Astronómia:Odporúčané články (2007)
Z Wikipédie
[úprava] 2007
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52
[úprava] 1/2007
Tesná dvojhviezda je sústava dvoch veľmi blízkych hviezd, ktoré vzájomným gravitačným pôsobením deformujú svoj tvar.
Na povrchu samostatnej hviezdy je gravitačné pole konštantné, t. j. ekvipotenciálna plocha je sférická. Ekvipotenciálne plochy tesnej dvojhviezdy nemôžu byť sférické, lebo gravitačný potenciál jednej hviezdy interferuje s gravitačným potenciálom druhej hviezdy. Nesférický tvar zložiek tesnej dvojhviezdy sa nazýva elipticita tesnej dvojhviezdy. Tvar ekvipotenciálnych plôch v rámci problému dvoch telies (priamo aplikovateľný na problém tesnej dvojhviezdy) odvodil É. Roche. Prvá ekvipotenciálna plocha sa nazýva kritický povrch alebo Rocheova medza. Ak sú obidve zložky tesnej dvojhviezdy svojimi rozmermi pod Rocheovou medzou, ide o oddelenú dvojhviezdu. V tesnej dvojhviezde sa rýchlejšie vyvíja hmotnejšia zložka. Zväčšuje svoj objem dovtedy, kým nevyplní celý priestor obklopený Rocheovou medzou; potom sa hmota prenáša na menej hmotnú zložku cez vnútorný Lagrangeov libračný bod (L1).
[úprava] 2/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/02 2007
[úprava] 3/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/03 2007
[úprava] 4/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/04 2007
[úprava] 5/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/05 2007
[úprava] 6/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/06 2007
[úprava] 7/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/07 2007
[úprava] 8/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/08 2007
[úprava] 9/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/09 2007
[úprava] 10/2007
Terestriálna planéta alebo terestrická planéta je Zemi podobná planéta.
Má pevný povrch, relatívne nízku hmotnosť a vysokú hustotu, vysoký obsah železa a ťažkých kovov. V raných až neskorých obdobiach ich roztavené kovové jadro (zväčša zo železa a niklu) vytvára magnetické pole. Niekedy ich obklopuje atmosféra. Za určitých podmienok sú vhodné pre vznik života.
Hlavným predstaviteľom je planéta Zem.
NASA a ESA plánujú projekty Terrestrial Planet Finder („Vyhľadávač terestrických planét“) a Darwin, ktoré by mali umožniť detekciu extrasolárnych terestrických planét, čiže terestrických planét mimo našej slnečnej sústavy (tie, ktoré obiehajú iné hviezdy). Tri zatiaľ objavené zrejme terestrické exoplanéty obiehajú hviezdy Mu Arae, 55 Cancri a GJ 436. Všetky ostatné známe exoplanéty sú príliš veľké a pravdepodobne ide o plynné obry.
V slnečnej sústave obiehajú Slnko štyri terestriálne planéty. Sú to zároveň štyri planéty nachádzajúce sa najbližšie k Slnku: Merkúr, Venuša, Zem a Mars. Najväčšia z nich je Zem, najmenší Merkúr, ktorý je zároveň aj najmenšou planétou slnečnej sústavy. Všetky štyri majú atmosféru, aj keď atmosféra Merkúra je veľmi riedka. Medzi terestrické objekty možno zaradiť aj niektoré veľké mesiace planét.
[úprava] 11/2007
Extrasolárna planéta alebo exoplanéta je planéta obiehajúca hviezdu inú ako Slnko a teda patriaca do jej planetárnej sústavy.
