Don Quijote

Z Wikipédie

Don Quijote na obraze z roku 1868

Don Quijote [don kiˈxote] (celý názov podľa originálu z roku 1605 je Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha - po španielsky El ingenioso hidalgo Don Quixote de la Mancha) patrí k najslávnejším dielam španielskej i svetovej literatúry. Autorom tohto majstrovského diela je Miguel de Cervantes. Ide o renesančný román, ktorý uviedol do literatúry komicky vyjadrený rozpor medzi skutočnosťou a ilúziou.

[úprava] Členenie románu

Román pozostáva z dvoch častí. Prvá časť vyšla v roku 1605 v Madride pod názvom Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha (El ingenioso hidalgo don Quijote de la Mancha) a stala sa bestsellerom.

V roku 1614 vyšla neoficiálna druhá časť tohto úspešného románu. Napísal ju španielsky spisovateľ Alonso Fernández de Avellaneda bez Cervantesovho povolenia a dal jej názov Segundo tomo del ingenioso hidalgo Don Quixote de la Mancha - que contiene la tercera salida, y es la quinta parte de sus aventuras [1]

Cervantes reagoval vydaním druhej časti svojho románu v roku 1615 pod názvom Segunda parte del ingenioso cavallero Don Quixote de la Mancha [2], do ktorej zakomponoval narážky na Avellanedove neoficiálne pokračovanie Dona Quijota.

[úprava] Obsah

Titulná strana štvrtého vydania Dona Quijota

Prvá časť románu popisuje prvé dve výpravy a končí smrťou dona Quijota. Druhá časť popisuje tretiu výpravu rytiera, ktorá sa udiala pred jeho smrťou. Román začína predstavením hlavnej postavy - chudobného šľachtica Alonsa Quijana, ktorý všetok svoj čas trávi čítaním starých rytierskych románov. Fiktívny svet ho vtiahne natoľko do seba, že sa rozhodne vzkriesiť zašlú slávu rytierskeho stavu tým, že sa stane potulným rytierom, ktorý napráva krivdy, pomáha vdovám a sirotám a ochraňuje slečny. Od tohto počinu sa ho snažia odhovoriť Quijotovi susedia farár a holič a tiež jeho verný zbrojnoš Sancho Panza, ktorý ho na jeho výpravách sprevádza.

Ako don Quijote podnikol Alonso tri výpravy, ktorých zmyslom bolo konať dobro a naprávať krivdy. Hneď prvá výprava mala pre dona Quijota veľký význam, pretože na nej bol v hostinci, v jeho ponímaní hrade, pasovaný za rytiera. Cítiac sa konečne pravým rytierom, vydal sa don Quijote za svojím veľkolepým cieľom. Ďaleko však nedošiel, pretože hneď za bránami hostinca sa dostal do sporu so sedliakmi, ktorí neboli ochotní uznať, že jeho láska Dulcinea del Toboso, v skutočnosti slúžka, je najkrajšou ženou na svete. Na chrbte svojho verného koňa Rocinanta (slovná hračka: fue rocín antes = predtým to bola mršina) sa rozhodol strestať sedliakov, nanešťastie však spadol z koňa a jeden zo sedliakov dona Quijota poriadne zbil. Prvý súboj novopečeného rytiera teda dopadol porážkou, ako vlastne všetky jeho „súboje“. Zbitého rytiera našiel sused a odviedol ho domov. Liečili ho farár s holičom a snažili sa ho presvedčiť, aby na svoje pochabé plány zabudol. Don Quijote sa ale nenechal odradiť a vybral sa na ďalšiu cestu. Na nej ho už sprevádzal prostý sedliak Sancho Panza, ktorého don Quijote presvedčil prísľubom, že mu za zásluhy daruje ostrov.

