Web Analytics


https://www.amazon.it/dp/B0CT9YL557

We support WINRAR [What is this] - [Download .exe file(s) for Windows]

CLASSICISTRANIERI HOME PAGE - YOUTUBE CHANNEL
SITEMAP
Audiobooks by Valerio Di Stefano: Single Download - Complete Download [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Alphabetical Download  [TAR] [WIM] [ZIP] [RAR] - Download Instructions

Make a donation: IBAN: IT36M0708677020000000008016 - BIC/SWIFT:  ICRAITRRU60 - VALERIO DI STEFANO or
Privacy Policy Cookie Policy Terms and Conditions
Ordenadôr - Vichipedie

Ordenadôr

De Vichipedie, la enciclopedie libare dute in marilenghe.

Un ordenadôr (clamât ancje computer) al è un dispositîf fisic basât su la idee de Machine di Turing. Un ordenadôr al è doprât par calcui e operazions che si puedin dâ in tiermins numerics o logjics; al è formât di components che son bogns di fâ robis facilis, ma che metûts dongje a puedin fâ operazions plui complicadis.

Indis

[cambie] Gjenars

Par aprofondî l'argoment viôt la vôs Storie dal ordenadôr.


Al di di vuê si cjatin tancj gjenars di ordenadôrs, di chei che a controlin i assensôrs a chei (servidôrs) che nus lassin navigâ su la rêt di Internet.

[cambie] Mainframe

I mainframe a son machinis cun une vore di potence di calcul. Al dì di vuê a son pôc plui grandis dai ordenadôrs di cjase, ma son tancj plui costosis e, date la lôr velocitât, a son utilizadis dome in scuelis o grandis aziendis.

[cambie] Minicomputer

La peraule e je stade cugnade intai agns '60, par identificâ une famee di machinis un pôc plui piçulis des mainframes e indreçadis a aziendis di mediis dimensions. Al dì di vuê si preferìs clamâju stazions di lavôr o workstation.

[cambie] Microcomputer

A son i prins computers par ûs personâl, di cost avonde ridot e vendudis intai agns '70. A jerin destinadis a utents cuntune buine cognossince di informatiche, parvie de dificile utilizazion.

[cambie] Home computer

A son i sucessôrs dai microcomputer, prime de rivade dai personal computer. L'home computer plui vendût al è stât il Commodore 64.

[cambie] Personal computer

Al è un microcomputer di nivel economic destinât al ûs di une sole persone. Al à une potence di calcul superiôr al home computer, che e si confâs par un ûs didatic o di lavôr.

[cambie] Components

I elements fondamentâi a son la CPU (o microprocessôr) e la memorie, che e pues jessi temporanie (RAM) o permanente (ROM, PROM, EPROM, EEPROM). Inte memorie permanente a son memorizadis lis informazions par eseguî il prin program cuant che si invie l'ordenadôr.

Par relazionâ cul difûr, l'ordenadôr al à bisugne di interfacis par colegâ periferichis: lis interfacis plui comuns a son chês par zontâ tastieris, visôrs o stampantis.

Datis sui components intun ordenadôr:

[cambie] Alimentadôr

Al è l'imprest che ricêf la curint de linie eletriche (o de batarie) e la distribuìs a ducj i components de machine.

[cambie] Schede mari

La schede mari e je il component principâl dal ordenadôr: si trate di un circuit stampât dulà che e passin dutis lis informazions di elaborâ. La schede e je proviste di logaments par zontâ i components principâi (CPU, RAM e EEPROM) e di sfesis di espansion; e je ancje proviodude di interfacis par leâ lis periferichis.

[cambie] CPU

La CPU e je il cûr dal sisteme, dulà che a son eseguidis dutis lis operazions di calcul: e je clamade ancje il processôr o microprocessôr.
Il processôr al è formât da une unitât centrâl clamade core, formade da milions di transistors.

