ide o rozsah a dôkladnosť. Wikipédia je svojím zakladateľom Jimmym Walesom charakterizovaná ako „snaha o vytvorenie a distribuovanie voľne dostupnej encyklopédie, každej osobe na planéte v jej rodnom jazyku a to v čo možno najlepšej kvalite.“ Je vytvorená na stránke wikipedia.org použitím softvéru zvaným „wiki“ (z havajského slova wiki wiki – rýchlo). Jimmy Wales sa domnieva, ze Wikipédia raz dosiahne štandard, ktorý bude porovnateľný alebo lepší ako Brittanica a bude publikovaná knižne.
Zopár podobných projektov encyklopédií existovalo, alebo stále existuje na internete. Tradičné redaktorské pravidlá a vlastnícke práva na článok sa v niektorých z nich stále používajú, ako napríklad v odborne napísanej Stanfordskej encyklopédii filozofie (Stanford Encyklopedia of Philosophy) a už neexistujúcej Nupedii. Neformálnejšie stránky ako h2g2 alebo everything2 sú písané a kontrolované jednotlivcami a slúžia ako všeobecné príručky. Projekty ako Wikipédia, Susning.nu a Encyklopedia Libre používajú software wiki, v ktorom sú články zostavovane veľkým počtom autorov a neprebieha žiadna oficiálna forma kontroly. Wikipédia sa stala najväčšou takouto encyklopédiou čo do počtu článkov a slov. Na rozdiel od väčšiny encyklopédií, Wikipédia licencuje svoj obsah pod GNU Free Documentation Licence. Wikipédia sa snaží byť encyklopédiou a nie kompletnou zbierkou ľudského poznania. Existuje súbor pravidiel nazvaný čo Wikipédia nie je, ktoré definuje druh informácií, ktoré nie sú vhodné na uverejnenie. Tieto pravidlá sú často citované v sporoch, či by konkrétny obsah mal byť pridaný, odstránený, alebo upravený.
[úprava] Jazykové verzie
Do apríla 2006 Wikipédia zaznamenala 92 „aktívnych“ jazykových verzií. Päť najväčších jazykových verzií v zostupnom poradí sú anglický, nemecký, francúzsky, poľský a japonský. Celkovo Wikipédia obsahuje 229 jazykových verzií s viac ako 4,6 miliónom článkov.
Jednotlivé jazykové verzie fungujú nezávislé jedna od druhej a nezasahujú si do obsahov. Všetky verzie sú však podriadené spoločnému pravidlu „nestranný uhol pohľadu”. Obrázky je možné medzi wikiprojektami zdieľať pomocou Wikimedia Commons.
Tu je uvedený zoznam najväčších verzií, usporiadaných podľa počtu článkov k 11. aprílu 2007:
- Angličtina (1 732 377)
- Nemčina (569 460)
- Francúzština (474 457)
- Poľština (367 613)
- Japončina (353 710)
- Holandčina (288 259)
- Taliančina (283 546)
- Portugalčina (251 324)
- Španielčina (222 118)
- Švédčina (221 464)
[úprava] Úprava
Všetci návštevníci možu upravovať články a zobrazovať prehľadne všetky zmeny (rozdiely medzi jednotlivými úpravami) v nich. Zmeny sa zobrazujú červenou farbou. Wikipédia je postavená na viere, že spolupráca medzi používateľmi časom zlepší kvalitu článkov, podobne ako spôsob vývoja open-source softvéru. Jej autori nemusia byt odborníci, alebo mať kvalifikáciu v rámci témy, ktorú editujú. Užívatelia sú upozornení na fakt, že ich príspevok môže byť „nemilosrdne upravený a prerozdelený podľa vôle” hocikým, kto si to praje. Príspevky nie sú kontrolované žiadnym konkrétnym užívateľom alebo skupinou, rozhodnutie ohľadom obsahu a pravidiel uverejňovania sa uskutočňuje pomocou súhlasu a občasným hlasovaním, hoci Jimmy Wales si udržiava právo konečného rozhodnutia.
Práve z dôvodu otvorenosti Wikipédie často vznikajú tzv. korekčné vojny a dlhotrvajúce spory medzi redaktormi, ktorí nesúhlasia. Práca členov Wikipédie je označovaná ako spolupráca - akýsi spoločenský darwinovský evolučný proces. Články sú vždy predmetom úpravy, preto Wikipédia nikdy nevyhlási žiaden článok ako dokončený, no vandalizmus vždy bol a bude najväčším problémom Wikipédie.
[úprava] Pravidlá
Wikipédia požaduje, aby jej prispievatelia zaujali „nestranný uhol pohľadu”. Nestranný uhol pohľadu formuluje cieľ encyklopédie opísať spory, radšej ako sa do nich zapájať. Ak by to bolo dosiahnuteľné, Wikipédia by nebola napísaná z jedného objektívneho pohľadu na vec, ale by dokonale prezentovala všetky pohľady na vec, pripisované ich prívržencom v neutrálnej forme. Pravidlá ďalej uvádzajú, že názor by mal zodpovedať postoju. Toto pravidlo je kritizované za to, že je nedosiahnuteľné s množstvom zdiskreditovaného materiálu a povoľuje reprezentáciu mravne urážlivých názorov. Názory alebo teórie, ktoré predtým neboli publikované, sa považujú za „prvotný výskum”, čo nie je povolené. Pravidlo „žiaden prvotný výskum” hovorí, že takýto materiál nemôže byť prezentovaný v súlade s pravidlom o nestrannom uhle pohľadu a že redaktorove vlastné, originálne názory alebo stanoviská nebudú zverejnené.
Redaktori Wikipédie dodatočne udržiavajú ešte množstvo menej podstatných pravidiel a inštrukcií. Na rozdiel od iných wiki, ako napríklad Ward Cunningham Portland Pattern Repository, Wikipédiani používajú „diskusné” stránky na to, aby spolu diskutovali o zmenách prevedených v článkoch lepšie ako rozprávať sa o zmenách v rámci článku. Redaktori Wikipédie často menia, prenášajú, alebo mažú príspevky, ktoré sú nevhodné pre encyklopédiu, ako napríklad slovníkové výklady hanlivých slov, alebo originálne texty. Jednotlivé verzie Wikipédií si obvykle určujú vlastné spoločenské pravidlá.
[úprava] Autori
Nie je žiaden oficiálny rozdiel medzi redaktormi na Wikipédii a rozhodnutia sú pokiaľ možno uskutočňované na základe zhody medzi zúčastnenými. Počas januára 2005 mala Wikipédia približne 13 000 užívateľov, ktorí urobili najmenej 5 úprav počas toho mesiaca, z toho 9 000 aktívnych užívateľov pracovalo na troch najväčších jazykových verziách. Ešte viac aktívna skupina z asi 3 000 redaktorov urobila viac ako 100 úprav za mesiac, skoro polovica z týchto redaktorov pracovala na troch najväčších edíciách Wikipédie. Na základe údajov z Wikipédie jedna štvrtina príspevkov pochádza od užívateľov bez registrácie, ktorí pravdepodobne nie sú redaktormi.
Udržiavanie Wikipédie je vykonávané pomocou skupinky dobrovoľných projektantov, správcov a administrátorov, ktorých sú stovky. Administrátori sú najväčšiu skupinou, majú privilégia s možnosťou zabránenia, aby boli články editované, zmazané, alebo majú právo blokovať užívateľov, aby upravovali články v zmysle pravidiel. Veľa užívateľov bolo dočasne alebo permanentne blokovaných od upravovania článkov na Wikipédii. Vandalizmus a malé prehrešky voči pravidlám môžu vyústiť k dočasnému blokovaniu, alebo varovaniu, zatiaľ čo dlhodobé, alebo trvalé zablokovania prístupu sú prideľované Jimmym Walesom alebo Rozhodovacou Komisiou pre dlhotrvajúce a vážne priestupky.
[úprava] Hodnotenia
Tvrdenie Wikipédie, že je encyklopédiou, je polemické. Wikipédia je neustále kritizovaná za nedostatok spoľahlivosti, úplnosti a dôveryhodnosti (lebo nie je písaná expertmi). Medzi mnohými knihovníkmi, akademikmi a redaktormi iných oficiálne písaných encyklopédii Wikipédia nie je, alebo je len málo považovaná za zdroj, na ktorý je možné sa odvolávať. Wikipédia má dostatočnú kvalitu, uznanú aj inými aspoň v jednej oblasti, predovšetkým vyhrala porovnávací test c’t. Uznanie je hlavne za voľný obsah a možnosť editovania hocikým.
[úprava] Kvalita
Kritici tvrdia, že povolenie editovať Wikipédiu hocikým ju robí nespoľahlivou. Wikipédia neobsahuje žiadnu oficiálnu zložku, ktorá by sa zaoberala overovaním faktov a samotní redaktori nie vždy musia byť dobre oboznámení s témou, o ktorej píšu. V rozhovore s The Guardian sa knihovník Philip Bradley vyjadril, že „on by nepoužíval Wikipédiu a nie je si vedomý jediného knihovníka, ktorý by Wikipédiu používal. Hlavným problémom je nedostatok orgánov. Od vydavateľstva tlačených publikácií je možné očakávať záruku, že ich informácie su spoľahlivé, pretože na tom závisí ich živobytie. Na rozdiel od niečoho takého (Wikipédia), čo sa zobrazuje na obrazovke.“ (Waldman, 2004). Podobne reaguje aj vedúci redaktor Encyklopédie Britannica Ted Pappas, ktorý sa v The Guardian vyslovil: „Predpoklad pre Wikipédiu je, že postupným vylepšovaním sa zdokonalí do bezchybnosti, no tento predpoklad vôbec nie je dokázaný.“ O Wikipédii ako o zdroji informácií sa vyjadril Danah Boyd v roku 2005: "Nikdy to nebude encyklopédia, ale bude obsahovať rozsiahlu znalosť, ktorá bude celkom hodnotná pre iné účely. No aj napriek tomu tradičné encyklopédie stále obsahujú legálne odvolanie, ktoré vyhlasuje, že odmietajú akúkoľvek zodpovednosť za chyby v publikácii.
Akademické kruhy nie sú výhradne pohŕdavého názoru čo sa týka Wikipédie ako zdroja, na ktorý sa dá odvolať. Na Wikipédiu sa odvolávajú „rozšírené stanoviská“ on-line verzie časopisu Science. Prvým takýmto článkom, kde sa v stanoviskách uvádzal odkaz na článok Wikipédie bol „Bielkovina WC-1 zaznamenáva modré svetlo“ (Linden, 2002) a následne použili ďalšie desiatky odkazov na Wikipédiu.
V roku 2004, v článku „Na dôvere založená encyklopédia“ bývalý redaktor encyklopédie Britannica Robert McHenry kritizoval postupy a písanie ako: „akokoľvek blízko budú články Wikipédie k spoľahlivosti, bude navždy otvorená neinformovaným a pologramotným ľuďom, ktorí do všetkého strkajú nos… Užívateľ, ktorý navštívi Wikipédiu, aby sa niečo naučil, bude vždy akoby v pozícii návštevníka verejného WC. Buď je na prvý pohľad zašpinené, takže každý vie, že si má dať pozor, alebo bude vyzerať celkom čisto, čo môže vyvolať falošný pocit bezpečia. No daný človek nikdy s určitosťou nevie, kto použil toto zariadenie pred ním. Aaron Krowne napísal článok, ktorým vyvracal metódy použité McHenrym a nazval ich „SNP (en. FUD)“, čo je marketingová technika „strachu, neistoty a pochybnosti“. Bývalý šéfredaktor Larry Sanger kritizoval Wikipédiu koncom roka 2004 za to, že opovrhuje odbornosťou. Neskôr ešte obvinil väčšinu tých, ktorí poskytujú internetové služby, že „okupujú“ Wikipédiu. Wikipédia verí, že jej proces upravovania článkov bude tým, že jej obsah je vystavený množstvu užívateľov, časom viesť k presnosti informácii. S odvolaním na Linisov zákon o rozvoji otvoreného zdroja sa predtým Sanger vyjadril: „Za predpokladu dostatku očí všetky chyby sú ľahko postrádateľné“. Technologická osobnosť Joi Ito napísal o Wikipédii: „Hoci trošku záleží na oblasti, otázkou stále ostáva, či je pravdivé to, čo pochádza z vierohodného zdroja, alebo zo zdroja, ktorý si prezreli tisíce ľudí (s možnosťou komentára) a prežilo. Naopak, autori, ktorí sa podieľali na neformálnom teste o zistení schopnosti Wikipédie vychytať mylné informácie poznamenali, že: „to nie je mechanizmus, ktorý fakty overuje, ale skôr je to forma volebného systému“ a ten fakt, ktorý očividne nevyzerá veľmi klamlivo, môže byť prijatý za pravdu.
Wikipédia bola obvinená za nedostatok schopnosti rozumieť širokému spektru tém. Príčinou je dobrovoľná povaha projektu a celková zaujatosť jej prispievateľov. Šéfredaktor Encyklopedie Britannica, Dale Hoiberg, tvrdí: „ľudia píšu o veciach, ktoré ich zaujímajú, takže veľa iných tém ostane nezahrnutých. Príspevok na Hurikán Francis je päť krát dlhší ako článok o Čínskom umení, a príspevok o Coronation Street je dva krát taký dlhý ako článok o Tonym Blairovi. Prvý šéfredaktor Nupedie Larry Sanger povedal: „Keď treba písať o pomerne odborných témach (mimo záujmu mnoho prispievateľov), tak dôveryhodnosť celého projektu je nevyvážená.“
No na druhej strane bola Wikipédia pochválená za to, že umožňuje aktualizáciu článkov, alebo sú nové články vytvorené ako reakcia na určitú udalosť. Napríklad vtedy aktuálny článok o zemetrasení v Indickom oceáne z roku 2004 na anglickej verzii Wikipédie bol často citovaný novinármi po incidente. Redaktori médií taktiež tvrdia, že encyklopédia ako Wikipédia ma mnohokrát väčšie možnosti obsiahnuť viac tém, ako môžu obsiahnuť tlačené formy encyklopédií.
Navyše, malo by sa spomenúť, že Hoibergove príklady už neplatia od mája 2005: Článok o Čínskom umení je skoro tri krát taký dlhý ako článok o Hurikáne Francis, a článok o Tonym Blairovi je zhruba o 50 % dlhší než ten o Coronation Street. Aby sme dali veci na správnu mieru, zmienene články boli uvedené len ako príklady zaujatého spravodajstva, avšak taktiež môže poukazovať na to, ako sa Wikipédia postupne približuje k rozumnej rovnováhe.
Nemecky počítačový magazín c’t uskutočnil porovnanie Wikipédie, Brockhaus premium a Microsoft Encarty v októbri 2004. Experti hodnotili 66 clankov z rôznych oblastí. V celkovom skóre Wikipédia dostala 3,6 z 5 bodov (slabšia dvojka), Brockhaus Premium 3,3 a Microsoft Encarta 3,1. V rozbore o online encyklopédiách profesori Emigh a Herring z Indianskej Univerzity napísali: „Wikipédia sa zdokonaľuje, špeciálne v oblastiach, kde má silné zastúpenie, ako technológia a súčastné dianie.“
[úprava] Komunita
Wikipédia má komunitu užívateľov, ktorých je pomerne málo, ale sú veľmi aktívni. Emigh a Herring tvrdia: „Pár aktívnych užívateľov vystupujúcich spoločne s danými pravidlami a systémom voľnej úpravy môže dosiahnuť podstatnú kontrolu nad obsahom produkovanom v systéme, doslova mazajúc rozmanitosť, polemiku, rozporuplnosť a zosúladuje názory prispievateľov.“ Redaktori na Wikinfo, čo je vetva Wikipédie, rovnako tvrdia, že noví, alebo kontroverzní redaktori sú nespravodlivo označovaní ako „trolovia“ (správa, ktorá ma poburujúci, alebo odmietavý charakter a spôsobuje narúšanie diskusie, alebo osoba, ktorá takúto správu šíri), alebo „problémoví užívatelia“ a je im zabránené editovanie článkov. Jej komunita je kritizovaná za to, že od užívateľov, ktorí podávajú sťažnosti na kvalitu článkov, očakáva, aby sami tieto články aj opravili.
