Nahuatl

Z Wikipédie

Nahuatl (náhuatl, náwatl) alebo aztéčtina je jazyk, ktorým hovoria nahuaské etniká, z ktorých najznámejsím sú Aztékovia, je dnes jazykom vyše 1 milióna ľudí v oblasti Mezoameriky, predovšetkým v strednom Mexiku.

Nahuatl má tieto

• samohlásky: o, a, e, i (u sa väčšinou pokladá za pozičný variant o), ktoré sa vyskutujú aj v dlhej podobe.
• spoluhlásky: p, t, k (=c, qu), s (=c, z), š (=x), c (=tz), č (=ch), tl (neznelá laterálna afrikáta), ? (málokedy sa označuje, niekedy ako

h), m, n, l. j (=y), w (=hu).

Príznačná je opozícia nelabializovanosti-labializovanosti (k - k ), afrikáty (c, č, tl) a ráz. Prízvuk je dynamický, obyčajne na predposlednej slabike.

Aztécke písmo, ktorým Aztékovia zapisovali svoj jazyk, siaha do 14. storočia Ide o piktografické písmo s prvkami hieroglyfiky. Od 16. storočia sa používa latinka na základe dobovej španielskej grafiky.

Najnápadnejšou črtou podstatného mena je určitý člen -tli, archaickejší -in (napr. 'michtli' - 'michin' ryba); pred samohláskou sa redukuje na -tl (napr. 'atl' voda); po spoluhláske l sa mení na -lli (napr. 'calli' dom). Nie všetky substantíva majú člen. Množné číslo sa tvorí rozličnými spôsobmi: reduplikáciou prvej slabiky (napr. 'coatl' had - cocoa), vynechaním koncového -tl a glotalizáciou poslednej slabiky (napr. 'cihuatl' žena - 'cihua'), najčastejšie však koncovkami -me, -tin, -que (napr. 'tepetl' hora, vrch - 'tepeme'). Niekedy sa kombinuje viac prostriedkov. Substantíva možno modifikovať rozličnými odvodzovacími sufixmi. Za základný tvar slovesa sa pokladá 3. osoba pritomného času. Osobnými ukazovateľmi sú prefixy ni-, ti-, 0-, ti-, an-, 0-. Najnápadnejšou črtou aztéckeho slovesa (klasického nahuatlu) bola inkorporácia, t. j. vkladanie menného objektu medzi prefix osoby a čísla a slovesný tvar; ak nebol pri tranzitivnom slovese objekt vyjadrený, pridáva sa za agentívny prefix predpona te-, pokiaľ išlo o osobu, a tla-, pokiaľ išlo o vec (napr. 'nitenotza' volám niekoho, 'nitlacua' niečo jem). Centrom vetnej štruktúry v jazyku nahuatl bolo sloveso; subjekt a objekt mohol byť vyjadrený inflexionálnymi prefixmi alebo inkorporovanými nominálnymi kmeňmi.

Z lexikálnej stránky možno pozorovať vplyv španielčiny.

Zo štylistickej štránky treba dodať, že v klasickej fáze sa rozlišoval tzv. 'tecpillatolli', reč vyšších vrstiev, od tzv. 'macehuallatolli', reči nižších vrstiev.

Z typologickej stránky je nahuatl modelovým príkladom jazyka Nového sveta. Aglutinujúcu štruktúru dopĺňajú exponenty polysyntetizmu. To viedlo niektrých autorov k tomu, že charakterizovali nahuatl ako inkorporujúci jazyk.

V aztéckej ríši (14. - 16. storočie) sa s vojenskými úspechmi šírila aztécka kultúra a s ňou aj nahuatl ďaleko mimo stredného Mexika. Roku 1521 ríšu dobyli Španieli. Dnes sa nahutal používa v základnej škole, vydávajú sa v ňom učebnice, najmä literatúra na čítanie (čítanky, zborníky folklóru a pod.).

[úprava] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok