Ján Hus

Z Wikipédie

Ján Hus
český teológ, kazateľ a náboženský reformátor
Narodenie	asi 1371 Husinec
Úmrtie	6. júl 1415 Kostnica, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Ján Hus, po česky Jan Hus, (* asi 1371-1371, Husinec – † 6. júl 1415, Kostnica, Nemecko) bol významný stredoveký český teológ, kazateľ a náboženský reformátor (pozri husitstvo).

V roku 1393 získal hodnosť bakalára a v roku 1396 mu bol prepožičaný titul majster slobodných umení. Od roku 1400 pôsobil ako univerzitný profesor. V roku 1402 bol vysvätený za kňaza, onedlho sa stal rektorom Karlovej univerzity. Výrazne sa zapojil do univerzitného života a s niektorými ďalšími osobnosťami dosiahol vydanie Kutnohorského dekrétu (roku 1409).

V roku 1411 bol z cirkvi exkomunikovaný ako kacír. Začiatkom roka 1414 cisár Žigmund vyzval Husa, aby svoje názory obhájil pred cirkevným koncilom (snemom) v nemeckej Kostnici. Koncil obvinil Husa z kacírstva. Napriek nátlaku, dlhému väzneniu a telesným útrapám, trval na svojich postojoch, a preto bol 6. júla 1415 Jan Hus za živa upálený na hranici. O Husovom spore s cirkevným snemom podal svedectvo v latinskom spise Relatio de magistri Joannis Hus causa in Constantiensi consilio acta - Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici jeho žiak Petr z Mladoňovic.

Ján Hus sa považuje za predchodcu protestanstva. Po jeho smrti vypukla v Čechách husitská revolúcia.

Dielo:

Písal prístupným jazykom s jasnou kompozíciou, predovšetkým traktáty, ale aj rozsiahlejšie diela. Pre cirkev písal po latinsky, pre prostý ľud po česky.

O cirkvi (po latinsky, De ecclesia) – Hus kritizuje cirkev, za príslušníka cirkvi považuje toho, kto nespáchal žiadny hriech. Hlavou cirkvi by v jeho ponímaní nemal býť pápež, ale Kristus. Zároveň sa tým pokúšal dokázať, že veriaci nie je povinný poslúchať pápeža, ak sú papežove nariadenia v rozpore s Bibliou, každý kresťan má právo kontroly náboženského učenia. Opiera sa o učenie anglického reformátora Johna Wycliffa.

Proti bule pápežskej (po latinsky) – vystupuje proti predávaniu odpustkov, priamo útočí na pápeža. Tento spis viedol k tomu, že Hus bol vyhostený z Prahy a začal pôsobiť na vidieku, tu prispôsobil jazyk prostému ľudu.

O českom pravopise – (po latinsky, De orthographia bohemica) – Aby mohol svojimi spismi preniknúť čo najrýchlejšie medzi širšie vrstvy, zaviedol diakritický pravopis, významne zasiahol do vývoja českého jazyka.

Dcérka – nadväzuje na Štítneho, vysvetľuje ženám, ako správne žiť. (Jeho zásady dnes ťažko nazvať modernými.)

Upálenie Jana Husa

Výklad Viery, Desatera a Páteře (po česky) – Páteř znamená modlitba, ide o základný výklad bohoslužobných textov a modlitieb (Verím v Boha, Desatoro a Otčenáš). Na výklade týchto modlitieb sa Hus dostáva k úvahám o mravnom živote a ku kritike spoločenského stavu.

Knížky o svatokupectví – najostrejšie Husovo dielo, kritika súdobej cirkvi, dielo napísal po zákaze pôsobenia v Betlemskej kaplnke. Za svätokupectvo považoval to, že cirkev brala za obrady, pohreby, atď. peniaze. Je za odobranie majetkov cirkevným hodnostárom, neurčuje ale, komu by mali patriť.

Postila – (česky) súbor kázní, vznikol po jeho nútenom odchode z Prahy, považuje sa za vrchol jeho kazateľskej a spisovateľskej činnosti.

O šesti bludiech – zamýšľa sa nad vzťahom medzi cirkvou a svetom. Napísal ju v dvoch verziách (latinská bola objavená v r. 1945 na stenách Betlehemskej kaplnky).

Listy z Kostnice – korešpondencia z Kostnice. Listy adresoval jednak svojim priaznivcom, ale i širšiemu publiku. Znovu sa v nich pokúsil sformulovať svoje názory na cirkev.