Kréta
Z Wikipédie
| Kraj (perifereia) Kréta Περιφέρεια Κρήτης |
|
|---|---|
 |
|
| Hlavné mesto | Irakleio |
| Okresy | Chania Irakleio Lasithi Rethymno |
| Počet obyvateľov | 623,666 (2005) |
| Rozloha | 8,336 km² |
Kréta (po grécky Κρήτη - Kriti, po latinsky Creta alebo Candia) je najväčším gréckym ostrovom a súčasne piatym najväčším ostrovom v Stredozemnom mori. Považuje sa za kolísku európskej civilizácie - ostrov bol centrom Minojskej civilizácie. Podľa gréckej mytológie sa na Kréte narodil vládca olympských bohov – Zeus. Je priamou súčasťou Grécka.
Obsah |
[úprava] Geografické údaje
Kréta sa nachádza približne 160 km juhovýchodne od Peloponézu. Jej rozloha je 8 336 km² a tiahne sa v dĺžke 260 km v smere východ-západ. V najširšom mieste meria ostrov 60 km, v najužšom, pri meste Ierapetra, Ιεράπετρα, je široký 12 km. Pobrežie Kréty meria 1,046 km. Serverné brehy ostrova obmýva Krétske more (Κρητικό Πέλαγος), južnú časť Líbyjské more (Λιβυκό Πέλαγος). More pri západnom pobreží sa nazýva Myrtónske (Μυρτώο πέλαγος) a pri východnom Karpatské (Καρπάθιο πέλαγος). Ostrov je veľmi hornatý, tvorený najmä vápencom a je súčasťou (sčasti podmorského) horského pásma tiahnuceho sa od Peloponézu cez Karpathos a Rhodos po Malú Áziu. Na severe klesá ostrov do mora pozvoľnejšie ako jeho južná strana. Od západu k východu sa tiahnú nasledovné pohoria:
- Lefka Ori, Λευκά Όρη (po slovensky Biele Hory) s najvyšším vrcholom Pachnes, Πάχνες (2453 m n.m.)
- Idi, Ίδη alebo Psiloreitis, Ψηλορείτης s najvyššou horou Kréty Timios Stavros, Τίμιος Σταυρός, nazývanou často samotným názvom pohoria (2456 m n.m.)
- Dikti, Δίκτη s rovnomenným vrcholom (2148 m n.m.)
- Thripti, Θρυπτή na východe s maximálnou výškou 1489 m n.m.
Najväčšou nížinou (nielen na Kréte ale aj v celom Grécku) je so 140 km² Messara, Μεσσαρά. Nachádza sa na juhu centrálnej časti ostrova, približne 45 km od hlavného mesta ostrova Irakleio (Ηράκλειο; Herakleion). Okrem úrodných nížin, vďaka hornatému charakteru, sa na Kréte nachádzajú aj veľmi úrodné náhorné plošiny, napr. Lasithi (Λασίθι), Omalos (Ομαλός) a Nida (Νίδα). V horách možno nájsť i zaujímavé jaskyne, napr. kvapľovú Diktaio Antro (Δικταίο άντρο) v pohorí Dikti alebo Idaio Antro (Ιδαίο άντρο) v pohorí Idi, obe považované za rodisko Dia alebo hlboké rokliny, najznámejšou je roklina v Samárii (φαράγγι της Σαμαριάς) v pohorí Lefka Ori, ktorá so svojou celkovou dĺžkou 18 km je súčasne najdlhšou v Európe.
Krétu obklopujú menšie obývané i neobývané ostrovy. Najväčším z nich je ostrov Gavdos, Γαύδος, ktorý je súčasne najjužnejším bodom Európy.
[úprava] Klíma
Podnebie na ostrove je subtropické, typicky stredomorské. Dlhé leto býva teplé a suché (máj - október), zima mierna a daždivá (november - apríl), hory bývajú pokryté snehom. Vo vyšších polohách vydrží snehová pokrývka častokrát až do júna. Za rok spadne približne 500 mm zrážok, väčšinou v zime. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 18°C, pod 10°C klesá teplota málokedy i v najchladnejších mesiacoch (január, február). So svojimi približne 300 slnečnými dňami patrí Kréta spolu s Cyprom k najslnečnejším ostrovom Stredomoria.
[úprava] Obyvateľstvo
Na Kréte žije takmer 630,000 obyvateľov (623,666 v roku 2005), prevažne Grékov.
[úprava] Hospodárstvo
Hlavným odvetvím hospodárstva je turistický ruch. Poľnohospodárstvo sa venuje predovšetkým pestovaniu olív, hrozna a ovocia. Ostrov patrí k najväčším exportérom olivového oleja v Európskej únii.
[úprava] Politické členenie
Kréta je jedným z 13-tich gréckych administratívnych celkov – krajov (periféreia-περιφέρεια), ktorý sa rozdeľuje na 4 okresy/nomy (nomós-νομός):
- Chania (Χανιά)
- Irakleio (Ηράκλειο)
- Lasithi (Λασίθι)
- Rethymno (Ρέθυμνο)
[úprava] Turistika
Kréta je obľúbenou turistickou destináciou, približne 15% návštevníkov Grécka prechádza cez letisko a prístav v Irakleio. Na ostrov je možné dostať sa letecky (medzinárodné letiská v Irakleio a Chanii) alebo loďou (prístavy Irakleio, Chania, Rethymno a Agios Nikolaos).
Často navštevovaným miestom je Knossos (Κνωσσός) - hlavné mesto mínojskej civilizácie, nachádzajúce sa približne 6 km od Irakleio.
[úprava] Dejiny
V 3. až 2. tisícročí pred Kr. bolo to jedno z centier egejskej kultúry. Roku 67 pred Kr. sa stala súčasťou Rímskej ríše. V rokoch 395-823 a 961-1204 bola súčasťou Byzantskej ríše, v medziobdobí 823-961 ju ovládli Arabi. Od roku 1204 ju spravovala benátska republika, až kým sa roku 1669 nestala súčasťou osmanskej ríše. V roku 1898 po národnooslobodzovacom boji obyvateľstva získala autonómiu v rámci osmanskej ríše. Od roku 1913 je súčasťou Grécka.