Niektorí prispievatelia sa sťažujú, že upravovanie Wikipédie je veľmi únavné v prípade konfliktov. Taktiež sa sťažujú na fakt, že Wikipédia v značnej miere uprednostňuje prispievateľov, ktorí majú svojrázne názory, pretože nikto nemá čas ani energiu im tieto zaujaté názory vyvrátiť.
Na druhej strane je však Wikipédia, ako tvrdia jej redaktori, veľmi hodnotná ako spoločenská komunita. Napríklad autori môžu byt požiadaní, aby obhájili, resp. objasnili svoju prácu a tieto spory sa dajú ľahko vidieť. Jednotlivé verzie Wikipédie často obsahujú „konzultačné oddelenie“, kde tato komunita odpovedá na otázky.
[úprava] Ocenenia
Wikipédia vyhrala dve hlavné ocenenia v Máji 2004. Prvú cenu „Golden Nica“ udelila Prix Ars Electronica za „digitálnu komunitu“. Výhrou bol grant vo výške 10 000 eúr plus pozvánka do Rakúska na PAE festival kybernetického umenia (PAE Cyberarts Festival). Druhou cenou bolo „internetové vyznamenanie“ udelené rozhodcami za kategóriu komunita. Wikipédia bola taktiež nominovaná na cenu „Najlepšie metódy“ (Best Practices). V septembri 2004 Japonska Reklamná Asociácia (Japan Advertisers accotiation) ocenila Japonskú Wikipédiu cenou „Vytvorenie Internetovej siete” (Web Creation Award). Táto cena, ktorá sa obvykle dáva jednotlivcom za obrovský prínos pre internetovú sieť v Japonsku, bola udelená dlhoročným prispievateľom na počesť celého projektu.
Wikipédia taktiež získala pochvalu od zdrojov ako BBC News, USA Today, The Economist, Newsweek, BusinnesWeek, Chicago Sun-Times, Time Magazine a Wired Magazine. Ocenenia pre Wikipédiu a úryvky z tlače sú evidované prispievateľmi Wikipédie na jej stránkach.
Prvého júna 2005 PC World magazín zverejnil zoznam „100 Najlepších produktov roku 2005“ v júlovom vydaní. Samozrejme Wikipédia bola súčasťou tohto zoznamu. Magazín tvrdí, že ich ceny sú udeľované za vynikajúce produkty, ktoré kombinujú praktické prvky s inováciou. Napriek ustanoveniu, nie všetky produkty sú komerčné a Wikipédia je jedna z 23 ocenených, ktoré sú zadarmo. Wikipédia bola na 60. mieste tohto rebríčka, na vrchole ktorého bola Mozilla Firefox. Zoznam, na ktorom dominoval počítačový softvér a hardvérové produkty, obsiahol iba malé množstvo iných web stránok. Medzi nimi Google, Flickr a Internet Archive. Na 33. mieste sa umiestnila stránka The New York Times, ako sa zdá, jediná iná stránka poskytujúca informácie. V tom istom mesiaci bola aplikácia Wikipédie pre počítač Apple Mac OS X „Tiger”, používaná programom Apple Dashboard, umiestnená na 3. mieste podľa počtu stiahnutí, kedy rozdrvila komerčnú encyklopédiu Britannica, ktorá sa neumiestnila ani len v prvej 50-ke.
[úprava] História
Wikipédia má pôvod v Nupedii. Wikipédia začala ako doplnkový projekt Nupedie, bezplatnej online encyklopédie, ktorej články boli vytvárané odborníkmi. Nupedia bola založená 9. marca 2000 a bola vo vlastníctve internetovej spoločnosti Bomis, Inc. Vedúcimi postavami boli Jimmy Wales, Bomis CEO a šéfredaktor pre Nupediu a neskôr aj Wikipédiu Larry Sanger. Sanger opísal Nupediu ako encyklopédiu, ktorá sa od ostatných líšila otvoreným obsahom bez obmedzenia veľkosti a bola dostupná na internete. Nereprezentovala zaujatosť v dôsledku verejného charakteru a dostupnosti širokému spektra prispievateľov. Zo začiatku mala Nupedia 7 krokov ako prekontrolovať obsah článkov. Mala na to najatých expertov, no tento spôsob sa ukázal ako veľmi pomalý. Neskôr prišiel plán, ako si vynahradiť stratené investície použitím reklám. Spočiatku mala vlastnú licenciu pod Nupedia Open Content Licence, no neskôr prešli na GNU Free Documentation Licence. Udialo sa tak na naliehanie Richarda Stallmana a súviselo to so vznikom Wikipédie.