Hoci existencia extrasolárnych planét bola predpokladaná už dávno, neexistoval spôsob, ako ich existenciu dokázať. Existenciu extrasolárnych planét predpokladal napríklad už Immanuel Kant. V jeho dobe ani dlho potom však ich existenciu nebolo možné overiť. Úplne prvou objavenou exoplanétou bol objekt obiehajúci pulzar B1257+12. Objavil ju poľský astronóm Alex Wolszczan už v roku 1992. Prvé planéty obiehajúce okolo hviezd hlavnej postupnosti boli objavené až v 90tych rokoch 20. storočia. Prvou objavenou exoplanétou obiehajúcou plazmovú hviezdu bola planéta obiehajúca hviezdu 51 Pegasi objavená v roku 1995. Objav extrasolárnych planét viedol k otázke, či na nich môže existovať mimozemský život.
Keďže nijaká planéta nežiari vlastným svetlom a všetky iba odrážajú svetlo svojich materinských hviezd, extrasolárne planéty majú veľmi malú jasnosť dosahujúcu rádovo miliardtiny jasnosti svojej hviezdy. Preto súčasnými prístrojmi extrasolárne planéty nie sú a nemôžu byť vizuálne pozorované. Všetky metódy ich objavovania sa zakladajú výlučne na pozorovaní materskej hviezdy. Oveľa ľahšie možno aj vizuálne pozorovať protoplanetárne disky - disky, z ktorých sa extrasolárne planéty tvoria.
Väčšina objavených extrasolárnych planét je veľmi veľká. Niektoré už ležia na hranici medzi hnedým trpaslíkom a planétou. Mnohé obiehajú svoje hviezdy po veľmi blízkych dráhach. Pre svoju veľkosť a blízkosť k materskej hviezde dostali tieto objekty prezývku „horúce Jupitery“. Obežné dráhy exoplanét sú väčšinou veľmi excentrické (pritom obežné dráhy planét Slnečnej sústavy sú takmer kruhové) a exoplanéty sa môžu nachádzať aj v dvoj- alebo viachviezdnych systémoch.
[úprava] 12/2007
John Herschel Glenn Jr. (* 18. júl 1921) je prvým americkým astronautom, ktorý trikrát obletel Zem na palube kozmickej lodi Mercury 6. V roku 1998 sa na palube raketoplánu Discovery (let STS-85) vydal podruhýkrát do vesmíru a vo svojich 77 rokoch sa tak stal najstarším človekom, ktorý sa zúčastnil kozmického letu. V rokoch 1975 až 1999 bol senátorom Amerického kongresu za štát Ohio.
Mladosť a kariéra v armáde
Glenn vyrastal v Cambridge a v New Concordu v Ohiu. Získal titul bakalára vied v strojárenstve na Muskingum College. V roku 1942 sa zapísal do programu pre budúcich letcov a v roku 1944 bol pridelený k námornej skupine VMO-155. Glenn lietal na strojoch Corsair nad Marshallovými ostrovami, predovšetkým nad Maloelapom, kde útočil na protilietadlové delostrelectvo a zhadzoval bomby. V roku 1945 bol prevelený na námornú leteckú základňu Patuxent River, kde bol ku koncu vojny povýšený na kapitána. Po druhej svetovej vojne bol Glenn pridelený na základňu na Guamu a zúčastnil sa hliadkových misií nad severnou Čínou a v roku 1948 sa stal leteckým inštruktorom v meste Corpus Christi v Texase. Do Korejskej vojny bol poslaný ako člen letky VMF-311, kde bol jeho častým spolubojovníkom baseballista Ted Williams z Boston Red Sox, ktorý bol odvedený druhýkrát v priebehu desiatich rokov.
[úprava] 13/2007
90377 Sedna (2003 VB12) je transneptúnsky objekt objavené 14. novembra 2003 astronómami Mikom Brownom, Chadom Trujillom a Davidom Rabinowitzom pomocou teleskopu Samuela Oschina v observatóriu v Palomare na východ od San Diega. Meno pochádza z inuitského pomenovania bohyne Sedny, ktorá vládla všetkým moriam a oceánom. Priemer Sedny dosahuje až dve tretiny trpasličej planéty Pluto, čím patrí medzi najväčšie transneptúnske objekty. Sedna obieha okolo Slnka po veľmi výstrednej dráhe.
