Saddám Husajn
Z Wikipédie
| Saddám Husajn | |
|---|---|
 |
|
| Narodenie | 28. apríl 1937 Tikrít, Irak |
| Úmrtie | 30. decembra 2006 Bagdad, Irak |
| Pozri aj Biografický portál | |
Saddám Husajn Abd al-Madžíd al-Tikrítí alebo Saddám Takrít Husajn, (po arabsky: صدام حسين عبد المجيد التكريتي - ṣaddám ḥusajn ʿabdu-l-maǧíd al-tikrítí) (* 28. apríl 1937, Tikrít – † 30. december 2006, obesený v Bagdade) bol prezident Iraku od 16. júla 1979 do 9. apríla 2003, kedy bol zosadený počas invázie Iraku vedenej USA. Americkí vojaci ho zajali 13. decembra 2003 a 30. júla 2004 bol oficiálne (avšak nie fyzicky) odovzdaný irackým úradom. 5. novembra 2006 bol odsúdený irackým súdnym tribunálom za zločiny proti ľudskosti na trest smrti. 30. decembra 2006 bol popravený v Bagdade.
[úprava] Život
Narodil sa v pastierskej rodine v Al-Awje, 13 km od Tikrítu. Svojho otca, ktorý zmizol ešte pred jeho narodením nikdy nepoznal. Čoskoro po jeho narodení zomrel na rakovinu jeho starší brat. Saddám do troch rokov vyrastal u svojho strýka Chairalaha Talfaha z matkinej strany. Po tom čo sa jeho matka znovu vydala žil krátku dobu s nevlastnými súrodencami a otcom, ktorý sa však k nemu správal hrubo. Preto, keď mal 10 rokov ušiel späť za svojim strýkom do Bagdadu. S jeho podporou potom začal študovať na národne orientovanej strednej škole v Bagdade. Neskôr pokračoval v štúdiu Irackého práva, ale po troch rokoch v roku 1957 štúdium zanechal 1957, a pripojil sa k pan-Arabskej strane Baas, ktorej priaznivcom a členom bol aj jeho strýko.
Do vysokej politiky sa dostal vďaka strane Baas, keď zohral dôležitú úlohu pri prevrate roku 1968, kedy sa táto strana za pomoci CIA dostala k moci. Po prevrate pôsobil vo funkcii viceprezidenta a postupne si vo vláde vybudoval veľmi silnú pozíciu, takže v Iraku de facto vládol už pred tým ako bol oficiálne menovaný za prezidenta po rezignácii jeho predchodcu, generála Ahmada Hasana al-Bakra, 16. júla 1979.
V priebehu svojej vlády okolo seba vyvinul silný kult osobnosti, takže sa vo funkcii udržal i počas íránsko-irackej vojny v rokoch 1980–1988 a Vojny v Zálive roku 1991, ktoré pre Iračanov znamenali okrem poklesu životnej úrovne aj medzinárodnú izoláciu. Pre mnoho Arabov predstavoval hrdinu bojujúceho proti Západu a Izraelu a podporujúceho Palestínčanov. V priebehu 90. rokov sa z propagandistických dôvodov ale tiež v dôsledku rozpadu ZSSR, ktoré prestalo podporovať Arabské krajiny, výrazne prikláňa k islamu.
V priebehu invázie do Iraku vedenej americko-britskými vojskami v roku 2003, bola jeho armáda zničená a Saddám bol prakticky zbavený moci. No darilo sa mu dlhú dobu unikať pred zatknutím. 24. decembra 2003 bol americkými vojskami zajatý po zrade niektorých blízkych pomocníkov. Následne sa na dlhotrvajúcom súde zodpovedal z genocídy, vrážd a týrania civilistov spáchaných počas Iracko-iránskeho konfliktu. Všetky obvinenia kategoricky popieral a prehlasoval súd za zmanipulovaný zo strany Spojených štátov. Na súde sa obhajoval sám. 5. novembra 2006 súd uznal jeho vinu z viacerých vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti a odsúdil ho k trestu smrti obesením. Podľa irackého práva nasledovalo po udelení trestu smrti automaticky odvolanie (v lehote 30 dní), pričom odvolací súd trest smrti 26. decembra 2006 potvrdil.
Rozsudok bol vykonaný už 30. decembra 2006 pri východe Slnka o 6:05 miestneho času. (Údaje o presnom čase popravy sa však rozchádzajú. Arabské zdroje uvádzajú 6:05, iné čas 5:57.) 31. decembra bol pochovaný v meste Tikrít.