Wikipédia oficiálne začala svoje pôsobenie na internete 15. januára 2001 ako jednojazyčná verzia na adrese wikipedia.com. Desiateho januára bola Wikipédia dôležitou časťou Nupedie, do ktorej mohla verejnosť prispievať článkami, ktoré boli po revízii začlenené do Nupedie.
No bola spustená nanovo tento krát už bez závislosti na Nupedii z dôvodu, že poradná rada nesúhlasila s produkovaným modelom. Odvtedy už Wikipédia funguje ako samostatný projekt bez kontroly Nupedie. Pravidlo neutrálneho pohľadu na vec bolo ustanovené v prvých mesiacoch, aj keď je veľmi podobne pravidlu Nupedie o „nezaujatom stanovisku“. Wikipédia skoro získala prispievateľov z Nupedie a ich vyhľadávací program. Koncom prvého roka fungovania Wikipédia obsahovala asi 20 000 článkov v 18 jazykových edíciách. Koncom roka 2002 už mala 26 jazykových verzií, koncom roka 2003 to bolo už 46 a v roku 2004 to bolo 161 jazykových verzií. Nupedia a Wikipédia súčasne existovali až dovtedy, pokiaľ pôvodné servery neboli natrvalo odstavené v roku 2003 a jej texty boli prenesené do Wikipédie.
Wikipédia tradične meria svoju veľkosť počtom článkov. V prvých dvoch rokoch rástla o niekoľko stoviek článkov denne. Anglicka Wikipédia dosiahla míľnik 100 000 článkov 22. januára 2003. V roku 2004 články rástli v počte asi 1 000 až 3 000 článkov za deň. Dokopy vo všetkých verziách dosiahla počet článkov 500 000 25. februára 2004. Wikipédia dosiahla miliónty článok 20. septembra 2004, medzi 105 verziami.
[úprava] Softvér a hardvér
Wikipédia beží na programe zvanom MediaWiki, čo je program s otvoreným zdrojom. Server je situovaný na Floride v USA. MediaWiki je tretia fáza programového softvéru Wikipédie. Pôvodne Wikipédia bežala na programe zvanom UseModWiki od Clifforda Adamsa (fáza 1). Najprv program vyžadoval CamelCase na vytvorenie liniek, neskôr bolo umožnené používať dvojité zátvorky. V januári 2002 Wikipédia začala bežať na PHP wiki s MySQL databázou. Tento softvér (fáza 2) bol zostavený Magnusom Manskem špecificky pre Wikipédiu. Bolo vykonaných niekoľko úprav tohto programu, aby sa vylepšil výkon. Nakoniec bol program prepísaný nanovo, tento krát sa o to postaral Lee Daniel Crocker. Jeho činnosť začala v júli 2002. Táto tretia fáza softvéru sa nazvala MediaWiki. Dostala sa pod licenciu GNU General Public License a je používaná všetkými projektmi Wikipédie.
Wikipédia začala svoje pôsobenie na jedinom serveri. V januári 2005 projekt bežal už na 39 serveroch umiestnených na Floride. Táto zostava obsahovala jeden sever s hlavnou databázu, ktorá fungovala pod MySQL, početný set závislých databázových serverov, 21 internetových serverov fungujúcich na Apache a sedem Squid Cache serveroch.
Už prvý týždeň júna 2005 sa zoskupenie serverov rozrástlo na viac ako 60 serverov a na požiadavku zariadenia, kde boli umiestnené, museli byť všetky servery (viac alebo menej úspešne) premiestnené do novej budovy, na opačnej strane ulice v centra Tampy, okolo 4:30 ráno.
[úprava] Poznámky
- ^ Stav Wikipédie. en:OpenFacts. 15. február 2005.
- ^ Denná návštevnosť, Štatistika Wikipédie, 1. január 2005.