História
Teleso objavili 14. novembra 2003 astronómovia Mike Brown, Chad Trujillo a David Rabinowitz na observatóriu na Mt. Palomar v blízkosti mesta San Diego v Kalifornii (USA) v priebehu prehliadky neba ďalekohľadom Samuela Oschina, tj. Schmidtovou komorou s priemerom 1,22 m, vybavenou 160megapixelovou kamerou Yale-Palomar Quest. V tom čase sa objekt nachádzal vo vtedy rekordnej vzdialenosti približne 90 AU od Slnka; dnes bol tento rekord už prekonaný a v súčasnej dobe ho drží planétka 136199 Eris. Dodatočne bola Sedna objevená tiež na predobjavových snímkach, urobených už 25. septembra 1990.
[úprava] 14/2007
Veľká medvedica (Ursa Major, pôvodne Ursa Maior) je súhvezdie viditeľné počas celého roka na severnej pologuli. Inak sa volá Veľký voz. Veľký voz však nie je oficiálne súhvezdie, je iba asterizmom siedmych hviezd v súhvezdí Veľká medvedica, presnejšie jej zadnou časťou. Oje vozu je chvostom medveďa. Najznámejšie súhvezdie oblohy teda v skutočnosti vôbec nie je súhvezdím! Sedem najjasnejších hviezd súhvezdia pripomína tvar voza. Arabi v ňom videli karavánu tiav, Francúzi v ňom videli panvu, pre Angličanou bol pluhom. Číňania na oblohe videli večného byrokrata, ktorý obieha severný pól a za ním behajú so svojimi žiadosťami neúnavní žiadatelia. Rimania si zase v jeho siedmich hviezdach predstavovali voly, ktoré ťahajú okolo pólu grepeľ, starodávny pohonný mechanizmus. Národy v Mezopotámii, v severnej Ázii, Féničania, Peržania a Gréci videli v tomto súhvezdí podobu medveďa. Je podivné, že aj severoamerickí Indiáni prisudzujú tomuto zoskupeniu hviezd podobu medveďa. Nie je známe, č išlo o zhodu okolností alebo si pomenovanie so sebou Indiáni priniesli, keď sa sťahovali z Ázie do Ameriky cez Beringovu úžinu. V modernej americkej terminológii sa Veľký voz nazýva Veľká naberačka (Great Dipper).
[úprava] 15/2007
STS-116 bola misia raketoplánu Discovery, ktorá mala pripojiť k Medzinárodnej vesmírnej stanici ďalšiu časť priehradového nosníka P5, prepojiť hlavný elektrický systém stanice a vymeniť tretieho člena posádky (Thomasa Reitera za Sunitu Williamsovú).
Posádka
- Mark Polansky (2) - veliteľ - NASA
- William Oefelein (1) - pilot - NASA
- Robert Curbeam (3) - letový špecialista - NASA
- Christer Fuglesang (1) - letový špecialista - ESA Švédsko
- Joan Higginbothamová (1) - letový špecialista - NASA
- Nicholas Patrick (1) - letový špecialista - NASA
Iba štartuje:
- Sunita Williamsová (1) - posádka ISS - NASA
Iba pristáva
- Thomas Reiter (2) - posádka ISS - ESA Nemecko
v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Ciele letu Raketoplán Discovery má priviezť na ISS ďalšiu časť nosníka s označením ITS-P5. V porovnaní s nosníkom vynesenom pri predchádzajúcom lete Atlantis STS-115 sa jedná o oveľa menšiu časť. Dĺžka tejto časti nosníka je len 3 metre a jeho úlohou je oddeliť časti P4 a P5. Dalšou podstatnou úlohou tejto dvanásťdennej misie je prepojenie elektrických a chladiacich okruhov stanice z PVM-6 na PVM-4 (z nosníku ITS-P6 na nosník ITS-P4). Raketoplán tiež dovezie na ISS zásoby v module SpaceHab-SM a nového člena posádky Američanku Sunitu Lyn Williamsovú, ktorá vystrieda Nemca Thomasa Reitera. Naplánované sú tiež tri výstupy do otvoreného priestoru.