[cambie] Memorie

Lis memoriis des ordenadôrs a contegnin a puedin jessi di putrops tips:

  • RAM: al è l'acronim di Random Access Memory, ossie Memorie a acès casuâl, une memorie une vore rapide, dulà che son contignudis i dâts des programs in esecuzion. La RAM e piert lis informazions che e conten cuant che no je plui alimentade.
  • ROM: al è l'acronim di Read Only Memory, Memorie di sole leture; e je une memorie non volatil, usade tipichementri par conservâ lis istruzions di inviament dal computer.
  • Memorie di masse: e je une memorie non volatil, dulà che si cjatin ducj i dâts e i programs che e varan di jessi cjariâts inte memorie centrâl. I sopuartis di memorizazion puedin jessi nastris (simpri mancul usâts), discs fis o discs otics.

[cambie] Bus di sisteme

Par permeti al ordenadôr di lei e di scrivi informazions, fâ i calcui e par comunicâ cun dutis lis periferichis dal sisteme, i dâts e i controi a àn di jessi trasferîts par vie des bus di sisteme. I bus a son di trê cualitâts:

  • Bus direzions
  • Bus dâts
  • Bus di control

Lis periferichis a puedin jessi leadis par vie des sfesis di espansion o par vie des interfacis.

[cambie] Viôt ancje

[cambie] Leams

Altris lenghis
Static Wikipedia 2008 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2007 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - en - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Static Wikipedia 2006 (no images)

aa - ab - af - ak - als - am - an - ang - ar - arc - as - ast - av - ay - az - ba - bar - bat_smg - bcl - be - be_x_old - bg - bh - bi - bm - bn - bo - bpy - br - bs - bug - bxr - ca - cbk_zam - cdo - ce - ceb - ch - cho - chr - chy - co - cr - crh - cs - csb - cu - cv - cy - da - de - diq - dsb - dv - dz - ee - el - eml - eo - es - et - eu - ext - fa - ff - fi - fiu_vro - fj - fo - fr - frp - fur - fy - ga - gan - gd - gl - glk - gn - got - gu - gv - ha - hak - haw - he - hi - hif - ho - hr - hsb - ht - hu - hy - hz - ia - id - ie - ig - ii - ik - ilo - io - is - it - iu - ja - jbo - jv - ka - kaa - kab - kg - ki - kj - kk - kl - km - kn - ko - kr - ks - ksh - ku - kv - kw - ky - la - lad - lb - lbe - lg - li - lij - lmo - ln - lo - lt - lv - map_bms - mdf - mg - mh - mi - mk - ml - mn - mo - mr - mt - mus - my - myv - mzn - na - nah - nap - nds - nds_nl - ne - new - ng - nl - nn - no - nov - nrm - nv - ny - oc - om - or - os - pa - pag - pam - pap - pdc - pi - pih - pl - pms - ps - pt - qu - quality - rm - rmy - rn - ro - roa_rup - roa_tara - ru - rw - sa - sah - sc - scn - sco - sd - se - sg - sh - si - simple - sk - sl - sm - sn - so - sr - srn - ss - st - stq - su - sv - sw - szl - ta - te - tet - tg - th - ti - tk - tl - tlh - tn - to - tpi - tr - ts - tt - tum - tw - ty - udm - ug - uk - ur - uz - ve - vec - vi - vls - vo - wa - war - wo - wuu - xal - xh - yi - yo - za - zea - zh - zh_classical - zh_min_nan - zh_yue - zu -

Sub-domains

CDRoms - Magnatune - Librivox - Liber Liber - Encyclopaedia Britannica - Project Gutenberg - Wikipedia 2008 - Wikipedia 2007 - Wikipedia 2006 -

Other Domains

https://www.classicistranieri.it - https://www.ebooksgratis.com - https://www.gutenbergaustralia.com - https://www.englishwikipedia.com - https://www.wikipediazim.com - https://www.wikisourcezim.com - https://www.projectgutenberg.net - https://www.projectgutenberg.es - https://www.radioascolto.com - https://www.debitoformtivo.it - https://www.wikipediaforschools.org - https://www.projectgutenbergzim.com