Druhá výprava sa niesla v znamení neúspechov zapríčinených Quijotovým zvláštnym ponímaním reality. Pokúšal sa napríklad bojovať so stádom oviec, ktoré pokladal za vojsko, okoloidúcemu holičovi vzal holičskú misu v domnení, že ide o zlatú prilbu Mambrinovu, oslobodil väzňov a tiež bojoval s veternými mlynmi alias obrami. Farár s holičom sa rozhodli skoncovať s Quijotovými pomätenými skutkami a odviesť ho domov. V tom im mala pomôcť Dorotea, ktorá sa prestrojila za princeznú Micronomicu a požiadala dona Quijota o pomoc. Rytier mal premôcť zlého obra sužujúceho jej kráľovstvo. Don Quijote pomoc prisľúbil a vydal sa do Micronominho kráľovstva, ktoré bolo v skutočnosti Quijotovým domovom, čo však on netušil. Osud však chcel inak. Dorotea sa v hostinci stretla so svojím milým a ostala tam. Holič a farár si teda vymysleli náhradný plán a spiaceho dona Quijota zviazali a zavreli do klietky, čo zviedli na čarodejníka, ktorý mal takto prekaziť rytierove plány. Zvažovali, ako zabrániť Quijotovi podnikať ďalšie výpravy. S riešením prišiel syn váženého manchského občana, Sanson Carrasco. Podujal sa vyzvať v prestrojení za rytiera dona Quijota na súboj a po víťazstve nad ním mu za trest zakázať činnosť rytiera na dva roky. Don Quijote však v tomto súboji vyhral a mohol pokračovať vo výprave.

Dostal sa na statok šľachtica z Mirandy, kde sa stal zdrojom zábavy tamojších obyvateľov. Po strete s realitou, ktoré predstavovalo stretnutie s Aldonzou Lorenzovou alias Dulcineou, sa u Quijota objavili známky únavy. Po prvýkrát, na rozdiel od Sancha, videl rytier svoju lásku reálne, čo Sancho vysvetlil tak, že Dulcinea je začarovaná. Manželka šľachtica z Mirandy si z Quijotovho sklamania urobila srandu. Zorganizovala sprievod, ktorý mal Quijotovi názorne predviesť, ako môže svoju milovanú odčarovať. Don Quijote a Sancho sa dozvedeli, že ak chcú Dulcineu vyslobodiť, musí sa Sancho tisíctristotridsaťkrát udrieť bičom po holom zadku, čo Sancho odmietal. Quijote začínal pomaly vnímať realitu a k precitnutiu prispel prehraný súboj s rytierom Bieleho mesiaca, ktorý tvrdil, že dáma jeho srdca je krajšia ako Quijotova Dulcinea. Quijote musel po prehranom súboji sľúbiť, že sa vráti do rodnej dediny a na rok prestane vykonávať rytiersku činnosť.

Don Quijote sa rozhodol, že kým uplynie rok, bude sa venovať pastierstvu vo svojej dedine. Na ceste domov sa don Quijote zmieril so svojím osudom, kvôli čomu však stratil svoj životný cieľ a tým aj chuť žiť. Po návrate domov dostal vysoké horúčky a onedlho na to, plne vnímajúc realitu, umrel.

[úprava] Význam

Dômyselný rytier don Quijote de la Mancha nepochybne patrí k významným svetovým dielam. Už niekoľko storočí očarúvajú jeho príbehy čitateľov po celom svete. Stal sa symbolom čistoty duše. Jeho pokusy dosiahnuť nedosiahnuteľné sa premietlo do označenia „donkichot“, ktoré používame pre ľudí, ktorí sa podobne ako tento rytier snažia dosiahnuť nemožné.

Hoci Cervantes nie je prvým tvorcom paródie rytierskych eposov, jeho don Quijote patrí k najcennejším a to preto, že v skutočnosti nejde iba o zábavný román, ale o dielo s hlbším významom poukazujúcim na ľudské hodnoty platiace dodnes.

Don Quijote poslúžil tiež ako námet pre diela umelcov ako Vicente Blasco Ibáñez, Gustave Doré, Salvador Dalí či Pablo Picasso. Salvador Dalí dokonca ilustroval jedno s vydaní Dona Quijota a originály týchto ilustrácií sú vystavené v Dalího múzeu v Paríži.