[úprava] 16/2007
Slovo mesiac s malým počiatočným písmenom alebo zastarane trabant je prirodzená družica (prirodzený satelit) planéty (príp. aj planétky). Najznámejšie mesiace sú družice planét slnečnej sústavy. Objav mesiacov mimo slnečnej sústavy nie je pri súčastnej úrovni technológií možný. Slnečná sústava obsahuje minimálne 200 mesiacov, tento počet však nie je konečný, nakoľko sa neustále objavujú nové mesiace. Prvé objavené mesiace, ktoré obiehali inú planétu ako Zem boli Galileove mesiace obiehajúce Jupiter. Po prvýkrát ich pravdepodobne pozoroval Galileo Galilei v roku 1610.
Zem má jeden mesiac, nazýva sa Mesiac. Mars má dva mesiace, veľké (joviálne) planéty majú až niekoľko desiatok mesiacov. Mesiace neobiehajú len okolo planét - aj trpasličie planéty a asteroidy môžu mať vlastné mesiace. Prvý objavený mesiac, ktorý neobiehal okolo planéty bol mesiačik Dactyl obiehajúci planétku 243 Ida.
[úprava] 17/2007
Kométa je malý astronomický objekt podobný asteroidu, ale zložený predovšetkým z ľadu. Kométy sa typicky pohybujú po veľmi eliptických obežných dráhach, ktorých odslnie môže byť oveľa vzdialenejšie ako obežná dráha Pluta. Veľmi často sú opisované ako "špinavé snehové gule" a z veľkej časti ich tvorí zmrznutý oxid uhličitý, metán a voda s primiešaným prachom a rôznymi nerastnými agregátmi.
Všeobecne sa predpokladá, že kométy vznikajú v oblaku (Oortov oblak) vo veľkých vzdialenostiach od Slnka skladajúcom sa z trosiek, ktoré zostali po kondenzácii slnečnej hmloviny; vonkajšie okraje takýchto hmlovín sú dosť chladné na to, aby voda mohla existovať v pevnom (a nie plynnom) skupenstve. Asteroidy vznikajú iným procesom, no veľmi staré kométy, ktoré stratili všetku svoju prchavú hmotu, sa môžu podobať na asteroidy.
[úprava] 18/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/18 2007
[úprava] 19/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/19 2007
[úprava] 20/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/20 2007
[úprava] 21/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/21 2007
[úprava] 22/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/22 2007
[úprava] 23/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/23 2007
[úprava] 24/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/24 2007
[úprava] 25/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/25 2007
[úprava] 26/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/26 2007
[úprava] 27/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/27 2007
[úprava] 28/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/28 2007
[úprava] 29/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/29 2007
[úprava] 30/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/30 2007
[úprava] 31/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/31 2007
[úprava] 32/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/32 2007
[úprava] 33/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/33 2007
[úprava] 34/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/34 2007
[úprava] 35/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/35 2007
[úprava] 36/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/36 2007
[úprava] 37/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/37 2007
[úprava] 38/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/38 2007
[úprava] 39/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/39 2007
[úprava] 40/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/40 2007
[úprava] 41/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/41 2007
[úprava] 42/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/42 2007
[úprava] 43/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/43 2007
[úprava] 44/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/44 2007
[úprava] 45/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/45 2007
[úprava] 46/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/46 2007
[úprava] 47/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/47 2007
[úprava] 48/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/48 2007
[úprava] 49/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/49 2007
[úprava] 50/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/50 2007
[úprava] 51/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/51 2007
[úprava] 52/2007
Šablóna:Astronómia/Odporúčaný článok/52 2007
